Ohrozené druhy
Sú to druhy zvierat, ktoré sú v reálnom ohrození vyhynutia, teda ich počet na určitom území klesá. Všetky tieto druhy (od motýľov až po veľryby) sú zapísané v Červenej knihe ohrozených druhov, do ktorej neustále pribúdajú ďalšie. V Červenej knihe sú druhy rozdelené podľa nasledujúcich stupňov ohrozenia:
- Kriticky ohrozené druhy: živočíchy, ktoré vyhynú i bez ľudskej „pomoci“
- Ohrozené druhy: živočíchov je hojný počet, ale ich populácia klesá
- Zriedkavé druhy: je ich pomerne málo, no nie sú v bezprostrednom nebezpečí vyhynutia

Príčiny vymierania
Vymieranie je normálny proces evolúcie a rozvoja sveta. Veľa druhov vymrelo dávno predtým, než sa objavil človek, pretože neboli schopné prispôsobiť sa novému prostrediu, klíme či dravcom. Skrátka sa neadaptovali do meniacej sa prírody, alebo ich vyzabíjala živelná katastrofa, ako dinosaury. Približne od roku 1600 sa však vymieranie rapídne zvýšilo kvôli zásahom ľudí:
- Začali loviť pre radosť, počet zabitých zvierat začal prevyšovať ich životné nároky, začali zvieratá doslova kynožiť. Napríklad lov veľrýb na tuk a mäso ich doviedol na pokraj vyhynutia. Nosorožec africký, lovený pre cenný roh, je vážne ohrozený. Mnoho ďalších zvierat je lovených pytliakmi, či predávaných na čiernom trhu. Takto sú ohrozené najmä exotické druhy zvierat, papagáje, primáty, či plazy.
- Čierny trh ponúka zvieratá za lacný peniaz, sú totiž ulovené bez licencie a držané v krutých, nevyhovujúcich podmienkach. (viac na strane 3)

Ako rozvoj našej civilizácie napredoval, stávali sa príčinami i vážne zásahy človeka do ekosystémov:
- Vysúšaním močarísk zanikajú močiarne druhy rastlín, vodné vtáky sú takisto ohrozené. Premieňaním lúk na polia, hnojením, pasením a urbanizáciou pôdy sú ohrozené lúčne druhy. Nevhodnými zásahmi do lesov, nadmernou ťažbou dreva a znečisťovaním lesa sú ohrozené lesné druhy, veľké zvieratá majú totiž veľký areál pohybu, i veľký nárok na potravu. (Pri zmenšení lesnej plochy nemajú niektoré živočíchy šancu získať potrebné množstvo potravy a ich stav sa drasticky znižuje. Toto je problém i veľkosti chránených území - ak je malá plocha národného parku či chránenej oblasti, zbytočne tam budeme vysádzať veľké množstvá ohrozenej zveri, bez dostatku potravy tam určite neprežije.) Výstavba ciest takisto zaberá veľkú časť pôdy a premávka ohrozuje druhy, ktoré sa sťahujú a necítiac nebezpečenstvo prechádzajú cez cesty a končia pod kolesami áut.
- Úpravou vodných tokov - vyrovnaním toku, vybetónovaním dna, odstránením príbrežnej vegetácie sú ohrozené vodné druhy organizmov.
- Mnohé postihuje i tzv. ostrovný syndróm. Je to vytláčanie živočíchov z ich biotopov do úplne nového, im neznámeho prostredia. Takto strácajú kontakt s ostatnými skupinami, geneticky sa degenerujú a znižuje sa aj ich odolnosť a schopnosť prispôsobovať na meniacim sa podmienkam. Takisto nemusia mať vždy v novom prostredí dostatok im známej potravy a sú neschopné vyhľadávať inú obživu.
- Znečistením a zmenami klímy. Hnojením lietadlami sa zanášajú nevhodné látky nie len na polia, ale i na okolitú krajinu. Dostávajú sa z pôdy do rastlín a živočíchov cez potravinové reťazce. Týmito škodlivinami je potom postihnuté hlavne rozmnožovanie a vývin mláďat. Znečistením atmosféry emisiami z tovární a z toho vyplývajúcimi zmenami klímy sú ohrozované druhy, ktorých správanie a výskyt je určované teplotou, vlhkosťou, počasím... Klimatické zmeny menia i biotopy, ktoré sa potom stávajú nevhodnými pre mnohé druhy, ktoré v ňom žijú.
- Turizmus sa môže zdať neškodný, no opak je pravdou. Veľké množstvá turistov spôsobujú hluk, odhadzujú odpadky a ohrozujú tým živočíchy najmä v období párenia. Nehovoriac o tom, že kvôli turistom sú stavané obrovské hotelové komplexy na miestach, kde bola predtým panenská príroda.

