Krvné skupiny stavovcov
Všetky bunky sú schopné reagovať na prítomnosť cudzorodej bielkoviny, rozpoznať ju a vyvolať proti nej reakciu. Uskutočňuje sa to vďaka látkam na povrchu každej bunky. Podstata existencie a vlastností krvných skupín je existencia dvoch zložiek krvi, antigénu a protilátky. Antigén je látka vyvolávajúca imunitnú reakciu, teda tvorbu protilátok. Antigén môže byť napríklad mikroorganizmus, cudzorodá bielkovina, polysacharid. Keď sa dostanú do krvi stavovca červené krvinky iného druhu, látky na povrchu týchto krviniek sa správajú ako špecifické antigény. Antigén, ktorý je súčasťou červených krviniek nazývame aglutinogén.

Protilátky sú špecifické bielkoviny krvnej plazmy, tzv. imunoglobulíny. Môžu neutralizovať bakteriálne jedy, spôsobovať rozpad buniek, vylučovať antigén z roztoku alebo zhlukovať bunky. Protilátky, ktoré spôsobujú zhlukovanie (aglutináciu) buniek sa nazývajú aglutiníny. V krvnej plazme sa vyskytujú protilátky / aglutiníny proti antigénom / aglutinogénom iných druhoch krvných skupín, ale nikdy nie proti vlastnej.

Krvné skupiny človeka
V ľudskej krvi sa na povrchu membrány červených krviniek vyskytuje asi 100 aglutinogénov, ale len dva majú v plazme aj prirodzené protilátky. Krvné skupiny vzhľadom na prítomnosť špecifických krvných faktorov tvoria rozmanité krvné systémy. U človeka poznáme niekoľko systémov krvných skupín. Najdôležitejšie sú: AB0 systém, Rh faktor systém a MN systém.

AB0 systém
Aglutinogény v krvinkách označujeme písmenami A a B, ich neprítomnosť 0. V krvnej plazme sú vrodené protilátky, ktoré sa nazývajú aglutinín alfa (anti - A) a aglutinín beta (anti - B). Kombinácia aglutinogénu so zodpovedajúcim aglutinínom charakterizuje príslušný typ krvnej skupiny. Krvná skupina sa počas života jedinca nemení, je daná geneticky. Skupiny A a B majú aj svoje podskupiny. V skupine A rozoznávame podskupiny A1, A2, A3 a Ax. V rámci A má približne 85% podskupinu A1, 14% A2, A3 a Ax sú veľmi vzácne. Aj u skupiny B existujú podskupiny, ale sú vzácnejšie ako u A.

Systém AB0 bol objavený v roku 1900 viedenským lekárom K. Landsteinerom. Ako prvý opísal všetky štyri základné skupiny český psychiater Jan Janský v roku 1907. Tento významný objav zostal niekoľko rokov nepovšimnutý a prakticky nevyužitý. Až po prvej svetovej vojne sa začali systematicky používať krvné skupiny pri príprave a realizovaní transfúzii.

Pôvod krvných skupín
0 - je to najstaršia krvná skupina z čias lovcov, ktorý sa živili prevažne mäsom, a najčastejšie sa vyskytujúca skupina vo svete. U nás ju má 37,8 % populácie.

A - objavila sa ako druhá, v mladšej dobe kamennej, pravdepodobne v Ázii alebo na Strednom východe. Títo ľudia žili v poľnohospodárskych spoločenstvách, pestovali obilie a chovali dobytok. Gény krvnej skupiny A sa napokon dostali cez Áziu do Európy. Je najviac zastúpená medzi obyvateľstvom západnej Európy a u nás ju má približne 41,5 % populácie.

B - vznikla asi pred 10 - 15 tisíc rokmi v oblasti Himalájí. V tých časoch bola typická pre ľudí žijúcich v juhozápadnej Ázii a stepiach Euroázie. Živili sa chovom dobytka, veľmi dôležitou zložkou ich potravy boli mliečne výrobky. Jedna z vetví - nomádska bojová skupina prenikla až do východnej Európy, preto je typickou skupinou v Nemecku a Rakúsku. U nás ju má asi 14,1% populácie.

AB - najmladšia krvná skupina. Predpokladá sa, že vznikla miešaním obyvateľov Kaukazu s krvnou skupinou A a Mongolov s krvnou skupinou B. vyskytuje sa veľmi zriedkavo a u nás ju má 6,6% populácie.

Dedičnosť krvných skupín
Skupinové vlastnosti sa vyvíjajú už v 3. - 4. týždni u plodu. Plnú silu má však aglutinogén až okolo 18. roku života. Pri oplodnení vajíčka odovzdáva otec i matka do vznikajúceho plodu jednu zo svojich párových vlastností (alelu). Tak isto je to i s krvnými skupinami, ktoré sa môžu vyskytovať v 6 genotypoch: AA, A0, BB, B0, 00 a AB. Nový genotyp potomka obsahuje iba také alely, ktoré sa vyskytujú v genotypoch rodičov. Zisťovanie otcovstva na základe krvných skupín sa v súčasnosti neuznáva. Jediným dokázateľným spôsobom je skúška DNA. Existuje totiž tzv. „Bombay“ gén (alela), ktorý napríklad spôsobí, že rodičom s krvnou skupinou B sa narodí dieťa s krvnou skupinou AB (môj prípad).

Rh faktor systém
Tento systém bol objavený náhodou v roku 1940. Ďalším výskumom sa zistilo, že Rh systém obsahuje 6 základných antigénov. Z týchto antigénov je najsilnejší antigén, ktorý sa označuje D. Proti nemu sa vytvárajú imunitné látky predovšetkým. Ak je tento antigén prítomný v červených krvinkách, hovoríme, že krv je Rh pozitívna (Rh+), čo je asi u 80 - 85 % populácie. Ak tento antigén v krvi nie je prítomný, hovoríme, že krv je Rh negatív (Rh-). Pacientovi s krvnou skupinou Rh negatív nemožno podať krv Rh pozitív, pretože nepozná tento antigén a začne proti nemu vytvárať protilátky, ktoré spôsobia rozpad buniek.

Krvné skupiny živočíchov
Objav a praktický význam krvných skupín u človeka podnietil štúdium krvných systémov aj u zvierat, hlavne u opíc, hospodársky dôležitých cicavcov a vtákov.
Bolo objavených niekoľko systémov: napríklad v krvi hovädzieho dobytka sa zistilo približne 75 krvných faktorov, ktoré môžu podmieňovať 11 krvných systémov; v krvi koni sa vyskytuje 19 krvných systémov; charakteristické krvné systémy majú aj kačice, králiky, ovce, potkany a pod.

Poznatky o dedičnosti krvných systémov živočíchov sa využívajú najmä na určovanie pôvodu zvierat, na vyhľadávanie kvalitných línií v šľachtiteľstve a pri hľadaní náhrady krvi človeka krvnými zložkami živočíchov. Tak isto je dnes bežné, že sa z krvi zvierat získavajú rôzne diagnostické séra. Pri ďalšom výskume bude v tomto smere možné využívať na diagnostické účely i tzv. fytoaglutíni, získavané z rastlín.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk