Jeleň lesný

Rozšírenie a biotop: Jeleň sa vyskytuje nepravidelne po celej Európe okrem jej najsevernejších častí, v Ázií, severnej Afrike a v Amerike. Naše populácie sa označujú za poddruh jeleňa lesného stredoeurópskeho, ale na východe k nám zasahuje aj poddruh jeleňa karpatského. V minulosti boli naše pôvodné jelene takmer vyhubené, takže súčasné populácie sú z veľkej časti hybridným potomstvom viacerých poddruhov vrátane marala, jeleňa vapiti, ktoré boli využité pri opätovnom zazverovaní. Súčasné rozšírenie jelenej zveri sa u nás sústredilo predovšetkým do horských oblastí. Jelene majú najradšej listnaté a zmiešané lesy s otvorenými plochami, ako sú rúbaniská a lúky. Bežne sa však vyskytujú aj v rozsiahlych, často menej úživných ihličnatých lesoch, ale aj v agrárnej krajine, keď im plodiny poskytujú potrebný úkryt.

Opis: Dĺžka tela samcov dosahuje až 250 cm, chvosta 15 cm, výška na kohútiku 150 cm a hmotnosť 250 kg. Jelenice sú o tretinu menšie. Charakteristické je žltkasté zrkadlo. Letná srsť je prevažne červenohnedá, zimná sivohnedá. Nohy a plecia karpatských jeleňov sú takmer čierne. Na rozdiel od jeleníc majú jelene mohutné parožie a v čase ruje i v zime zreteľnú hrivu. Jelenčatá sú do veku 2-3 mesiace výrazne škvrnité.

Biológia: Jelenia ruja je od polovice septembra do polovice októbra. Jelene sa od večera do rána ozývajú
hlbokým hrdelným ručaním. Jelenčatá sú hneď po narodení veľmi čulé a cicajú 4 mesiace. Dožívajú sa maximálne 20 rokov. Jelenia zver žije, okrem najstarších samcov a okrem času ruje, v pevne organizovaných čriedach.

Mladé samce tvoria samostatné čriedy, žijú samotársky. Na dorozumievanie slúžia jeleňom rôzne pachové, zrakové i hlasové signály. Cez deň sa ukrývajú v húštinách, vo vysokej tráve či v poľných kultúrach a až večer vychádzajú na pašu. Za noc prejdú pomalou chôdzou niekoľko kilometrov. Početnosť našej populácie bola koncom deväťdesiatych rokov 20.storočia veľmi vysoká a spôsobovala neúnosné škody na lese, ale v súčasnosti je znížená a nepresahuje 35 000 jedincov.

Potrava: Potravu pre jeleňov tvoria najmä rôzne druhy tráv a bylín, pupene, výhonky, lístie a kôra drevín, rôzne plody a poľné kultúry. Pri vysokom počte spôsobujú svojou potravovou špecializáciou veľké škody lesnému hospodárstvu odhryzom drevín a lúpaním kôry, ale škodia aj v poľnohospodárstve.