Ochrana
Niektoré súkromné organizácie a aj vlády štátov vyvíjajú úsilie o záchranu ubúdajúcich zvierat ohrozených druhov. Jeden zo spôsobov vidia v legislatíve. Napríklad v USA niektoré zákony už z roku 1900 ustanovujú rezervácie – ochrana ekosystémov pred lovom a zásahom civilizácie. V roku 1973 bola tzv. Akcia Ohrozené Druhy, ktorá uzavrela od okolitého sveta vzácne ekosystémy, čím možno zachránila ďalšie druhy živočíchov. Uzavreli sa aj zákony o ochrane migrujúcich vtákov medzi Mexikom a Kanadou. Medzinárodná dohoda – Medzinárodná Ochrana Ohrozených Druhov Divej Fauny A Flóry, ktorú podpísalo 51 národov zaznamenala tiež úspechy. Napríklad kondor kalifornský, ktorý mal populáciu (v roku 1987) 27 kusov mal potom (v roku 1992) 52 kusov. Ak bude takýchto akcií viac, červená kniha nebude hrubnúť ale bude sa zmenšovať.
Ohrozené druhy živočíchov sú vyhlasované za chránené a ich lov je prísne pokutovaný. Niektoré druhy chrobákov a motýľov sú u nás veľmi drahé. Za lov modlivky zelenej, či fúzača alpského by ste zaplatili pokutu päť tisíc korún, za motýľa jasoňa červenookého desať tisíc a za kobylku ságu až pätnásť tisíc korún. Ich lov je v nadmernom množstve dokonca trestaný až dvoma rokmi väzenia. Pokuty za lov lesnej zveri sa šplhajú do tisícok eur za kus, platí to i o vtákoch a rybách. Samozrejme, najprv treba pytliaka prichytiť, až potom ho je možné pokutovať.
V Afrike majú ochranárske skupiny svojské spôsoby na chytanie pytliakov. Tak ako oni lovia slony, ochranári lovia ich. Afričania vytvárajú doslova militantné skupiny, ktoré sa, tak ako ich protivníci, nestránia použiť akýkoľvek druh násilia, aby pytliakov dostali. Netreba sa im však čudovať. V Afrike totiž pytliačenie napáchalo najväčšie škody. Loví sa tam doslova všetko. Slony, opice, nosorožce, hady, hrochy i vtáctvo.
Medzi rokmi 1979 a 1989 spôsobil svetový trh so slonovinou obrovský úhyn týchto tvorov. Počet slonov sa za desať rokov znížil na polovicu a stále klesal. Do roku 1997 žilo v Afrike iba 600 000 slonov. V súčasnosti sa však ich počet ustálil vďaka zákazu obchodu so slonovinou. Slonov je však príliš málo a hrozí im vyhynutie. Pred zákazom obchodu boli ochranári nútení uspávať tieto zvieratá a odpilovať ich kly, aby kvôli nim neboli zabité. Bola to však temer rovnako drastická metóda ako keby ich rovno zabili. Slony sa prebúdzali zmätené a ich hlavný spôsob ochrany pred predátormi zmizol. Od tejto metódy sa teda upustilo a namiesto toho sa začali vytvárať parky, kde strážia slony zriadenci. Problémom však je, ako inak, nedostatok financií - je málo ľudí i priestoru. Rôzne organizácie a nadácie sa snažia tieto parky podporovať, napríklad organizácia IFAW darovala lietadlo štátu Keňa a jeho Spoločnosti na ochranu prírody, KWS (Kenya Wildlife Service). Lietadlo budú využívať pri kontrole územia a vo vyhľadávaní pytliakov, či slonov v núdzi. Je to už druhé lietadlo, ktoré IFAW darovalo Keni.

