Jednobunkovce a mnohobunkovce

Za predchodcov dnešných živočíchov sa považujú Bičíkovce. Procesy tvorby bičíkatých foriem prebiehali už pred starohorami, keď došlo aj ku deleniu organizmov na rastlinné (autotrofné) a živočíšne (heterotrofné) formy. V starohorách už dochádza k rozdeleniu živočíšnej ríše na jednobunkovce a mnohobunkovce. Mnohobunkovce vznikli z jednobunkovcov formovaním kolónií, v ktorých diferenciáciou buniek nastala špecializácia ich funkcií a funkčné podriadenie celku. Z tohto bunkového materiálu vznikli zárodočné listy, z ktorých vo vývine (ontogenéze)vznikli jednotlivé orgány.

Najprimitívnejšie mnohobunkovce túto diferenciáciu ešte nemajú úplne dokončenú(plakule) a sú vlastne agregátmi buniek. Mechúrniky už majú dokončenú úplnú diferenciáciu buniek, zreteľne sa formujú dva zárodočné listy(ektoderm a endoderm) a z nich príslušné sústavy orgánov. Dôležitá je súmernosť- radiálna(telo možno rozdeliť podľa viacerých osí, ktoré telo rozdelia na rovnaké časti-Radiata). Vzniká tráviaca sústava, ktorá tvorí vak(má len jeden otvor, ktorý je prijímacím aj vyvrhovacím otvorom). Pravdepodobne z larválnych štádií mechúrnikov (larva sa nazýva planula) vznikajú dvojstranne súmerné živočíchy(Bilateralia). Os ich tela je kolmá na pôvodnú radiálnu súmernosť. Postupne sa im formuje tretí zárodočný list-mezoderm. Tieto organizmy prechádzajú k aktívnemu pohybu plazením(plávaním) a telo sa začína rozdeľovať na špecializovaní časti, tráviaca sústava sa stáva rúrovitou a formujú sa sústavy orgánov.

Dvojstranne súmerné živočíchy sa vyvíjali v dvoch základných vetvách. Oddeľuje ich vznik ústneho a análneho otvoru s následnímy zmenami umiestnenia sústav. Prvoústne živočíchy majú ústny otvor na mieste blastopóru embria , kým druhoústne na tomto mieste majú análny otvor. Rozdielne je aj umiestnenie nervovej sústavy: v tele prvoústnych sa nachádza na brušnej, u druhoústnych na chrbtovej strane. Dôležitým medzníkom vývoja v obidvoch skupinách je formovanie tretieho zárodočného listu-mezodermu, ktorý vzniká v obidvoch skupinách rozlične(pri prvoústnych zo špecializovaných buniek endodermu v podobe lišty a pri druhoústnych oddelením z prvočreva) a v ňom sa vytvorila druhotná telová dutina-coelom.

Vznik coelomu sa prejavuje článkovaním tela a spolu s mezodermom sa stáva oporou tela(vypĺňa sa tekutinami-hydroskelet). Najvýznamnejším kmeňom kde možno sledovať vznik coelomu, sú obrúčkavce. Z nich alebo ich predkov sa potom vyvinuli článkonožce a mäkkýše. Pri mäkkýšoch pravdepodobne dochádza k redukčnému vývinu, coelom je potláčaný a mení sa vnútorná organizácia tela(pohybový výkon klesá), ale nastáva mohutný rozvoj viacerých znakov veľmi blízkych chordátom.

Prvoústne organizmy zakončujú vývojovú vetvu najrozšírenejšími živočíchmi-článkonožcami. Charakteristické sú pohybovo veľmi výkonnou sústavou a tomu prispôsobený metabolizmus a vývinom. Druhoústne živočíchy podobne ako prvoústne majú predkov medzi nediferencovanými larvami mechúrnikov. V tejto vývojovej vetve dochádza k diferenciácii na dve základné skupiny:ostnatokožce a viaceré kmene vedúce k chordátom. Ostnatokožce sú najstaršie druhoústovce, vznikli už v starohorách, odkedy sa ich organizácia zmenila len málo. I keď majú lúčovitú súmernosť, prítomnosť bilaterálnej larvy(dipleurula) v ich vývine svedčí o ich dvojstrannom pôvode. Vyhynuté skupiny ostnatokožcov boli pohyblivé, mali dvojstrannú súmernosť a kostru z uhličitanu vápenatého.

