Obchoduje sa so všetkým
V Hong Kongu je v ponuke úplne všetko. Žraločie plutvy, šimpanzia srsť, rohy nosorožcov, pohlavné orgány tigrov a tuleňov, laby a kožušina pandy. Obchoduje sa i s psým mäsom, bojovnými psami, korytnačkami, leguánmi a inými zvieratami. Hong Kong je nechválne známy najväčším trhom so zvieratami na svete. Najväčším a najprosperujúcejším.
Napriek tomu je Čína ochranárskou veľmocou. Má 926 prírodných rezervácií, ktoré pokrývajú 769 800 hektárov, čo je 7,64% celkovej rozlohy krajiny. Jedna devätina všetkých rezervácií je práve tu. Čína podpísala viac než dvadsať medzinárodných dohôd o ochrane prírody a prírodných zdrojov. Napriek tomu pytliactvo v Číne prekvitá. Pytliaci si majú z čoho vyberať: Čína je jednou z najväčších krajín, z hľadiska biodiverzity. Viac než 6000 druhov stavovcov, 1244 druhov vtákov, 3862 druhov rýb a viac než 30 000 druhov rastlín.

Veľké víťazstvo pre vtáky
Druhy od veľkého bieleho žraloka po veľmi ohrozený druh ťavy s chlpatými kolenami sú medzi mnohými vzácnymi zvieratami, ktoré vyhrali vďaka tvrdej, novej ochrane pod záštitou United Nations Enviroment Programme, UNEP (Enviromentálny program spojených národov).
Národy sa stretli v nemeckom Bonne, aby rozšírili Konvenciu o migrujúcich druhoch o šesť druhov veľrýb, čím vytvorili možnosť pre vytvorenie väčšej bezpečnosti a ochrany cicavcov v oblasti južného Pacifiku.

Delegáti taktiež podporili plány na ochranu vtáctva a ďalších migrujúcich druhov od elektrických vedení a turbín, ktoré doslova vťahujú vtáky, pretože sú stavané blízko ich „letových dráh“.
Zhromaždenie popohnalo krajiny ku kúpe techniky prijateľnej pre vtáky pri výstavbe elektrického vedenia a veterných mlynov a taktiež vytvorenie „vtáko-vzdorných“ stožiarov, ktoré by znížili úmrtnosť spôsobenú elektrickým vedením.
Okrem toho zhromaždenie podporilo i návrh Princa z Walesu na zníženie veľkých strát albatrosov a obmedzenie rybolovu. Tristo tisíc vtákov, z toho tretina albatrosov, totiž ročne uhynie, keď sa zachytia počas lovu do vlečných sietí či rybárskych háčikov, keď si korisť pomýlia s návnadou.

Človek v akcii
Keď Európania objavili Ameriku, žili tu dva druhy živočíchov, ktoré tu tvorili najväčšie spoločenstvá, aké kedy človek videl. Jedným z nich bol bizón severoamerický najskôr zabíjaný kvôli mäsu, ale neskôr len z politických dôvodov. Vláda totiž chcela vyhladovať Indiánov, a tak sa rozhodla bizóny úplne vyhubiť. Našťastie sa zbytky bizónov podarilo zachrániť, zostalo ich však kriticky málo.
Ďalším druhom bol holub sťahovavý. Jeho kŕdle sa odhadovali na dva bilióny jedincov a priam zatemňovali oblohu. A tak ich ľudia strieľali po tisícoch a vyberali ich hniezda. V roku 1869 bolo na jednom mieste chytených 7 miliónov holubov, v roku 1879 dokonca jeden bilión! Ľudia sa ani nespamätali a holuba sťahovavého bolo zrazu extrémne málo. Niekoľko kusov začali chovať v zoologických záhradách. Posledný holub sťahovavý zomrel v roku 1914 v ZOO v Cincinnati. Takto dokázali ľudia za necelých sto rokov odstrániť živočícha, ktorý sa vyvíjal milióny rokov.

Dôležitosť ochrany biotopov
Zemský povrch tvorí nesmierne rozmanitý celok, ktorý je hodný zachovať a chrániť. Ochrana tejto rozmanitosti biotopov je dôležitá i kvôli ochrane druhovej. Záchrana ohrozeného živočícha je možná len v prípade, že budeme chrániť aj miesto jeho výskytu, teda jeho biotop. Nesmieme zabudnúť na dôležitosť biotopov z hľadiska zachovania ekologickej rovnováhy planéty. Ochrana krajiny, rastlín, zvierat i samotné prežitie človeka je možné len vtedy, ak sa budeme snažiť zachovať a chrániť všetky zložky prostredia - vodu, pôdu, vzduch, lesy, močiare, polia, lúky. Nesmieme však chrániť iba časť zeme, iba nejaké rezervácie, mali by sme sa snažiť prinavrátiť rovnováhu i do našich miest. Mali by sme sa snažiť žiť v súlade s prírodou, ako to robili naši predchodcovia, ktorí sa starali iba o svoje prežitie, nie o nadmerný a zbytočný blahobyt.