Rozkvitnutá voda
-kúpanie medzi jedmi Skazenie vôd, jedna z egyptských rán, o ktorej sa zmieňuje kniha Exodus, má asi skutočný základ. Biblickým jazykom popísaná udalosť, mohla byť v skutočnosti ekologickým javom – prudkým premnožením červeno zafarbenej sinice Planktothrix rubescens. Starozákonná premena vody v krv i rada podobných udalostí zaznamenaných kronikármi, má spoločných vinníkov – sinice. Zďaleka sa však nejedná len o problém minulosti. Naopak. V súčastnej dobe dochádza u nás i vo svete k hromadnému výskytu siníc čoraz častejšie. Mohlo sa aj nám stať, že sme sa museli vzdať kúpania, pretože voda pripomínala žumpu nejakého obzvlášť neporiadneho vodníka.
-potvorky vodného kvetu Keď si vypočujeme v televízii alebo prečítame v novinách, že sa niekde premnožili jedovaté riasy, verme, že je to nepresná informácia. Sinice totiž medzi riasy nepatria. A nejde len o puntičkárstvo podivných biológov, snažiacich sa systém delenia organizmov čo najviac skomlikovať. Keby sme šimpanzov zaradili medzi ryby, urobili by sme menšiu chybu, ako keby sme sinice strčili do spoločného šuflíku s riasami. Patria medzi baktérie; medzi nimi a riasami ležia milióny rokov evolúcie. Ich bunková stavba je neporovnateľne jednoduchšia.
Boli tu už dávno pred vznikom všetkých vyspelejších organizmov. Najväčšiu slávu zažili pred dvoma miliardami rokov; v tej dobe Zem celú ovládli. Sú to jednobunkové fotosyntezujúce potvorky. Mnohé druhy tvoria vlákna alebo neusporiadané kolónie, ktoré môžu byť pozorovateľné voľným okom. Svoje meno dostali podľa sinej (nezdravo namodrenej) farby rady druhov. Môžu však mať aj iné farby, spoločne s výraznou červenou. Sinice majú niečo, čo im môžu riasy len závidieť; plynové mechúriky vo vnútri buniek. Tie im umožňujú udržiavať sa pri hladine, kde sa hromadia v hlukoch pripomínajúcich krupicu alebo jemné ihličie. Pre tento stav sa nazýva vodný kvet. Niektoré druhy vytvárajú vrstvu tak silnú a celistvú, že bránia prieniku svetla a výmene plynov medzi vodou a ovzduším, čo má pre vodné organizmy neblahé dôsledky.
-vládkyňa vôd Pre konkurenčný boj o priestor a zdroje sú sinice výborne prispôsobené. Preto môžu za priaznivých podmienok celú vodu ovládnuť. Zvlášť teplé počasie a voda obohatená živinami z odpadových vôd a polí, siniciam neobyčajne svedčí. Schopnosť udržať sa pri hladine im umožňuje efektívne využívať slnečné svetlo a naopak tieniť konkurenčným riasam. Poradia si však aj za zhoršených svetelných podmienok, naviac sú schopné prikrmovať sa organickými látkami. Mnohé druhy dokážu spracovať vzdušný dusík a vytvárať si na horšie časy zásoby ďalšieho dôležitého prvku – fosforu. Sinice môžu zdvihnúť pH až na 11, čo sa riasam vôbec nepáči. Sinice sa naviac často „oblažujú“ uvoľňovaním látok brzdiacich ich rast. Keď k tomu pripočítame skutočnosť, že pre väčšinu zooplanktónov nie sú sinice príliš stráviteľné, pochopíme, prečo sa môžu vo vode objaviť v tak veľkom množstve. A prečo je tak ťažké proti nim bojovať. Každý zásah (odsatie živinou bohatých sedimentov, použitie chemikálií,...) je treba dobre premyslieť, aby nenapáchal viac škody ako úžitku.
