Mlok obyčajný (Triturus vulgaris) dosahuje dĺžku 100-120 mm. Žltohnedú kožu má hladkú, v čase suchozemského života jemne zrnitú. Počas vodného života majú samce jemne vykrajovaný hrebeň a pestrejšie zafarbenie. Na prstoch zadných nôh majú samčeky kožné obruby. Rozšírený je v celej Európe, na východ až po Altaj. Žije v menších stojatých vodách. Medzi najväčšie stredoeurópske mloky patrí mlok veľký (Triturus cristatus). Má čiernohnedú zrnitú kožu. Mlok karpatský (Triturus montandoni) je rozšírený predovšetkým v severnej časti Západných a Východných Karpát do výšky 1700 m n.m. V strednej Európe je pomerne hojný aj mlok vrchovský (Triturus alpestris).

Veľmlok japonský (Megalobatrachus japonicus) je dlhý viac ako 1,5 m. Telo veľmloka je zvrchu sploštené. Na chvoste má mohutný plutvový lem, ktorý je výkonným veslom, nohy má pomerne veľmi krátke. Oči má veľmlok nápadne malé. Veľmloky žijú v podhorských oblastiach v Japonsku a v Číne.

V podzemných vodách Juhoslávie žije zvláštny biely mlok - jaskyniar vodný (Proteus anguineus). Jaskyniar je dlhý 30 cm a zvyčajne úplne biely. Nohy má zakrpatené, vo vode sa pohybuje pomocou chvosta, na ktorom má dobre vyvinutý lem. Nemá takmer žiadne oči, na orientáciu mu slúži dobrý čuch a hmat. Živí sa drobnými kôrovcami v larválnom štádiu.
Rad: Žaby

Žaby - bezchvosté obojživelníky (Ecaudata) majú telo bez chvosta. Vajíčka znášajú do vody. Larvám sa vyvíjajú najprv zadné nohy. U nás sú známi zástupcovia rodov ropucha (Bufo), skokan (Rana), rosnička (Hyla), kunka (Bombina) a hrabavka (Pelobates).

Ropucha obyčajná (Bufo bufo) má zavalité telo s bradavičnatou kožou. Za očami má zoskupené jedové žľazy. Samičky dorastajú do veľkosti 120 mm, samce do 80 mm. Rozšírená je od západnej Európy až po Japonsko, južne po severozápadnú Afriku. Všade je hojná. Žije v lesoch, na poliach a v záhradách. Aktívna je v noci. Je veľmi užitočná, ničí veľké množstvo hmyzu a slimákov. Charakteristický žltý pásik na chrbte má ropucha krátkonohá (Bufo calamita). Rozšírená je prevažne v západnej Európe a v Škandinávii. Ropucha zelená (Bufo viridis) má na tele veľa zelených škvŕn. Tento druh je rozšírený po celej Európe a na východ zasahuje až do Mongolska. Je zo všetkých ropúch najodolnejšia proti suchu.

Skokan hnedý (Rana temporaria) dorastá do dĺžky 100 mm. Má krátku a zaokrúhlenú hlavu. Koža je hladká, obyčajne hnedá s tmavými škvrnami. Cez oko mu prechádza tmavohnedá škvrna. V Európe je hojne rozšírený. Žije v predhoriach a v horách, v nížinách je zriedkavý. Obýva lesy, vlhké lúky a rašeliniská. Skokan zelený (Rana esculenta) patrí k druhom skokanov, ktoré žijú trvalo pri vodách. Dorastá do dĺžky 100 mm. Na chrbte má úzky svetlý pás. Vyskytuje sa prevažne v nížinách strednej Európy po Povolžie. Pri tomto druhu je častý kanibalizmus.

Rosnička zelená (Hyla arborea) má oválne telo a hladkú zelenú kožu, ktorá je len na bruchu zrnitá. Dokáže však meniť farbu podľa podkladu, na ktorom sedí. Dĺžka tela je 50 mm. Na bokoch má od nozdier až po stehná bieločierny pásik. Rozšírená je po celej Európe. Hojná je najmä v nížinách, v listnatých hájoch, krovinách a v močariskách.

Kunka žltobruchá (Bombina variegata) dorastá do dĺžky 55 mm. Bruško má žlté. Rozšírená je na východ po Karpaty. Na území strednej Európy žije v periodických mlákach a v nížinách.

Hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) má vajcovité telo dlhé do 65 mm, krátke nohy a hladkú kožu. Na sivohnedom podklade má nepravidelné tmavohnedé škvrny. Zrenička oka je štrbinovitá. Jej kožný sekrét páchne po cesnaku. V strednej Európe sa vyskytuje najmä v nížinách a v pahorkatinách. Má nápadné, veľké žubrienky.