Podobných organizácií samozrejme existujú tisícky. Väčších či menších, medzinárodných, štátnych, dokonca súkromných. Avšak ani oni nestíhajú chrániť všetky zvieratá naraz a preto bolo nutné vytvoriť medzinárodný zákon, ktorý by zakazoval aký koľvek obchod so zvieratami, či ich časťami.

CITES – Convention on International Trade in Endangered Species (Dohoda o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi)

Pytliaci získavajú množstvo peňazí za dodanie živočíchov buď živých alebo mŕtvych. Živé druhy obohatia súkromné zoologické záhrady boháčov, v ktorých sa už nikdy nerozmnožia, mŕtve poslúžia ako materiál na kabelky, topánky, sošky... Podmienky pri prevoze živočíchov bývajú veľmi kruté, v malých priestoroch sa tesnia mnohé jedince, ktoré sú počas prevozu úplne bez potravy, takže cestu neprežije ani polovica z nich... Mnohé exotické druhy sa stali pochúťkami v luxusných reštauráciách - ryby, morské živočíchy, žaby... Nelegálny obchod so zvieratami sa z týchto dôvodov stal druhý najvýnosnejší hneď po obchode s drogami!
Aj na Slovensku máme druhy, za ktoré sú zahraniční naftoví magnáti ochotní zaplatiť veľké peniaze. Je to napríklad orol kráľovský a niektoré druhy sokolov, i napriek stráženiu hniezd sa každoročne podarí pytliakom niekoľko hniezd vykradnúť.

Preto sa mnohé krajiny spojili, aby zabránili takémuto lovu a obchodovaniu so vzácnymi živočíchmi a rastlinami. Prijali dohodu s názvom CITES. CITES sa pokúša na medzinárodnej úrovni eliminovať a regulovať obchod s divoko žijúcimi druhmi. Dohovor bol prijatý v roku 1973 a do platnosti vstúpil 1. júla 1975. Slovenská republika k nemu oficiálne pristúpila 1. januára 1993. Nástrojmi CITES sú predovšetkým colné predpisy. V zoznamoch CITES sa momentálne nachádza približne 5.000 druhov zvierat a 25.000 druhov rastlín.
V tejto dohode sú stanovené podmienky, za akých je dovolené prevážať a obchodovať so zvieratami, aké povolenia je potrebné mať, s ktorými druhmi sa nemôže obchodovať vôbec a pod.. Čím je druh ohrozenejší, tým prísnejšie by mala byť zabezpečená kontrola a evidencia každého jedinca tohto druhu, a tým ťažšie by malo byť jeho premiestňovanie do inej krajiny. Dodržiavanie týchto podmienok kontrolujú špeciálni pracovníci na hraniciach krajín. Čierny obchod s ohrozenými druhmi stále prekvitá, pretože ešte veľa krajín nie je ochotných pristúpiť na takéto prísne opatrenia.
O tom, že čierny trh so zvieratami je veľmi rozšírený svedčí i fakt, že v ilegálnom obchode s ohrozenými druhmi sa len v minulom roku prepralo takmer 200 miliárd USD.
Obchoduje sa so všetkým
V Hong Kongu je v ponuke úplne všetko. Žraločie plutvy, šimpanzia srsť, rohy nosorožcov, pohlavné orgány tigrov a tuleňov, laby a kožušina pandy. Obchoduje sa i s psým mäsom, bojovnými psami, korytnačkami, leguánmi a inými zvieratami. Hong Kong je nechválne známy najväčším trhom so zvieratami na svete. Najväčším a najprosperujúcejším.
Napriek tomu je Čína ochranárskou veľmocou. Má 926 prírodných rezervácií, ktoré pokrývajú 769 800 hektárov, čo je 7,64% celkovej rozlohy krajiny. Jedna devätina všetkých rezervácií je práve tu. Čína podpísala viac než dvadsať medzinárodných dohôd o ochrane prírody a prírodných zdrojov. Napriek tomu pytliactvo v Číne prekvitá. Pytliaci si majú z čoho vyberať: Čína je jednou z najväčších krajín, z hľadiska biodiverzity. Viac než 6000 druhov stavovcov, 1244 druhov vtákov, 3862 druhov rýb a viac než 30 000 druhov rastlín.

