1.2.1.1 Omega mastné kyseliny
V odbornej literatúre sa stretávame s pojmom omega mastné kyseliny, najmä omega – 3 a omega – 6 mastné kyseliny. Omega je posledné písmeno gréckej abecedy a teda znamená označenie atómu uhlíka v molekule vyššej karboxylovej (mastnej) kyseliny, ktorý je na konci uhlíkového reťazca, najvzdialenejší od karboxylovej skupiny. Omega – 6 mastná kyselina je napríklad kyselina arachidónová, pretože má lokáciu dvojitej väzby vychádzajúcu zo šiesteho atómu uhlíka na omega konci, C: 20 (5, 8, 11, 14). Kyselina linolová je omega – 6 mastná kyselina, C: 18 (9, 12) a kyselina linolénová je omega – 3 mastná kyselina, C: 18 (9, 12, 15). Ďalšie omega – 3 mastné kyseliny dôležité v metabolizme lipidov sú kyselina omega – 3 - eikozapenténová, C: 20 (5, 8, 11, 14, 17) a kyselina omega – 3 – dokozahexénová C: 22 (4, 7, 10, 13, 16, 19). Súčasné poznatky uvádzajú, že väčšia hladina omega – 3 mastných kyselín v krvi súvisí s prevenciou kardiovaskulárnych ochorení a aterosklerózy.
1.2.2 Alkoholy
Pokiaľ sa jedná o alkoholy spájané s lipidmi, jedná sa hlavne o trojsýtny alkohol glycerol (1,2,3 – propántriol), nenasýtený dvojsýtny aminoalkoholol sfingozín a o cholesterol. Glycerol je alkoholový derivát propánu, je hlavnou alkoholovou súčasťou triacylglycerolov. Keďže sa jedná o trojsýtny alkohol, môže viazať tri acyly (teda zvyšky karboxylových kyselín) ale takisto esterifikovanú kyselinu trihydrogénfosforečnú H3PO4 (u zložitých lipidoch). Sfingozín je nenasýtený aminoalkohol odvodený od oktadekánu. Na amino skupinu NH2 v polohe 2 môže byť amidovou väzbou naviazaný zbytok vyššej mastnej kyseliny (vzniknutý amid sa nazýva ceramid). Na OH – skupinu v polohe 1 sa môžu viazať polárne skupiny, čím vznikajú dôležité súčasti lipidových dvojvrstiev – sfingolipidy. Cholesterol je najdlhšie známa lipidová frakcia. Chemicky patrí medzi steroidy, resp. ho zaraďujeme k zoosterolom. Keďže je steroid, jeho základ tvorí kondenzovaný cyklický uhľovodík sterán (cyklopentanoperhydrofenantrén). Je to životne dôležitá látka, ktorú organizmus využíva na tvorbu hormónov- substrát na tvorbu nadobličkových a pohlavných hormónov, na výstavbu bunkových membrán, nervových obalov a iných tkanív. 2/3 cholesterolu má esterifikovanú podobu.
Cholesterol sa syntetizuje z acetátu takmer vo všetkých bunkách- denná produkcia je cca 1,2 g. Takmer výlučne sa metabolizuje v pečeni, pričom vznikajú žlčové kyseliny. Koncentrácia cholesterolu v krvi je sčasti daná geneticky a sčasti tukom prijatým v potrave- asi 20% cholesterolu v krvi pochádza priamo zo stravy. Zvyšok sa tvorí z tukov v pečeni. Ak je ho však v krvi príliš veľa, môže upchať artérie a spôsobiť vznik kardiovaskulárneho ochorenia.
S voskami sa spájajú vyššie jednosýtne alkoholy, keďže vosky sa definujú ako estery vyšších mastných kyselín a vyšších jednosýtnych alkoholov. Jedná sa napr. o cetylalkohol (C16), stearylalkohol (C18), myricylalkohol (C22). V súvislosti so zložitými lipidmi sa jedná o aminoalkohol cholín, alebo o etanolamín (kolamín).
1.3 Chemické a fyzikálne vlastnosti lipidov
Čisté lipidy sú bezafrebné látky bez chuti a zápachu. Vlastnosti sú ovplyvnené veľkou
mierou charakterom vyšších mastných kyselín. Pokiaľ sa jedná o nasýtené mastné kyseliny, lipidy majú väčšiu teplotu topenia a väčšiu stabilitu. Vyplýva to hlavne z neprítomnosti dvojitých väzieb v molekulách mastných kyselín a teda v nižšej reaktivite daných molekúl. Naopak, pri lipidoch obsahujúcich v molekulách nenasýtené vyššie mastné kyseliny sa zvyšuje reaktivita molekuly v mieste dvojitej väzby a tým sa znižuje stabilita a teplota topenia. Vyplýva to z polohy dvojitej väzby, t.j. čím je poloha dvojitej väzby bližšie ku karboxylovej skupine, tým majú lipidy nižšiu teplotu topenia a sú menej stabilné. Sú hydrofóbne (odpudzujú vodu) a tým sú nerozpustné vo vode. Príčinou je prítomnosť veľkých nepolárnych acylov vyšších mastných kyselín. Sú lipofilné (rozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách). Pri zložitejších lipidoch sa môže jednať o amfifilné molekuly, vyplývajúc z ich štruktúry. Nepolárne acylové zvyšky sú hodrofóbne, avšak ďalšia zložka viazaná estericky na glycerol (napr. aminoalkohol cholín) je hydrofilná a teda vzniká časť hydrofóbna a časť hydrofilná.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Lipidy
Dátum pridania: | 21.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Jurášek | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 402 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 14.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 23m 50s |
Pomalé čítanie: | 35m 45s |