Definícia
AIDS (angl. Acquired Immune Deficienry Syndrome), syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti, zvyčajne smrteľná choroba, pri ktorej zlyháva imunitný systém organizmu. Doteraz proti nej nie je známy nijaký účinný liek. AIDS po prvý raz identifikovali v USA v r. 1981, podľa dostupných záznamov však boli spätne diagnostikované prípady už od 40. rokov V r. 1983 vedci zistili, že AIDS vzniká infekciou vírusom HN (angl. Human Immunodeficienry Virus - vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti), ktorý sa prenáša vtedy, ak sa telesné tekutiny nakazenej osoby dostanú do krvného obehu druhej osoby. Tam vírus napáda bunky imunitného systému. Človek môže byť nositeľom vírusu, teda byť HIV pozitívny desať i viac rokov bez toho, aby sa rozvinul AIDS. Pacienti zvyčajne umierajú na oportúnne infekcie - také, ktoré nepostihujú pacientov so zdravým imunitným systémom, napríklad na vzácne formy zápalu pľúc a rakoviny kože.
Vedci sa nazdávajú, že HIV sa odchýlil od vírusu, ktorý sa našiel u skupiny afrických opíc pred 140 rokmi, AIDS však vtedy neodhalili, pretože jeho symptómy sa diagnostikovali ako iné infekčné choroby, napríklad syfilis a tuberkulóza. Kým sa tieto choroby nedostali v polovici 20. storočia pod kontrolu lekárov nebolo jasné, že AIDS je samostatná choroba. Najohrozenejšími skupinami obyvateľstva sú homosexuáli a bisexuáli, narkomani, ktorí sa pri vpichovaní drogy delia o striekačku, operovaní pacienti a hemofilici, keď dostanú infikovanú krv. Vplyvom rastúceho medzinárodného obchodu a turistiky sa kontakty medzi príslušníkmi rôznych krajín a kontinentov stali celkom bežnými. Odhaduje sa, že v niektorých afrických štátoch je až 20 % dospelej populácie HIV pozitívnej.
Typy AIDS
Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2. Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v 60 percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je častejší najmä v západnej Afrike. Obidva typy pôsobia podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalšou progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu. To je výsledok vysokej rýchlosti, s ktorou genetická výbava HIV mutuje. K najväčšiemu množstvu obmien dochádza v géne kódujúcom proteín gp120 a tieto mutácie môžu meniť štruktúru proteínu. Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie imunitným systémom.
Mnoho jedincov, vrátane vysokého počtu hemofilikov, bolo infikovaných kontaminovanou krvou a krvnými derivátmi pred zavedením screeningových metód na konci osemdesiatych rokov.
Objavenie ochorenia
Roku 1981 zdravotnícke orgány v Spojených štátoch zistili, že čoraz viac ľudí zomiera na veľmi vzácne choroby alebo choroby, ktoré zvyčajne nebývajú smrteľné. Spočiatku sa zdalo, že všetky obete predstavujú homosexuáli, o niekoľko mesiacov sa však zloženie obetí rozšírilo aj o mužov a ženy po transfúzii krvi. Všetci zomierali preto, lebo zlyhal ich imunitný systém. Lekári nazvali túto chorobu AIDS- názov je vlastne akronym z anglického opisného názvu Acquired Immunodeficiency Syndrome (syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti). Vo frankofónnych oblastiach sveta, resp. oblastiach, kde sa hovorí španielsky, sa označuje ako SIDA (franc. Syndrome d´Imuno- Déficience Acquise, špan. Sindrome de Immuno- Deficiencia Aquirida), v ruštine ako SPID (Sindrom Priobretennogo Imunodeficita).
Vedci mali už od začiatku podozrenie, že chorobu vyvoláva vírus, v roku 1984 sa francúzskemu tímu pod vedením Luca Montagniera podarilo izolovať a identifikovať vírus, ktorý napádal a ničil biele krvinky, konkrétne T- lymfocyty. Vírus bol označený HIV ( Human Immunodeficiency Virus).
Rozšírenie vo svete
Odhadovaný výskyt žijúcich dospelých osôb infikovaných vírusom HIV (1995, WHO) je nasledujúci:
---------------------------------------------------------------------------------
Severná Amerika viac ako 800 000
Južná Amerika a Karibská oblasť viac ako 1,5 mil.
Západná Európa viac ako 500 000
Stredná, východná Európa a Stredná Ázia viac ako 50 000
Severná Afrika a Stredný Východ viac ako 100 000
Subsaharská Afrika viac ako 10 mil.
Južná a juhovýchodná Ázia viac ako 2,5 mil.
Východná Ázia a Pacifická oblasť viac ako 50 000
Australázia viac ako 25 000
---------------------------------------------------------------------------------
Spolu 15 525 000- 18 000 000
---------------------------------------------------------------------------------
Percentuálny výskyt podľa jednotlivých zemepisných oblastí:
---------------------------------------------------------------------------------
Afrika viac ako 67%
Južná a Stredná Amerika 12%
U.S.A. 10%
Európa viac ako 4%
Ázia 6%
Oceánia menej ako 1 %
--------------------------------------------------------------------------------
Odhadovaný počet nových prípadov infekcie HIV za 12 mesiacov predstavuje globálne 3 000 000, z toho približne 1 500 000 žien. V súčasnosti stúpa počet prípadov nákazy v južnej a juhovýchodnej Ázii. V blízkej dobe sa očakáva nárast na 10 mil. prípadov. V tejto súvislosti WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) predpokladá, že v nasledujúcich rokoch bude k 90% nových prípadov infekcie dochádzať v rozvojových krajinách. Zaťaženie zdravotníctva týchto oblastí bude enormné, ak berieme do úvahy len uvedené evidované údaje, ktoré sú vždy na dolnej hranici odhadov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vírusové ochorenia
Dátum pridania: | 16.01.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | riuška | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 337 | |
Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 5.3 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 8m 50s |
Pomalé čítanie: | 13m 15s |
Podobné referáty
Vírusové ochorenia | SOŠ | 2.9750 | 621 slov | |
Vírusové ochorenia | GYM | 2.9425 | 886 slov |