Pohyb u jednobunkovcov je zabezpečený pomocou bičíkov u nezmara sú to epitelové svalové bunky a u obrúčkavcov vrstva pozdĺžnej a priečnej svaloviny, vnútri je telová dutina(coelon) naplnená tekutinou a vnútornými orgánmi.
Opornú sústavu u bezstavovcov zabezpečuje pokriv tela u stavovcov chrbtová struna.
Tráviaca sústava u jednobunkovcov a jednoduchých mnohobunkovcov je fylogeneticky najstaršia a je to vnútrobunkové trávenie. Uskutočňuje sa na princípe fagocytózy. Takýto typ majú napr. ploskavce. Ich jednoduchá tráviaca sústava sa skladá z úst hltana a slepo končiaceho čreva . Jediný otvor dutiny je súčasne prijímací i vyvrhovací. Živočích s tráviacou dutinou spracúvajú potravu cyklicky, t.j. prijatú potravu úplne spracujú, nestrávené zvyšky vyvrhnú a len potom môžu prijať ďalšiu potravu. Mimobunkové trávenie sa po prvý raz vyskytuje u obrúčkavcov.Tieto živočíchy majú vyvinutú tráviacu rúru,ktorá má na prednom konci prijímací a na opačnom konci vyvrhovací(análny otvor). Počas vývoja tráviacej rúry sa zväčšoval jej vstrebávací povrch, bunky produkujúce tráviace enzými sa zoskupovali do osobitných žliaz a diferencovali sa na jednotlivé časti tráviacej rúry. Vnútorný povrch sa zväčšoval jej postupným predlžovaním(u článkonožcov slepými výbežkami čreva, u stavovcov vývojom klkov a mikroklkov.U meňavky protoplazma uzatvárala čiastočku potravy spolu s kvapkou vody do tráviacej vakuoly. Rozpustné látky prenikajú osmoticky do protoplazmy a tvrdé útvary potravy alebo iné nestráviteľné časti zostanú nezmenené v tráviacích vakuolách, kým sa z bunky nevylúčia.

Obehová sústava u jednobunkovcov-telová tekutina nemá kde kolovať,čiže ju nemajú.Niektoré majú hydrolymfu, ale nemajú obeh-súbor ciev a cievnych sústav.Hydrolymfa je najjednoduchšia telová tekutina, viaže sa na najjednoduchšie živočíchy.Je málo odlišná od vody-obsahuje minimálne množstvo bielkovín a iónov.

U mnohobunkovcov telová tekutina je ale nieje obehová sústava(ploskavce).Telová tekutina sa prelieva v telových dutinách.Pohybuje sa pohybom živočíchov.Prvú obehovú sústavu majú mäkkýše a u väčšiny je otvorená.Otvorená obeh. sústava-staršia,jednoduchšia-u jednoduchých živočíchov je telovou tekutinou hemolymfa-je zložitejšia, má bielkoviny a rôzne organické a anorganické látky. Obsahuje volné bunky, sú tu prítomné niektoré farbivá. Živočíchy majú vyvinutý srdcový systém ciev ale na niektorých miestach opúšťa tekutiny cievy a vylieva sa do telových dutín. K okysličeniu hemolymfy, krvi dochádza v žiabrách alebo pľúcnych vakoch.Článkonožce majú hemolymfu.

Dýchanie u jednobunkovcov je zabezpečené celým povrchom tela. Trvalo vo vode žijúce článkonožce a mäkkýše a larvy obojživelníkov-žiabre.
Vylučovanie u jednobunkovcov je difúziou(celým povrchom tela).U sladkovodných jednobunkovcov stiahnutelnou pulzujúcou vakuolou. Z telovej tekutiny odfiltrujú škodlivé látky a súčasne nasajú do tela vodu, soli a glukózu.

Hormonálna regulácia: Základom látkovej regulácie je schopnosť buniek reagovať na látky vznikajúce v iných bunkách. Je u jednobunkovcov, ďalej sa zdokonaľovala najmä rozvojom telových tekutín. Postupne sa začali vyvíjať žľazy s vnút. sekréciou, kt. vylučujú do krvi veľmi malí množstvo hormónov. Ich účinok je presne zacielený aj na určité často vzdialené orgány.U bezstavovcov a obrúčkavcov hormóny vznikajú v bunkách v nervových uzloch a do krvného obehu prechádzajú pozdĺž nervových vlákien.Prvoky sa môžu rozmnožovať nepohlavne(delením,pučaním,rozpadom)alebo pohlavne(kopuláciou).Osobitným zjavom je konjugácia u nálevníkov.

Nervová regulácia najstarší typ majú polypovce –hviezdicovité bunky:3druhy
1. Difúznu majú najjednoduchšie organizmi. Podráždenie je na ktoromkoľvek mieste vyvolá podráždenie celého tela.
2. Gangliovú majú ploskavce a mäkkýše okrem difúznej NS majú aj nerv. Centrá, tzv. gangliá.Hlavonožce majú len čisto gagliovú NS. U nich z ganglií vybiehajú do svaloviny plášťa obrie nerv. Vlákna s priemerom viac ako 1mm.