Magma vnútri pevnej zemskej kôry občas stúpa a zhromažďuje sa na určitých miestach. Ak dosiahne až k zemskému povrch a vytryskne von, vznikne sopka. Od tejto chvíle sa magme hovorí láva. Okamihu výbuchu sopky hovoríme erupcia. Väčšna sopiek sa vyskytuje popri okrajoch litosférických dosiek alebo na dnách oceánov.

Ako vznikli sopky
Pred miliónmi rokov tvorila Zem roztavená žeravá látka – magma. V ďalšom období magma postupne vychladla a vystriedala ju pevná zemská kôra. Zem nikdy celkom nevychladla, v jej vnútri sa vždy nachádzala magma. Tieto roztavené horniny prenikajú na povrch cez trhliny v zemskej kôre, ktoré sa nazývajú sopečnými komínmi. Pod každou sopkou sa nachádza magmatická komora a vulkanický krb. Komoru spája so zemským povrchom sopečný komín, ktorý vyúsťuje do hlavného kráteru. Vedľa neho môžu byť ešte aj sekundárne alebo bočné krátery. Sopky bývajú pokojné, dymia, sú neustále aktívne alebo vybuchujú. Prvé dve fázy sú typické pre vyhasnuté sopky. V prípade nepretržitej aktivity z kráteru ustavične vyteká láva a tento stav často narušujú výbuchy, striedajúce sa s upokojením sopky.

Existujú aj podmorské sopky. Boli objavené asi pred 100 rokmi. Morské dno netvorí len piesok, ale aj pohoria, ktoré sú väčšinou mohutnejšie ako pohoria na zemskom povrchu. Ich počet sa odhaduje na 80.

Živá alebo mŕtva
Sopky, ktoré vybuchujú pravidelne, sú známe ako aktívne sopky. Keď si myslíme, že sopka nikdy nevybuchne, hovoríme jej vyhasnutá. Niekedy si ľudia myslia, že je vyhasnutá, ale ona je len dočasne neaktívna, takzvaná spiaca.

Supersopky
Supersopky vznikajú z obrovských, prepadnutých kráterov-kalderov, s magmatickými krbmi pod sebou. Na svete je len niekoľko supersopiek, ale majú takú ničivú silu, že jediná erupcia može zmeniť celý život na Zemi. Neporovnateľný tlak sa v magmatickom krbe vytváral tisíce rokov a potom sa uvoľnil v priebehu jedinej zničujúcej erupcie. Vedci predpokladajú, že posledná supersopka vybuchla na Sumatre pred 74 000 rokmi. Myslíme, že táto erupcia rozprášila toľko popola, že zatienil slnečné svetlo asi na šesť mesiacov, čo spôsobilo pokles teploty na Zemi. To pravdepodobne spôsobilo zmenu životného prostredia na celom svete, pričom vyhynulo veľké množstvo živých organizmov.

Na našej planéte je okolo 500 sopiek, ktoré sa väčšinou nachádzajú v oblasti Filipín, Havajských a Mariánskych ostrovov a Polynézie. Najvyššou sopkou na pevnine je Kilimandžáro, ktorá meria 6 000 metrov. Doteraz najväčší sopečný výbuch nastal na ostrove Krakatau. Bolo to v roku 1883. Výbuch sopky spôsobil prílivovú vlnu, ktorá zničila 163 dedín na Sumatre a Jáve a zabila 36 000 ľudí. Tento výbuch bol taký silný, že popol zo sopky padal o 10 dní neskôr vo vzdialenosti až 5 400 km od sopky.