Vírusové ochorenia

Definícia
AIDS (angl. Acquired Immune Deficienry Syndrome), syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti, zvyčajne smrteľná choroba, pri ktorej zlyháva imunitný systém organizmu. Doteraz proti nej nie je známy nijaký účinný liek. AIDS po prvý raz identifikovali v USA v r. 1981, podľa dostupných záznamov však boli spätne diagnostikované prípady už od 40. rokov V r. 1983 vedci zistili, že AIDS vzniká infekciou vírusom HN (angl. Human Immunodeficienry Virus - vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti), ktorý sa prenáša vtedy, ak sa telesné tekutiny nakazenej osoby dostanú do krvného obehu druhej osoby. Tam vírus napáda bunky imunitného systému. Človek môže byť nositeľom vírusu, teda byť HIV pozitívny desať i viac rokov bez toho, aby sa rozvinul AIDS. Pacienti zvyčajne umierajú na oportúnne infekcie - také, ktoré nepostihujú pacientov so zdravým imunitným systémom, napríklad na vzácne formy zápalu pľúc a rakoviny kože.

Vedci sa nazdávajú, že HIV sa odchýlil od vírusu, ktorý sa našiel u skupiny afrických opíc pred 140 rokmi, AIDS však vtedy neodhalili, pretože jeho symptómy sa diagnostikovali ako iné infekčné choroby, napríklad syfilis a tuberkulóza. Kým sa tieto choroby nedostali v polovici 20. storočia pod kontrolu lekárov nebolo jasné, že AIDS je samostatná choroba. Najohrozenejšími skupinami obyvateľstva sú homosexuáli a bisexuáli, narkomani, ktorí sa pri vpichovaní drogy delia o striekačku, operovaní pacienti a hemofilici, keď dostanú infikovanú krv. Vplyvom rastúceho medzinárodného obchodu a turistiky sa kontakty medzi príslušníkmi rôznych krajín a kontinentov stali celkom bežnými. Odhaduje sa, že v niektorých afrických štátoch je až 20 % dospelej populácie HIV pozitívnej.

Typy AIDS
Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2. Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v 60 percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je častejší najmä v západnej Afrike. Obidva typy pôsobia podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalšou progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu. To je výsledok vysokej rýchlosti, s ktorou genetická výbava HIV mutuje. K najväčšiemu množstvu obmien dochádza v géne kódujúcom proteín gp120 a tieto mutácie môžu meniť štruktúru proteínu. Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie imunitným systémom.
Mnoho jedincov, vrátane vysokého počtu hemofilikov, bolo infikovaných kontaminovanou krvou a krvnými derivátmi pred zavedením screeningových metód na konci osemdesiatych rokov.

Objavenie ochorenia
Roku 1981 zdravotnícke orgány v Spojených štátoch zistili, že čoraz viac ľudí zomiera na veľmi vzácne choroby alebo choroby, ktoré zvyčajne nebývajú smrteľné. Spočiatku sa zdalo, že všetky obete predstavujú homosexuáli, o niekoľko mesiacov sa však zloženie obetí rozšírilo aj o mužov a ženy po transfúzii krvi. Všetci zomierali preto, lebo zlyhal ich imunitný systém. Lekári nazvali túto chorobu AIDS- názov je vlastne akronym z anglického opisného názvu Acquired Immunodeficiency Syndrome (syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti). Vo frankofónnych oblastiach sveta, resp. oblastiach, kde sa hovorí španielsky, sa označuje ako SIDA (franc. Syndrome d´Imuno- Déficience Acquise, špan. Sindrome de Immuno- Deficiencia Aquirida), v ruštine ako SPID (Sindrom Priobretennogo Imunodeficita).

Vedci mali už od začiatku podozrenie, že chorobu vyvoláva vírus, v roku 1984 sa francúzskemu tímu pod vedením Luca Montagniera podarilo izolovať a identifikovať vírus, ktorý napádal a ničil biele krvinky, konkrétne T- lymfocyty. Vírus bol označený HIV ( Human Immunodeficiency Virus).

