Asi v roku 1980 si začali lekári v Severnej Amerike aj v Európe všímať, že neustále rastie počet pacientov trpiacich novým a zvláštnym typom choroby. Títo žudia nemali žiadnu obranyschopnosť organizmu proti choroboplodným baktériám. Nakoniec podžahli na dnes už vežmi dobre liečitežné infekčné choroby, ako napríklad zápal pžúc, alebo chrípka. Oni však na ne umierali.

Prvé prípady:
AIDS dostalo meno podža skratky anglického názvu Acquired Immune Deficiency Syndrome – syndróm získaného zlyhania imunity.
Prvé prípady choroby AIDS boli oficiálne diagnostikované v roku 1981 v USA. Podža spôsobu šírenia aj podža ďalších faktorov usúdili vedci a lekári, že túto novú chorobu spôsobuje mikroorganizmus- vírus. V roku 1983 objavili vedci v USA a Francúzsku vírusy, o ktorých predpokladali, že by mohli spôsobovať AIDS. Francúzsky tím ho nazval LAV, v preklade vírus spojený s lymfadenopatií.
Americkí vedci nazvali chorobu HTLV III- v preklade žudský limpotrofný vírus.
Po nejakej dobe, keď dochádzalo k mnohým nedorozumeniam kvôli nejednotnému názvu a keď sa riešili spory, kto identifikoval vírus ako prvý, sa pomenoval ako HIV, čo je skratka výrazu Human Immunodeficiency Virus

Vírusy a HIV
Vírusy sa nemôžu prenášať kašžom, dychom, spoločným uterákom, ale iba krvou a pohlavným stykom.
Tento vírus sa prenáša aj cez krv matky na krv dieťaťa. Môže sa to stať pred pôrodom, ale aj cez pôrod. Ďalším rizikom je darovanie krvi. Pred tým, než sa dali darci krvi testovať na HIV, vyskytli sa prípady, keď boli žudia nakazení transfúziou krvi
Ale tento vírus môže byť prenesený na inú osobu použitím injekcie alebo striekačky, ktorú najprv použil človek s nákazou HIV a ihla alebo striekačka neprešla sterilizáciou.

HIV v tele
HIV napadá určité typy bielych krviniek, ktoré sú súčasťou imunitného systému žudského tela. Akonáhle začne imunitný systém zlyhávať, biele krvinky nemôžu vykonávať svoje bežné povinnosti– obrana pred chorobou a boj s choroboplodnými zárodkami. Choroboplodné zárodky sa rýchlo rozmnožia. Príznaky choroby AIDS nie sú spôsobené samotným HIV, ako je to u bežnej vírusovej choroby, ale rozvíjajú sa kvôli zlyhaniu imunitného systému, ktorý prestane s infekciou bojovať.
Ľudia nemusia pociťovať žiadne náznaky 5– 10 rokov od chvíle, keď sú nakazení. Môžu mať typické príznaky ako bežne chorí žudia: bolesti hlavy, teplota, zväčšené uzliny, ale to za chvížu prejde- človek sa cíti ako zdravý. Ale choroba sa v ňom iba „spí“, nie je aktívna. Nakoniec, o veža rokov neskôr sa vírus „prebudí“ a množí sa ďalej. A to je chvíža, keď sa z vírusu vyvinie AIDS.