Vývoj človeka

Tanzánia 2 – 1,7 mil. rokov

Medzi najstarších priamych predchodcov súčasného človka patrí tzv. Homo habilis, čiže človek zručný. Človek zručný sa pohyboval vzpriamene a ruky používal na výrobu nástrojov. Prvé pozostatky sa našli v Tanzánii.

Etiópia cca 3,4 mil. rokov

Človek sa významne líši od ostatných živočíchov vzpriamenou chôdzou. Vďaka vzpriamenej chôdzi sa im uvoľnili ruky na iné druhy činnosti a tak získali možnosť ďalej sa úspešne vyvíjať.

Jáva 300 000 – 100 000 rokov pred n.l.

Kolísku ľudstva – Afriku – opustili pred najmenej 2 mil. rokov. Pri svojom postupe po ázijskom svetadiele sa človek zpriamený dostal až do Indonézie, čo dokazujú náleziská na ostrove Jáva.

Juhoafrická republika 100 000 – 90 000 r.pred n.l.

Podľa výsledkov DNA sa človek dnešného typu vyvinul v Afrike. V južnej Afrike sa objavil pred cca 100 000 rokmi – v období označovanom ako stredná kamenná doba. Predtavitelia tohto typu vyrábali účinné nástroje a zbrane z kamenných odštepov, ktoré poskytovali ostré hrany a hroty. Lovci žili v jaskyniach pri ústí rieky. Živili sa morskými kôrovcami , mušľami a lovili aj tulene. Sú to teda prvé doklady o získaní potravy z mora. Ľudia od ústia rieky lovili aj suchozemské zvieratá – antilopy.Agresívnejším zvieratám sa vyhýbali /divé prasa/. Sušili a údili si mäso do zásoby.

Irak 60 000 r.pred n.l.

Neandertálci žili pred 230 000 – 29 000 rokmi na území od Gibraltáru po Uzbekistan. Boli to prví ľudia s náboženskými predstavami, ktorí pochovávali svojich zosnulých. Ľudia verili v posmrtný život.

Rusko 24 000 r. pred n.l.

Pochovávanie sa zdokonalilo a do hrobov sa začali dávať milodary. Naznačuje to, že ľudia už mali určité predstavy a posmrtnom živote. Hroby v blízkosti Moskvy sú datované približne na 20 000 rokov. V jednom znich bol pochovaný starší muž s náramkami a ďaľšími ozdobami zo slonoviny.

Južná Austrália 18 000 r.pred n.l.

Lovci používali na výrobu nástrojov a zbraní pazúrik. Tento druh kameňa sa vyskytuje vo vápencoch. Baníci pred 20 000 rokmi vydlabávali mäkký vápenec prstami z jaskyne hlbokej 60 m a baníci museli pracovať v úpnej tme. Pazúrik je pomerne zriedkavý a dali sa z neho vytesať ostré nástroje potrebné na získavanie mäsa.

Rakúsko 20 000 r. pred n.l.

Ľudia netrávili čas len zabezpečovaním živobitia, ale začali sa venovať aj umeniu. Maľovali na steny jaskýň a zhotovovali jednoduché plastiky. Mnohé z nich predstavovali ženy.

Ukrajina 15 000 r pred n.l.

V tomto období bolo dreva málo a preto sa lovci naučili zhotovovať veci z kostí a parohoviny. Na prežitie boli dôležité aj prístrešky, ktoré sa stavali z mamuta srsnatého /z kostí/.

Chile 13 000 r. pred n.l.

Drevené stavby na juhu Chile v tvare pravouhlých chát vystužovali drevené trámy.

Španielsko 12 000 r. pred n.l.

Maľby v španielskej jaskyni zobrazujú zvieratá takmer v životnej veľkosti – bizóny, kone diviaky a jelene. Verili že ak namaľujú svoje obete tak im to prinesie šťastie.

Alžír 8 500 r. pred n.l.

O tom ako sa žilo sa Sahare, nám poskytujú skalné maľby v jaskyniach. Znázorňuju slony, nosorožce, hrochy a iné. Z malieb možno usudzovať, že lovci začali s krotením.

Turecko 7 000 r.pred n.l.

V Južnom Turecku založili sídlisko kde žilo asi 5 000 ľudí. Domy zo surových tehál boli stesnané vedľa seba a navonok neviedli nijaké dvere. Do domov sa vchádzalo a vychádzalo cez otvory v strechách. Obyvatelia boli roľníci a dokonale si vedeli zorganizovať život, takže sídlisko prosperovalo. Obyvatelia uctievali Matku zem, ktorú často zobrazovali na nástenných maľbách v podobe leoparda.

Srbsko 6 000 r.pred n.l.

Keď sa pred cca 12 000 r. topili ľadovce, zdvihla sa morská hladina a more zaplavilo nízko položené oblasti. Niektoré zvieratá napr. mamut srstnatý a sob , ustúpili na chladnejší sever. Európski lovci si museli nájsť novú korisť - jelene, divé svine, rožný statok.

Austrália 4 000 – 2 000 r. pred n.l.

Potomkovia ľudí sa živili lovom a zberom potravy, čo im umožňovalo úspešne prežívať v nehostinnej krajine a surovom podnebí austrálskeho svetadiela.Na pohrebisku sa našlo 12 hrobov. Zosnulí boli pochovaní vystretí a každý ma pri sebe ozdoby z kostí alebo mušličiek.