INFIKOVANIE BUNKY VÍRUSOM
Každý vírus je odkázaný na život v hostiteľskej bunke. HIV vírus napadá imunitný systém , konkrétne T-lymfocyty a makrofágy. K napadnutiu dochádza aj u B-lymfocytoch, ale nie sú primárnym terčom. Citlivé sú najmä tie bunky, ktoré vo svojej membráne obsahujú antigén CD4. Práve na tento antigén sa naviaže (nasadne) glykoproteín gp120, ktorý je súčasťou lipidovej vrstvy vírusu.
Po tom ako sa vírus dostane do intracelulárneho priestoru infikovanej bunky, začne reverzná transkriptáza prepisovať molekulu RNA do DNA formy. Prepis je nevyhnutný, pretože RNA sa musí včleniť do genómu bunky a to vo forme DNA. Po prepise sa novovzniknutá DNA zabuduje do genómu bunky. Tento integračný proces katalyzuje enzým inegráza. V tomto okamihu nastáva štádium provírusu. Provírus dokáže byť i niekoľko mesiacov a rokov inaktívny. Keďže je súčasťou genómu bunky, pri delení bunky sa prenáša do dcérskych buniek. Provírus čaká na iniciačný podnet, aby mohla začať transkripcia. Podnetom je aktivita T-lymfocytov antigénom alebo cytokínmi. Nastane transkripcia génov vírusu. Po transkripcii dochádza k syntetizácií proteínov a novovzniknutý nukleoproteínový komplex sa presunie do membrány bunky, z ktorej sa pučaním uvolňuje. Tým sa naruší integrita membrány, zvýši sa jej permeabilita, to vyvolá influx (pohlcovanie) iónov a vody z extracelulárneho prostredia. Spôsobí to postupnú osmotickú lýzu bunky, teda zničenie.

T-lymfocyty sú postupne ničené a ich množstvo sa rýchlo zmenšuje, čo spôsobí celkové oslabenie imunitného systému. Normálna hodnota CD4 lymfocytov je : 800lymf./mm3 krvi. Pri nákaze sa pri hodnote 200lymf./mm3 začínajú objavovať klinické prejavy. Pri hodnote 50lymf./mm3 nastáva smrť.
Pokiaľ dôjde k napadnutiu makrofágov, nenastane lýza infikovaných buniek, ale makrofágy stratia svoje dôležité funkcie (chemotaxia, fagocytóza). Stratia svoje postavenie v imunitnom systéme a opäť dochádza k oslabeniu obrannej schopnosti organizmu.
Pri šírení HIV vírusu v organizme majú dôležitú úlohu dendritové bunky. Vírus sa naviaže na ich membránový proteín CD209. Dendritové bunky sú charakteristické značnou migračnou schopnosťou a tak i vírus sa rýchlo rozšíri po celom organizme.

AIDS (syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti)
Je ochorenie spôsobené HIV vírusom. Dochádza k celkovému oslabeniu imunitného systému, čo spôsobí postihnutému jedincovi v neskorších štádiách choroby smrť. K prvým prejavom infekcie dochádza asi po dvoch týždňov od nakazenia vírusom. Prejavy sú veľmi podobné ako u pri bežnom infekčnom ochorení (teplota, slabosť, bolesť svalov, bolesti hlavy, potenia, zväčšenie lymfatických uzlín, vracanie). Tieto príznaky trvajú pár dní a nakazená osoba ich neberie príliš na vedomie. Nasleduje obdobie bez akýchkoľvek viditeľných a citeľných príznakov (štádium inaktívneho provírusu). Toto môže trvať i niekoľko mesiacov až niekoľko rokov (od 7 po 10 rokov, v niektorých prípadoch až po 12 rokov).Infikovaná osoba nemusí vôbec tušiť o svojej infekcií, je nebezpečný prenášač. Ak hladina špecifických T-lymfocytov klesne na 200lymf./mm3 krvi, dostavia sa prvé klinické prejavy (pneumónia. Kaposiho syndróm, neurologické poškodenia, demencia, malígne ochorenia, strata hmotnosti a chronické hnačky). U postihnutého jedinca sa čoraz častejšie objavujú inefčné ochorenie a organizmus ich prekonáva čoraz ťažšie, v dôsledku oslabenia imunitného systému.

Ochorenie AIDS je prenosné:
•pohlavným stykom (zvýšené riziko u homosexuáloch a pri častom striedaní partnerov)
•krvou (rizikovou skupinou sú narkomani, transfúzia)
•z matky na plod (najčastejšie dochádza k infekcii dieťaťa pri pôrode, keď sa infikovaná krv môže dostať do pohlavných orgánov dieťaťa, na sliznicu očí. V súčasnosti asi 7-8% infikovaných matiek prenesie vírus na dieťa. Matke sa neodporúča dojčiť dieťa.)