CALVINOV-BENSOV CYKLUS
-je to zložitá metabolická dráha,ktorá využíva redukovaný koenzym a ATP k syntéze hexózy z CO2
Akceptorom oxidu uhličitého je ribulóza – 1,5-bisfosfát(pentóza).
Vzniknú 2 molekuly 3-uhlíkovej karboxylovej kyseliny(kys.3-fosfoglycerová),ktorá sa za účasti ATP redukuje koenzymom NADPH2 na 2 molekuly aldehydu.Z nich kondenzáciou vzniká molekula hexózy.
Zo šiestich molekú pentózy a šiestich molekúl CO2 vznikne s využitím energie 48 fotónov
6 molekúl hexózy.Z nich jedna predstavuje čistý zisk a ostatné sa premenia na 6 molekúl pentózy.Produktom fotosyntézy nie je voľná glukóza,ale škrob,z neho sa môže uvoľniť glukóza a prejsť do cytoplazmy.
Reakcia Calvinovho cyklu od kyseliny fosfoglycerovej až po hexózu sú v podstate obrátené reakcie glykolýzy (podobne prebiehajú tieto reakcie v pečeni pri resyntéze glykogénu z kyseliny mliečnej,nahromadenej pri intenzívnej svalovej práci.)

V fotosyntetickom Calvinovom cykle je prvým stabilným produktom kyselina 3-fosfoglycerová,teda zlúčenina s tromi atómami uhlíka.Rastliny s týmto typom fixácie označujem ako C3.pšenica,raž,ovos
Americký vedec M.Calvin,kt.opísal celý tento zložitý sled chemických reakcií a dokázal,že ide o cyklický dej získal v roku 1961 za svoj objav Nobelovu cenu za biochémiu.


HATCH-SLACKOV CYKLUS
Akceptorom pre oxid uhličitý je fosfoenolpyruvát,vzniká štvoruhlíkový C4 oxalacetát,kt.sa premieňa na malát alebo asparát.Keďže tieto rastliny majú malú fotorespiráciu,tvoria veľa sacharidov (kukurica, proso,cukrová trstina,tropické rastliny)–rastliny C4.

FAKTORY ovplyvňujúce fotosyntézu
1,vnútorné
(celkový fyziologický stav rastliny a rozličné metabolické procesy)
-množstvo a kvalita chlorofylu,nahromadenie asimilátov,vek listov aj celej rastliny,postavenie lisov(dostatočný prístup svetla)
2,vonkajšie
a , intenzita svetla –najúčinejšie je červené a modrofialové žiarenie,najmenej účinné je zelené.Ultrafialové brzdí,infračervené je fotosynteticky neúčinné.Z dopadajúceho svetla dokáže rastlina využiť asi 2%,ostatné svetlo odráža alebo prepúšťa.
Kompenzačný bod –intenzita svetla,pri ktorej rastlina viaže toľko CO2 ,koľko ho vylúči pri dýchaní.
Rastliny svetlomilné(heliofyta)-vysoké požiadavky na intenzitu svetla
Tieňomilné(sciofyta)-vyžadujú zníženú intenzitu svetla
b, koncentrácia CO2 V atmosfére je zastúpený 0,03%.Veľké zvýšenie alebo zníženie jeho koncentrácie spomalí alebo zastaví f.,malé zmeny ju neovplyvňujú.
c, teplota Ovplyvňuje ju veľmi výrazne .Optimálna teplota pre fotosyntézu je pre rôzne rastliny rôzna. Napr. rastliny C3 (15 až 25°C),rastliny C4 ( 25 až 40°C)
Pri týchto teplotách sa zastavuje fotosyntéza a dochádza k hromadeniu asimilátov: ihličnaté r.( -7 až -5 °C),tropické rastliny(4 až 8°C),
zásobovanie vodou – prebytok vody v pôde= nedostatok kyslíka pre korene= zníženie intenzity fotosyntézy
e, minerálne látky – N je súčasť stavebných proteínov a enzýmov, P je významný pre syntézu adenylátov a zabezpečuje prenos energie, K pre reguláciu turgoru a pohybu buniek prieduchov. Významné sú:Fe,Mg,Cu,Cl,Zn.

Význam f.
1,Je to jediný prírodný proces tvorby organických látok a kyslíka, ktorý rastliny uvoľňujú do atmosféry–organické látky,kt. vznikajú pri fotosyntéze spôsobujú, že ďalšie organické látky sa môžu zúčastňovať na biosyntéze a energia,kt.tu vznikne sa využíva pri disimilácii
-kyslík v molekulovej podobe sa nenachádza nikde inde na Zemi
2,je predpoklad biologickej existencie života na uhlíkovom základe –prvé organizmy, ktoré boli schopné fotosyntézy boli sinice,ktorým sa vyvinul asimilačný pigment fykocyanín/modrozelený/
3,tvorí predpoklad vzniku fosílnych palív-fosilné palivá/ropa,uhlia,zemný plyn/ sú produktmi fotosyntézy, sú nahromadené v dávnych geologických dobách, vznikli činnosťou zelených rastlín.