Jazvec lesný
Jazvec obýva najrôznejšie biotopy, ako sú lesy, húštiny, rašeliniská, polia a stráne. Majú charakteristicky sfarbenú hlavu s čierno bielim pruhovaním a široké zavalité telo s krátkym nohami. Žijú v podzemných norách, ktoré obýva niekoľko generácii za sebou Jazvečia rodinka má v priemere 6 členov, obyčajne ju tvorí dominantný samec a samica s mláďatami. Ich príbytok je rozsiahlym systémom chodieb a komôr s 10 alebo viacerými vchodmi. Jazvece si svoje brlohy čistia a zväčšujú ich po mnoho generácií. Obsadzujú teritórium s rozlohou 50 – 150 hektárov a aktívne ho bránia pred inými klanmi. Jazvec lesný má slabý zrak, o čosi lepší sluch a vynikajúci čuch. Zaujímavé je ich rozmnožovanie: vajíčka sa neuchytia vo výstelke maternice bezprostredne po oplodnení, ale až po takmer desiatich mesiacoch. Gravidita potom trvá 7 týždňov.
Výskyt Vyskytuje sa v Európe a v Ázii. V juhovýchodnej Ázii jazveca európskeho nahrádza jazvec bielohrdlý. Ochrana druhu Pravdepodobne kvôli spôsobu života a malému významu pre lov nie je doteraz jazvec aktuálne ohrozený. Zabíjajú ho ako potenciálneho prenášača besnoty. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú vlk a líška. Jazvec a človek Človek je jediný tvor, ktorý môže jazveca vážne ohroziť. Používanie jazvečích chlpov na výrobu holiacich a maliarskych štetiek zapríčinilo, že ho ľudia prenasledujú, lovia a tiež využívajú pri „norovaní“ psov. Obdobie lovenia jazvecov je od 1.septembra do 30 novembra. Na mnohých miestach v Anglicku pri honoch na líšku zakrývajú vchody do jazvečích nôr, aby nešlo k zámene. Po skončení honu sú jazvece oslobodené. V strednej Európe nemá lov na jazvece takmer žiadnu tradíciu. Najväčším nebespečenstvom je pre jazvece cestná premávka. K ich najčastejšiemu usmrteniu dochádza práva na cestách . Odmalička vychovávaný jazvec skrotne rovnako ako iné lasicovité šelmy a behá potom za svojim pánom ako psík. Pretože nie je náročný ani na potravu a nepáchne, možno ho chovať aj doma.
Potrava a lov Jazvec žerie skoro všetko, od malých cicavcov, ako sú králiky, krtkovia, potkany(hlavne ich mláďatá), až po hmyz, slimáky a žaby. Jeho jedálniček dopĺňajú najrôznejšie korienky, rastliny a bobule. Podľa pretiahnutej hlavy jazveca sa dá usudzovať, že podobný aj jeho lebka. V čeľustiach sa nachádza spolu 38 zubov. Očným zubom a všetkým zadným zubom chýbajú ostré rezacie korunky, čo naznačuje, že jazvec je skôr všežravcom, než typickým mäsožravcom. Hrbolčeky črenových zubov a stoličiek sú tupo zaoblené, a preto umožňujú lepšie žuvanie a drvenie rastlinnej potravy. Jazvec opúšťa noru za súmraku, aby sa vydal na lov. Pretože jeho zrak nie je príliš ostrý, pri hľadaní potravy používa svoj výborný čuch a sluch. Viete, že ... * Odhaduje sa, že asi jedna štvrtina všetkých jazvecov zahynie skôr, ako po prvýkrát opustí svoju noru, a len jedna tretina z nich sa dožíva viac ako prvých troch rokov života . * Jazvec prináša čerstvý materiál do hniezda tak, že lezie pospiatky do nory a drží ho medzi prednými nohami a bradou. * Jazvec často obývajú spoločne s králikmi niekedy aj s líškami. * Čeľuste jazvecov sú extrémne silné a stavané tak, aby bez toho, že by nedošlo k zlomeniu lebky. * Jazvy nad chvostom sú znaky na rozlišovanie jedincov a svedčia o nedávnom boji o postavane s iným jazvecom. * Jazvec má silný, ohybný nos, ktorým môže hrabať v zemi. * Pozná sa viac jazvečích brlohoch, v ktorých spolu žilo až pätnásť jazvecou.
|