Rozšírenie vo svete
Odhadovaný výskyt žijúcich dospelých osôb infikovaných vírusom HIV (1995, WHO) je nasledujúci:
---------------------------------------------------------------------------------
Severná Amerika viac ako 800 000
Južná Amerika a Karibská oblasť viac ako 1,5 mil.
Západná Európa viac ako 500 000
Stredná, východná Európa a Stredná Ázia viac ako 50 000
Severná Afrika a Stredný Východ viac ako 100 000
Subsaharská Afrika viac ako 10 mil.
Južná a juhovýchodná Ázia viac ako 2,5 mil.
Východná Ázia a Pacifická oblasť viac ako 50 000
Australázia viac ako 25 000
---------------------------------------------------------------------------------
Spolu 15 525 000- 18 000 000
---------------------------------------------------------------------------------
Percentuálny výskyt podľa jednotlivých zemepisných oblastí:
---------------------------------------------------------------------------------
Afrika viac ako 67%
Južná a Stredná Amerika 12%
U.S.A. 10%
Európa viac ako 4%
Ázia 6%
Oceánia menej ako 1 %
--------------------------------------------------------------------------------
Odhadovaný počet nových prípadov infekcie HIV za 12 mesiacov predstavuje globálne 3 000 000, z toho približne 1 500 000 žien. V súčasnosti stúpa počet prípadov nákazy v južnej a juhovýchodnej Ázii. V blízkej dobe sa očakáva nárast na 10 mil. prípadov. V tejto súvislosti WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) predpokladá, že v nasledujúcich rokoch bude k 90% nových prípadov infekcie dochádzať v rozvojových krajinách. Zaťaženie zdravotníctva týchto oblastí bude enormné, ak berieme do úvahy len uvedené evidované údaje, ktoré sú vždy na dolnej hranici odhadov.
CHRÍPKA

Čo je to Je to bakteriálne Chrípka je akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Prenos sa uskutočňuje kvapôčkovou infekciou (kašľaním, kýchaním, bozkávaním), pri ktorej sa hlien, obsahujúci choroboplodné vírusové častice, dostáva do ovzdušia alebo priamo na povrch ľudského organizmu
Aké vírusy ju spôsobujú: Chrípku (influenzu) zapríčiňujú chrípkové vírusy, z ktorých sú známe tri typy: vírus chrípky typu A, B a C. U človeka vyvoláva chrípku typ A a B. Typy A a B možno ďalej rozdeliť do viacerých podskupín - na základe chemickej štruktúry daného vírusu (líšia sa svojou genetickou informáciou - a čo je horšie, túto svoju genetickú informáciu sú schopné meniť - vtedy hovoríme o mutácii vírusov). Uvedené podskupiny vírusu chrípky spôsobujú sezónne vypuknutia chrípkových ochorení.

Inkubačná doba Inkubačný čas, t. j. časové obdobie od preniknutia vírusu chrípky do organizmu po vznik prvých príznakov, je bežne 1 - 2 dni, zriedkavejšie 3 dni. Chrípka môže mať charakter epidémie (vyskytuje sa na geograficky ohraničenom území - a vtedy postihuje až 30 % obyvateľstva) alebo pandémie (s celosvetovým výskytom).

Ochrana Vitamíny C a síce môžu zmierniť prejavy chrípky, ale zatiaľ zostáva jedinou skutočne účinnou
metódou preventívne očkovanie. Prejavy: Často sa začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 - 40 °C. Chorí pociťujú celkovú slabosť, únavu, malátnosť, majú bolesti svalov a kĺbov, najmä rúk a nôh. Častokrát majú nádchu, sťažujú si na pocit sucha a škriabania v hrdle, pálenia v oblasti hrudníka.

