Kde všade je voda?
Sme doslova obkľúčení vodou. Viac než 70 % zemského povrchu zaberajú moria a oceány. Navyše 10 % pevniny, územie veľké asi ako Južná Amerika, pokrýva voda vo forme ľadu. Na Zemi však takmer nijaká nová voda nevzniká. Tá, ktorá padá z oblohy v podobe dažďa, padala už miliónkrát v minulosti a spadne ešte nespočetne mnoho ráz v budúcnosti. Voda je v neustálom kolobehu.
Povrch Zeme tvorí 510 mil. km2, z toho 361 mil. km2 tvorí vodná plocha. Pitná voda tvorí iba 0,6 % svetových zásob vody. Ročne sa zásoby pitnej vody scvrkávajú o 1 %. V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na takmer 4 000 miliárd m3. V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa. Voda sa na zemi nachádza v slanej podobe v moriach a oceánoch, sladká ako spodná voda, voda v jazerách, ako vodná para v atmosfére a v pevnom skupenstve ako ľad a sneh, hlavne v okolí pólov. Po kyslíku je druhým najdôležitejším faktorom pre existenciu života. V oceánoch žije veľa rôznych živočíchov a rastlín.

Planktón, ktorý je na začiatku potravového reťazca, obsahuje aj autotrofné zložky. Tieto rastliny tvoria tzv. fytoplanktón a sú najdôležitejším producentom kyslíka na Zemi. V oceánoch sa nachádzajú aj rastliny, ktoré žijú v hĺbke niekoľkých stoviek metrov, kde už nepreniká slnečné svetlo. Výsledkom prispôsobenia sa týchto organizmov je proces premeny látok založený na oxidačných dejoch – nazýva sa chemosyntéza. Planktón je najdôležitejšia potravová zložka pre živočíchy žijúce v mori. Slúži ako potrava pre malé ryby a živočíchy, ale aj pre veľké bylinožravé veľryby. Človek využíva vo veľkej miere to, čo oceány ponúkajú. Získava z morskej vody soľ, loví ryby a morské živočíchy a využíva pobrežie na rekreáciu. Okrem toho sa oceány využívajú ako cesta na prepravu surovín z jedného kontinentu na druhý. Všetky druhy dopravy a ťažba surovín nejakým spôsobom narúšajú rovnováhu v oceánoch. V 20. storočí sa veľmi rozšírila ťažba surovín v oceánoch. Pod morským dnom sa nachádzajú veľké zásoby nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu. Ľudia začali vo veľkej miere využívať tieto prírodné zdroje. Každá ťažba zaťažuje životné prostredie tak, že rovnováha sa na niektorých miestach obnovuje niekoľko desaťročí.
Ťažbou ropy sa oslabuje morské dno a narúšajú sa podmienky na život v okolí ropných vrtov. Nie sú zriedkavé havárie na ropných plošinách a úniky ropy a zemného plynu do vody a ovzdušia. Pri požiaroch na plošinách sa dostane veľa škodlivín do mora, ale aj do ovzdušia. Horením vznikajú aj iné škodlivé látky, najmä oxid uhoľnatý. Dym z ropy je ťažký a smrteľne jedovatý pre vtáky, ktoré sa dostanú do jeho blízkosti. Plyny ktoré sa vytvárajú horením spôsobujú narušenie dýchacích orgánov a spôsobujú smrť.
Ropa predstavuje veľké nebezpečenstvo pre všetky druhy živočíchov v mori. Pri vyliatí ropy na hladinu sa po krátkom čase odparia tekuté zložky a ropa sa stane veľmi hustou tekutinou. Takáto vrstva zničí všetok planktón, ktorý sa nachádza pod hladinou až do niekoľkých metrov. Ak sa ropná škvrna dostatočne rýchlo neodstráni, začnú odumierať aj rastliny na dne, ktoré nemajú prístup svetla.

Štruktúra vody
Voda predstavuje chemickú zlúčeninu dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka. Keďže väzba H20 polárna a molekula H20 je zalomená, voda je silne polárna látka. Dipóly vody sa môžu vo svojom najbližšom okolí priťahovať svojimi opačne nabitými koncami a spôsobiť zhlukovanie molekúl vody vodíkovými mostíkmi. Vodík je tu k jednému atómu pripútaný kovalentne, k druhému elektrostaticky. Intermolekulové vodíkové mostíky sú príčinou napr. vysokej teploty varu vody 100 oC. Voda sa v prírode vyskytuje v plynnom, kvapalnom a v tuhom skupenstve. Pre svoj dipólový charakter je voda dobrým rozpúšťadlom iónových zlúčenín.