VÍRUS HIV
Vírus HIV (Human Immunodeficiency Virus), čiže vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti, zaraďujeme medzi retrovírusy a je pôvodcom syndrómu AIDS (acquiered immunodeficiency syndrom). Vírus bol objavený v roku 1983 francúzskymi vedcami, na čele s prof. Montagnierom. Choroba AIDS bola prvý raz identifikovaná už v roku 1981 u piatich homosexuáloch z New Yorku.

HIV vírus označujeme ako potomka SIV vírusu (Simian immunodeficiency virus). SIV vírus, tzv. opičí vírus napádal a hosťoval spočiatku len na opiciach (v opičích bunkách). Infikované opice boli často krát potravou pre domorodé obyvateľstvo, lovili ich a manipulovali s nimi. Ľudia sa dostali do priameho kontaktu s týmto vírusom a vírus sa postupne začal šíriť i medzi ľuďmi. Dnes, v podobe HIV vírusu, je nositeľom najzákernejšej choroby 21. storočia. Ochorenie AIDS je liečiteľné, ale nevyliečiteľné. Prioritou liečby je predĺžiť pacientovi život.
HIV vírus pomaly napáda a ničí imunitný systém organizmu, zanecháva infikovaného jedinca náchylného k infekčným a malígnym ochoreniam, ktoré sú nakoniec príčinou smrti. Veľkosť vírusu je 100nm.

HIV-1, HIV-2
V súčasnej dobe sú známe dva typy vírusu a to HIV-1 a HIV-2. Ako prvý bol objavený typ HIV-1. Obidva typy vírusov sa mierne líšia štruktúrou, ale oba sú nositeľmi ochorenia AIDS. HIV-2 je menej virulentný. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je charakteristický najmä pre oblasti strednej a západnej Afriky. V rámci každého typu existuje ešte niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu. Je to spôsobené tým, že mutácie genetickej výbavy HIV vírusu, prebiehajú pomerne vysokou rýchlosťou. Vďaka týmto rýchlym a nepretržitým zmenám je vírus ťažko rozoznateľný imunitným systémom.

ZLOŽENIE HIV VÍRUSU
Vírus HIV je odkázaný na život v hostiteľskej bunke. Bez nej by vírus nebol schopný reprodukcie a postupne by prestal existovať. Na úspešné vniknutie, postupné rozmnožovanie a nakoniec i na zničenie infikovanej bunky, potrebuje vírus dôležité chemické látky (enzýmy, makromolekuly). Tie sa na nachádzajú v základných častiach vírusu:
•Stred vírusu (vnútro) obsahuje:
- dva identické reťazce molekuly RNA, ktoré tvoria genóm vírusu.
- reverznú transkriptázu (enzým, ktorý umožňuje prepis RNA do formy dvojvláknovej DNA)
- integrázu (enzým katalyzujúci zabudovanie novovzniknutej – prepísanej molekuly DNA do genómu infikovanej bunky)
- ribonukleázu, proteázu, jadrové proteíny p7 a p9 (dôležité pri ďalšom rozmnožovaní a produkcií proteínov v hostiteľskej bunke)
•Kapsida tvorí vonkajší bielkovinový obal, ktorý chráni nukleové kyseliny. Tvorí ju proteín p24. Niektoré zložky týchto obalových proteínov dokážu vyvolať silnú imunitnú reakciu organizmu, čo je podstatné pri pokusoch o vytvorení vakcín.
•Lipidová dvojvrstva pochádza z napadnutej bunky. Obsahuje dôležité glykoproteíny gp120 gp41. Tieto glykoproteíny kóduje genóm vírusu a majú dôležitú úlohu pri infikovaní buniek (slučka gp120 nasadne a zachytí sa na T-lymfocyt).