Nová chrípka – SARS

Úvod
Už niekoľko týždňov čítame v novinách o novom infekčnom ochorení. Volá sa SARS - z anglického severe acute respiratory syndrom - čiže po slovensky ťažký akútny respiračný syndróm. Je to predbežné označenie pre nové infekčné ochorenie, ktoré môže viesť k ťažkému zápalu pľúc. V našich novinových titulkoch sa objavuje aj pod názvami ako nová chrípka a netypický zápal pľúc.

Vývoj
Ťažký netypický zápal pľúc sa objavil už v novembri minulého roku v čínskej provincii Guangdong. Zdá sa, že lekár, ktorý tam vtedy chorých liečil, nakazil niekoľkých spolubývajúcich v jednom hongkonskom hoteli, a tí chorobu niesli ďalej, nakazili svojich príbuzných a personál v nemocniciach, kde sa liečili. Odvtedy boli pozorované početné prípady ochorení alebo prípady podozrenia u cestujúcich z juhovýchodnej Ázie a ich kontaktných osôb, aj v Európe a Amerike a to aj preto, že medzi Hong Kongom a zvyškom sveta je čulá letecká dopravaNajskôr bol známy priebeh ochorenia. Nevedelo sa však, či ho prenáša vírus alebo baktéria. Od tohto poznatku závisí spôsob liečenia.

Baktérie sú samostatné živé organizmy. Dajú sa zabíjať vhodnými antibiotikami.

Vírusy samostatnými organizmami nie sú. Sú to reťazce DNA alebo RNA v bielkovinovom puzdre. Nedokážu sa samostatne množiť, ale dokážu vniknúť do bunky a prebrať nad ňou kontrolu. Bunka potom spracováva genetickú informáciu vírusu a vytvára tisíce jeho kópií. Nové vírusy hostiteľskú bunku opustia, pritom ju zabijú, a útočia na ďalšie bunky. Antibiotiká proti nim nepomáhajú.
Bunky napadnutého organizmu sa bránia v prvom štádiu syntézou interferónov, potom sa pridávajú bunky imunitného systému.

Obraz choroby
Po inkubačnej dobe (čas medzi nakazením a vypuknutím choroby) 2-7 dní, avšak maximálne 10 dní začína priebeh choroby horúčkou s teplotami od 38° C a vyššie, ako aj ovplyvnením celkového stavu s bolesťami hlavy, únava, dýchacie ťažkosti bolesťami svalov a suchým kašľom. Stav pacientov sa rýchlo zhoršuje. Ojedinele dochádza ku závratiam, nevoľnosti, zvracaniu, vyrážkam, bolestiam hrdla, upchatiu nosa alebo hnačkám. Ochorenie má ťažký priebeh, pacienti potrebujú dýchacie prístroje. U väčšiny pacientov sa vyvinie zápal pľúc, ktorý môže u 10 - 20% z nich prebiehať ťažko, pričom kritická fáza leží na konci prvého týždňa. Úmrtnosť je udávaná 3-5%. Obzvlášť postihnutí sú starší ľudia s predchádzajúcimi ochoreniami. Intenzívne medicínske opatrenia sa ukázali ako veľmi účinné. Liečenie príčiny choroby antibiotikami nie je toho času možné.

Prenos
Podľa terajšieho stavu vedomostí sa prenáša SARS z človeka na človeka prevažne dýchacími cestami ("kvapôčková infekcia"); infikovaniu musí spravidla predchádzať úzky kontakt ("face to face"). Najviac infikovaní prebehlo preto v oblasti medicínskeho personálu a rodiny, resp. blízkeho susedstva. Ojedinele boli ale pozorované aj nakazenia po úzkych kontaktoch, napr. v lietadle alebo hoteli.

Čo spôsobil SARS vo svet Prípady SARS vo svete zaznamenané koncom apríla 2003: Čína - 122 obetí 2753 infikovaných; Hongkong 138 obetí 1557 infikovaných, 710 uzdravených; Singapur 14 obetí; Taiwan 1 obeť, 55 infikovaných; Kanada 15 obetí 330 infikovaných.