Veľké víťazstvo pre vtáky
Druhy od veľkého bieleho žraloka po veľmi ohrozený druh ťavy s chlpatými kolenami sú medzi mnohými vzácnymi zvieratami, ktoré vyhrali vďaka tvrdej, novej ochrane pod záštitou United Nations Enviroment Programme, UNEP (Enviromentálny program spojených národov).
Národy sa stretli v nemeckom Bonne, aby rozšírili Konvenciu o migrujúcich druhoch o šesť druhov veľrýb, čím vytvorili možnosť pre vytvorenie väčšej bezpečnosti a ochrany cicavcov v oblasti južného Pacifiku.

Delegáti taktiež podporili plány na ochranu vtáctva a ďalších migrujúcich druhov od elektrických vedení a turbín, ktoré doslova vťahujú vtáky, pretože sú stavané blízko ich „letových dráh“.
Zhromaždenie popohnalo krajiny ku kúpe techniky prijateľnej pre vtáky pri výstavbe elektrického vedenia a veterných mlynov a taktiež vytvorenie „vtáko-vzdorných“ stožiarov, ktoré by znížili úmrtnosť spôsobenú elektrickým vedením.
Okrem toho zhromaždenie podporilo i návrh Princa z Walesu na zníženie veľkých strát albatrosov a obmedzenie rybolovu. Tristo tisíc vtákov, z toho tretina albatrosov, totiž ročne uhynie, keď sa zachytia počas lovu do vlečných sietí či rybárskych háčikov, keď si korisť pomýlia s návnadou.

Človek v akcii
Keď Európania objavili Ameriku, žili tu dva druhy živočíchov, ktoré tu tvorili najväčšie spoločenstvá, aké kedy človek videl. Jedným z nich bol bizón severoamerický najskôr zabíjaný kvôli mäsu, ale neskôr len z politických dôvodov. Vláda totiž chcela vyhladovať Indiánov, a tak sa rozhodla bizóny úplne vyhubiť. Našťastie sa zbytky bizónov podarilo zachrániť, zostalo ich však kriticky málo.
Ďalším druhom bol holub sťahovavý. Jeho kŕdle sa odhadovali na dva bilióny jedincov a priam zatemňovali oblohu. A tak ich ľudia strieľali po tisícoch a vyberali ich hniezda. V roku 1869 bolo na jednom mieste chytených 7 miliónov holubov, v roku 1879 dokonca jeden bilión! Ľudia sa ani nespamätali a holuba sťahovavého bolo zrazu extrémne málo. Niekoľko kusov začali chovať v zoologických záhradách. Posledný holub sťahovavý zomrel v roku 1914 v ZOO v Cincinnati. Takto dokázali ľudia za necelých sto rokov odstrániť živočícha, ktorý sa vyvíjal milióny rokov.

Dôležitosť ochrany biotopov
Zemský povrch tvorí nesmierne rozmanitý celok, ktorý je hodný zachovať a chrániť. Ochrana tejto rozmanitosti biotopov je dôležitá i kvôli ochrane druhovej. Záchrana ohrozeného živočícha je možná len v prípade, že budeme chrániť aj miesto jeho výskytu, teda jeho biotop. Nesmieme zabudnúť na dôležitosť biotopov z hľadiska zachovania ekologickej rovnováhy planéty. Ochrana krajiny, rastlín, zvierat i samotné prežitie človeka je možné len vtedy, ak sa budeme snažiť zachovať a chrániť všetky zložky prostredia - vodu, pôdu, vzduch, lesy, močiare, polia, lúky. Nesmieme však chrániť iba časť zeme, iba nejaké rezervácie, mali by sme sa snažiť prinavrátiť rovnováhu i do našich miest. Mali by sme sa snažiť žiť v súlade s prírodou, ako to robili naši predchodcovia, ktorí sa starali iba o svoje prežitie, nie o nadmerný a zbytočný blahobyt.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk