Chrípka

Chrípka je príčinou státisícov úmrtí ročne. Je to vírusová infekcia horných dýchacích ciest sa môže vyskytnúť u ľudí v akomkoľvek veku. Chrípka ale nie je prechladnutie, čo je častým omylom mnohých pacientov, ktorí za chrípku považujú každé postihnutie horných dýchacích ciest. Chrípka je veľmi závažné, vysoko nákazlivé ochorenie. Vírus chrípky sa šíri vzduchom, a to kašlaním a kýchaním alebo tiež priamym kontaktom. Každý rok sa vyskytnú aspoň malé chrípkové epidémie.

Príznaky
Príznaky sa vyvinú približne jeden až tri dni po nainfikovaní, a zvyčajne sa rozvinú veľmi rýchlo
Chrípka klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 – 40o C. Chorí pociťujú celkovú slabosť, únavu, malátnosť, majú bolesti svalov a kĺbov, najmä rúk a nôh. V dôsledku zápalu sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek vzniká suchý kašeľ. Pacienti majú nádchu, sťažujú si na pocit sucha a škriabania v hrdle, pálenia za hrudnou kosťou. Môžu mať zápal spojiviek. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3-5 dňoch odoznejú, hoci únava a slabosť môžu pretrvávať dlhšie. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch týždňov od prvých príznakov. Závažnejšie ochorenie môže viesť k primárnej vírusovej pneumónii.
Vírus chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích ciest, čo uľahčuje jej bakteriálnu superinfekciu, takže súčasne s vírusovou infekciou, alebo v náväznosti na ňu vznikajú aj bakteriálne zápaly ucha, prínosových a čelových dutín, nosa, priedušiek a zápal pľúc.
Sú tu však možné aj komplikácie. Napr.: Chrípkový vírus môže napadnúť pľúca a spôsobiť zápal pľúc alebo zápal priedušiek, ktoré sa môžu ešte skomplikovať bakteriálnou infekciou. Bakteriálna infekcia môže postihnúť aj prínosové dutiny alebo dutiny uší. Zväčšené riziko týchto komplikácií majú chorí s chronickým srdcovým, pľúcnym alebo obličkovým ochorením, s cukrovkou, cystickou fibrózou alebo s oslabeným imunitným systémom. Možnou komplikáciou u dojčiat bývajú febrilné kŕče.
Ak má chorý menej ako dva roky alebo je u neho veľké riziko komplikácie potrebné ihneď sa skontaktovať s lekárom. Takisto by ste mali hneď vyhľadať lekára, ak sa u neho rozvinie niektorý z nasledujúcich príznakov: teplota nad 40 °C; neprirodzene rýchle dýchanie; ospanlivosť; odmietanie jedla.
Liečba
Ak sa vyvinie bakteriálna infekcia, lekár môže predpísať antibiotiká. Chorého so závažnými príznakmi alebo s vysokým rizikom komplikácií, napríklad kvôli nejakej chronickej poruche, možno aj hospitalizovať. Chorý, ktorý sa lieči doma, by mal ležať v teplej, dobre vetranej a zvlhčovanej miestnosti, až pokým mu neklesne teplota. Na znižovanie teploty a zmierňovanie bolestí možno chorému dávať panadol alebo paralen. Často by malo piť teplé nápoje.
Chrípke možno predchádzať aj očkovaním. Očkovať sa začína koncom septembra - začiatkom októbra až do konca februára. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 10 - 14 dní po podaní. Očkuje sa od 6 mesiacov veku. Dospelí aj deti 1 dávka (chronicky chorým pacientom a deťom očkovaným proti chrípke prvýkrát sa odporúča podať 2 dávky v odstupe 1 mesiac). Chorým s chronickými poruchami pľúc alebo akýmkoľvek defektom imunitného systému treba odporučiť každoročné zaočkovanie proti chrípke.

Vznik zápalu pľúc
Zápal pľúc je infekcia, ktorú veľmi často vyvoláva mikrób Streptococcus pneumoniae, známejší pod názvom pneumokok.
Šíri sa vzduchom (kvapôčkami slín) kýchaním, kašľaním alebo rozprávaním. Táto baktéria sa vyskytuje v nose a hrdle u 30-60% zdravej populácie. Ak ľudia prídu do kontaktu so staršími osobami alebo jedincami, ktorých zdravotný stav nie je v poriadku a ich obranné mechanizmy nepracujú tak, ako by mali, baktéria sa premnoží v krvi a spôsobí zápal pľúc.
V starobe je pneumokok pôvodcom i iných ochorení, ako je napríklad zápal mozgových blán.

Surveillance chrípky
V roku 1948 začala Svetová zdravotnícka organizácia realizovať Globálny program surveillance chrípky. Cieľom tohoto programu je v prvom rade včasné zachytenie vzniku prípadnej pandémie a následné rýchle prijímanie opatrení. V medzipandemickom období sa surveillance chrípky sústreďuje na rýchle zachytenie vzniku epidémie a analýzu cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky za účelom prípravy očkovacej látky. Včasné zachytenie začiatku epidémie umožňuje prijímať opatrenia na zníženie jej zdravotných, ekonomických a sociálnych následkov. Na základe analýzy cirkulujúcich kmeňov skupina expertov svetovej zdravotníckej organizácie každoročne sformuluje odporúčanie na zloženie chrípkovej vakcíny pre nadchádzajúcu sezónu. Vo februári je to pre severnú pologuľu, kde je chrípková sezóna od októbra do apríla, v septembri pre južnú pologuľu, kde je chrípková sezóna od mája do septembra. Chrípková vakcína obsahuje aktuálne kmene vírusu chrípky, dva typu A (subtypy H3N2 a H1N1) a jeden typu B.
Do Globálneho programu Surveillance chrípky je dnes zapojených 110 Národných referenčných centier pre chrípku v 83 krajinách a 4 Referenčné centrá svetovej zdravotníckej organizácie. Úlohou referenčných centier svetovej zdravotníckej organizácie je získavať rýchle informácie o šírení chrípky a o cirkulujúcich vírusoch chrípky. Kmene izolované v jednotlivých krajinách sa zasielajú do spádového referenčného centra svetovej zdravotníckej organizácie, kde sa overujú ich antigénne vlastnosti a analyzuje sa rozloženie jednotlivých kmeňov v danom území. Na základe tejto analýzy sa pripraví pred začatím každej chrípkovej sezóny set reagencií, pomocou ktorého je možné určiť typy a subtypy vírusov chrípky. Tieto sety sa potom rozposielajú všetkým národným referenčným centrám.
Aktuálne informácie z Národných referenčných centier sú taktiež publikované vo Weekly Epidemiological Record. Slovensko je zapojené do Globálneho programu svetovej zdravotníckej organizácie Surveillance chrípky. Súčasťou tohto programu je aj spolupráca s referenčným centrom svetovej zdravotníckej organizácie v Londýne a pravidelné zasielanie informácií.

Surveillance chrípky na Slovensku koordinuje Národné referenčné centrum pre chrípku na Štátnom zdravotnom ústave SR. Pretože virologické vyšetrenie chorých na chrípku sa rutinne nerobí a ochorenie na chrípku nemožno klinicky odlíšiť od iných akútnych respiračných ochorení, vykonáva sa surveillance chrípky spoločne s inými chrípke podobnými akútnymi respiračnými ochoreniami.
Lekári prvého kontaktu hlásia počet ochorení a komplikácií, počet práceneschopných a úmrtí.
Vekové rozloženie ochorení, komplikácií a úmrtí sa sleduje v týchto 4 vekových skupinách:
- 0 - 5 rokov, deti predškolského veku
- 6 - 14 rokov, školopovinné deti
- 15 – 59 rokov, pracujúci
- 60 a viac rokov,
Národné referenčné centrum pre chrípku na Slovensku je zapojené do troch medzinárodných programov „Surveillance chrípky“:
1.Globálny program Svetovej zdravotníckej organizácie
2.Európska schéma surveillance chrípky
3.EuroGROG (zbiera a analyzuje informácie o výskyte chrípky a kolujúcich vírusov z európskych krajín)
Informácie z týchto sietí poskytujú aktuálny obraz o situácii vo výskyte chrípky v Európe i vo svete. Aktivita vírusov chrípky sa hodnotí následovne:
1 stupeň: bez aktivity
2. stupeň: sporadický výskyt
3. stupeň: výskyt lokálnych epidémii
4. stupeň: regionálne epidémie
5. stupeň: celoplošné rozsiahle epidémie
Vírusy chrípky
Chrípku vyvolávajú stredne veľké vírusy (90-120 nm) sférického, niekedy i vláknitého tvaru patriace do skupiny Ortomyxovírusov. Na základe rozdielov v jadre (v matrix proteine a v ribonukleoproteínoch) sa rozlišujú tri typy vírusov chrípky označované A,B,C. Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat najmä vtákov (A Avian), prasiat (A Swine) a koní (A Equi).
Podľa zloženia a kombinácie povrchových častí vírusov hemaglutinínu (H) a neuraminidázy (N) sa rozlišujú rôzne subtypy vírusov chrípky. Tieto povrchové časti sú najvýznamnejšími antigénmi pre vznik imunity. Z 13 známych typov hemaglutinínu sa u ľudí dokázali tri (H1,H2,H3), z 9 známych typov neuraminidázy sa u ľudí dokázali dva typy (N1 a N2).
Izolovaný kmeň vírusu chrípky sa označuje názvom v ktorom je označenie typu, subtypu a tiež miesta, poradia a roku izolácie. Napríklad v sezóne 1999/2000 koloval v Európe

A (H3N2) Sydney 5/97, kde:
A = typ vírusu
H3N2 = subtyp (podľa kombinácie povrchových antigénov)
Sydney = virologické laboratórium v Sydney, kde bol vírus izolovaný
5 = poradie izolácie (išlo o 5. vírus chrípky izolovaný
v tomto laboratóriu v danom roku)
97 = rok izolácie tohoto kmeňa

Vírusy chrípky B sa uvádzajú bez subtypového kódu B Beijing (Peking)184/93.
Vírusy chrípky, najmä typu A, sú unikátne tým, že sú nesmierne premenlivé. V priebehu niekoľkých mesiacov dochádza k drobným lokálnym modifikáciám génov kódujúcich tvorbu hemaglutinínu (H) a neuraminidázy (N). V dôsledku toho vznikajú malé zmeny týchto antigénov označované ako antigénny posun (drift). Teda vzniká len variant v rámci subtypu, čo má za následok vznik každoročných epidémií. Epidémie sú explozívne s prudkým excesom chorobnosti a úmrtnosti s rýchlym rozšírením na veľké územie a obvykle aj rýchlym poklesom. Raz za 10 -30 rokov však dôjde k veľkej zmene, označovanej ako antigénny skok (shift), kedy dôjde k výmene celej časti génového fragmentu, vzniku nových typov povrchových antigénov a tým vzniku nového subtypu vírusu chrípky. Vtedy vznikajú pandémie.
Uvedený fenomén menlivosti vírusov chrípky doteraz nie je plne vysvetlený.
Najpravdepodobnejšia hypotéza pre antigénny skok u vírusu chrípky typu A je rekombinácia medzi ľudskými a zvieracím kmeňmi chrípkových vírusov v spoločnom zvieracom hostiteľovi. Rezervoárom vírusov chrípky je pravdepodobne vodná hydina (najmä kačice). Hostiteľom môžu byť ošípané, hrabavá hydina, prípadne kone. V ich organizme dochádza k zmiešanej infekcii ľudským i zvieracím vírusom chrípky, k ich rekombinácii a ku vzniku nového subtypu. Ojedinelo môže prísť k prenosu zvieracích vírusov aj na človeka. Napríklad v roku 1997 došlo v Hong Kongu k infekcii 18 osôb „kuracím vírusom“ H5N1. K vzniku pandémie však neprišlo, pretože nebola splnená základná podmienka prenosu vírusu z človeka na človeka. K tomuto prenosu dochádza iba vtedy, ak génom daného vírusu obsahuje aj časť genómu ľudského vírusu. Rýchlou likvidáciou napadnutých chovov hydiny sa zabránilo rekombinácii génov vírusov.
Vírus chrípky B je oveľa stabilnejší. U kmeňov typu B vznikajú len antigénne variácie, ktoré nie sú také výrazné ako u typu A. K antigénnemu skoku (shiftu) nedochádza. Typ B vyvoláva skôr sporadické, miernejšie prebiehajúce ochorenia, prípadne epidémie menšieho rozsahu, ktoré obvykle naväzujú na epidémie vyvolané typom A.

U typu C sa zatiaľ nepodarilo zmeny dokázať. Tento typ nemá neuraminidázu a nemá väčší zdravotný význam, spôsobuje ľahké alebo len bezpríznakové infekcie.
Imunita voči antigénom H a N, najmä voči hemaglutinínu - znižuje pravdepodobnosť získania infekcie a znižuje závažnosť ochorenia, ak už k infekcii dôjde. Vakcinácia jedným kmeňom zabezpečuje čiastočne odolnosť aj voči antigénne príbuzným kmeňom. Ak dôjde k antigénovému „driftu“ v rámci jedného subtypu, infekcia, resp. vakcinácia jedným kmeňom nenavodí imunitu voči antigénne vzdialenejším kmeňom toho istého subtypu. Antigénna charakteristika kmeňov cirkulujúcich v populácii je základom pre výber vhodných kmeňov, ktoré každoročne tvoria zloženie vakcíny.
Pretože ľudia voči novým variantom, resp. novým subtypom chrípkových vírusov nie sú imúnni vôbec, alebo sú imúnni len čiastočne, môžu ochorieť každoročne. Rozsah výskytu ochorení a veľkosť epidémií sú úmerné stupňu odlišnosti aktuálne cirkulujúceho vírusu od pôvodného vírusu, ktorý cirkuloval medzi ľuďmi v predchádzajúcej sezóne. Ďalším faktorom, ktorý popri premenlivosti vírusu a ľahkosti jeho šírenia spolupôsobí pri vzniku epidémií chrípky, je imunita po prekonaní ochorenia. Na rozdiel od iných infekcií prekonanie chrípky zabezpečí len krátkodobú imunitu.

Diagnostika chrípky
Chrípka sa vyznačuje širokým spektrom klinických príznakov. Na základe klinického priebehu, najmä mimo epidémií, nemožno chrípku odlíšiť od iných akútnych respiračných ochorení. Preto sa jej výskyt a rozloženie sleduje spoločne s týmito ochoreniami. Diagnózu chrípky možno potvrdiť len laboratórnym vyšetrením - izoláciou vírusu na kuracích zárodkoch a bunkových kultúrach, priamym dôkazom vírusu, resp. jeho antigénov alebo dôkazom tvorby protilátok proti vírusu chrípky v krvnom sére chorého. Izolácia vírusu na kuracích embryách je časovo, finančne i odborne náročná. Je však veľmi dôležitá z hľadiska sledovania antigénnych vlastností cirkulujúcich vírusov v populácii a určenia zloženia očkovacej látky. Vyžaduje úzku spoluprácu klinika, epidemiológa a virológa. Jej nevýhodou je nízky záchyt vírusov. V posledných rokoch sa v diferenciálnej diagnostike uplatňujú rýchle diagnostické metódy, ktoré poskytnú výsledok už za niekoľko hodín po odbere materiálu. Ide o dôkaz vírusu, nie jeho izoláciu.
Väčšinou sú však finančne nákladné a používajú sa len v klinicky indikovaných prípadoch. Rýchle metodiky, ako aj izolačné pokusy vyžadujú odber pomocou špeciálnej (sterilnej) odberovej súpravy. Tieto súpravy sú spolu s návodom na odber k dispozícii v Štátnych zdravotných ústavoch a môžu byť uchovávané na ambulanciách v mrazničkách. Súčasne s týmito metódami je vždy potrebné urobiť sérologické vyšetrenie, pri ktorom sa sleduje signifikantný vzostup protilátok proti jednotlivým typom a subtypom vírusu chrípky v dvoch vzorkách krvi, odobratých v odstupe minimálne dvoch týždňov. Táto metodika má svoje zastúpenie aj v diferenciálnej diagnostike ostatných akútnych respiračných ochorení.

Opatrenia pri epidémii
Opatrenia v čase chrípkovej epidémie nariaďuje podľa rozsahu epidémie na okresnej, krajskej a celoštátnej úrovni príslušný orgán na ochranu zdravia, na lokálnej úrovni riaditelia organizácií, resp. zodpovední pracovníci napr. riaditelia nemocníc, riaditelia škôl, prednostovia mestských a obecných úradov na návrh územne príslušného Štátneho zdravotného ústavu.
1 ) V zdravotníckych zariadeniach
a) Ambulantných
• posilnenie lekárskej pohotovostnej služby
• vyčlenenie ordinačných hodín pre pacientov s chrípkovým ochorením tak aby sa ostatní pacienti neinfikovali, napr. oznamom pred vchodom do budovy zdravotného strediska.
b) Lôžkových
• izolovanie chorých na chrípku od ostatných pacientov
• obmedzenie prijímania pacientov
• vytvorenie rezervy lôžok najmä do pohotovostných služieb
• obmedzenie neurgentných chirurgických výkonov
• zákaz návštev
• vylúčenie chorého personálu
c ) V lekárňach
• posilnenie lekárskej pohotovostnej služby
• zabezpečenie dostatku liekov na liečbu chrípky a jej komplikácií
3 ) V školských a iných kolektívnych denných zariadeniach
• sprísnenie vstupného filtra
• včasná izolácia chorých
• prerušenie vyučovania, resp. prevádzky
4 ) V celodenných kolektívnych zariadeniach ako napr. domovy dôchodcov, opatrovateľské domovy atď. :
- izolovanie chorých na chrípku od ostatných obyvateľov
- obmedzenie prijímania obyvateľov
- zákaz návštev
- vylúčenie chorého personálu
5) V obciach
- obmedzenie hromadných akcií