-otravné sinice Doslova. Práve toxické látky produkované vodným kvetom predstavujú problém, kvôli ktorému o existencii siníc vie široká verejnosť. Aj živé bunky môžu spôsobovať alergické reakcie, hlavným nebezpečenstvom sú však umierajúce bunky, z ktorých sa uvoľňuje celá rada nebezpečných látok. Poškodzujú pečeň, spôsobujú vyrážky, hnačkové ochorenia, bolesti hlavy, nevoľnosť, svalové kŕče, malátnosť, ... Tehotným ženám hrozí potrat, niektoré látky naviac podporujú vznik rakoviny. Jedy vytvárané sinicami sú jedovatejšie ako u rastlín, húb alebo živočíchov, účinnejšie sú len niektoré bakteriálne jedy. Našťastie pravdepodobnosť skonzumovania smrteľne nebezpečnej látky je oveľa nižšia ako pri otrave hubami, pretože (na rozdiel od dobre voňajúcej smaženice) na vodu plnú siníc sotvakto dobrovoľne pozrie. Sinice dokážu zabiť psa, koňa, kravu alebo nosorožca, často sa otrávili celé stáda, keď pila „rozkvitnutú“ vodu. Smrť človeka po kúpaní zatiaľ nie je známa, zdravotné problémy sú však bežné. Toxíny pôsobia i pri kontakte s kožou, navyše sa aj dobrý plavec občas nalogá vody. Zraniteľné sú hlavne deti a ľudia s poškodenou pečeňou a ľadvinami.
-jedy v pitnej vode V roku 1979 sa sinice namnožili vo vodárenskej nádrži na Palmovom ostrove pri austrálskom Queenslande. Ľudia sa sťažovali na nepríjemný zápach vody. Bola preto použitá modrá skalica, ktorá sinice vyhubila. Lenže z mŕtvych buniek sa uvoľnilo veľké množstvo toxínov. 140 detí muselo byť s vážnymi poškodeniami pečene a ďalšími zdravotnými problémami hospitalizovaných. O 9 rokov neskôr otrávili sinice pitnú vodu z novo vybudovanej brazílskej priehrady Itaparica. Následky boli tragické: 2000 prípadov hnačkových ochorení, 88 pacientov, väčšinou detí, zomrelo. Ďalšie nešťastie sa stalo v roku 1996 v Brazílii. Voda obsahujúca toxíny siníc použitá pri dialýze, zabila viac ako 50 pacientov s poškodenými ľadvinami. Takéto tragédie sú pomerne výnimočné. Nebezpečnejšie je zrejme dlhodobé pôsobenie malých dávok jedu. V Číne na to zdravotnými problémami, zvlášť poškodenou pečeňou, doplatili desaťtisíce ľudí.
-nebuďme nespravodlivý Bola by chyba myslieť si, že sinice sú na svete len pre zlosť. Ako každý organizmus aj sinice majú v prírode svoje miesto a naviac môžu byť pre človeka prospešné. Schopnosť siníc spracovávať vzdušný dusík sa využíva v poľnohospodárstve, napríklad k zúrodňovaniu ryžových polí. Ich bunky sú bohaté na bielkoviny, napríklad netoxická sinica Spirulina slúžila ako potrava Aztékom, ľudia v okolí Čadského jazera ju pojedajú dodnes. V budúcnosti môžu byť sinice využité na prírodné pestacidy a zdroje liekov účinných proti rakovine alebo rôznym vírom.
Praktické rady: - Sledujme aktuálne informácie o výskyte siníc. Prinášajú ich rozhlasové stanice, televízia a denná tlač
- Podrobný prehľad majú krajské hygienické stanice a ich územné pracoviská. Kontakty nájdeme v telefónnom zozname.
- Sinice z tela nestierajme (z buniek by sa uvolnilo ešte viac jedov), čo najrýchlejšie sa osprchujeme.
- Keď sa už v „rozkvitnutej“ vode vykúpeme, nebuďme v nej dlho a nepime ju
Pokus
„S kladivom na sinice“
Sinice vodného kvetu sa udržujú pri hladine pomocou plynových mechúrikov vo vnútri buniek. Jednoduchým pokusom si môžeme overiť, čo sa stane, keď o túto vymoženosť prídu: klesnú ku dnu ako kameň.
Čo budeme potrebovať?
Ø Kladivo
Ø Priehľadnú nádobu
Ø Fľašu od sektu
Ø Korkovú zátku (pôvodnú nemožno použiť)
Ako na to?
Opatrne odoberieme z „rozkvitnutej“ vodnej nádrže vzorku vodného kvetu a naplníme ním až po okraj fľašu od sektu. Približne po 20 minútach sinice vyplávajú ku hladine, kde vytvoria hustú vrstvu. Nasadíme na hrdlo korkovú zátku tak, aby sa nevytvorila vzduchová bublinka a kladivom do nej zhora udrieme. Tým ju zatlačíme hlbšie do fľaše, v ktorej vznikne pretlak, ktorý plynové mechúriky nevydržia a popraskajú. Vzorku potom prelejeme do priehľadnej nádoby. Sinice začnú pomaly klesať ku dnu a naviac sa zmenila ich farba.
