Degradácia pôd

Pôda je jednou zo základných súčastí životného prostredia a je nevyhnutnou podmienkou jeho existencie.
Pedosféra je pôdny obal Zeme, ktorý vznikol premenou zvetraných hornín na zemskom povrchu vplyvom slnečného žiarenia, vzduchu, vody. Je tvorená zložkou organického a anorganického pôvodu.

Pôda je trojrozmerný výrez z pedosféry, od substrátu (podložná hornina) až k povrchu. Často býva označovaná ako "zrkadlo krajiny", lebo leží na styku jednotlivých zemských sfér a teda sa do nej pri vzájomnej výmene transformujú vlastnosti všetkých týchto zložiek.
Človek oddávna využíva pôdu pre jej najdôležitejšiu vlastnosť - úrodnosť. V snahe dosiahnuť čo najvyššiu úrodu však často používa poľnohospodárske metódy a postupy, pri ktorých neberie ohľad na ochranu pôdneho fondu.
Až v posledných desaťročiach sa začalo vážnejšie poukazovať na to, že veľkosť pôdneho fondu je ohraničená a teda že jeho neobmedzené vyčerpávanie a kontaminovanie bude musieť byť limitované.

Treba si uvedomiť, že ničenie pôdy nemá vplyv len na pôdu samotnú, ale prakticky na celú existenciu života na Zemi. Veď práve pôda stojí na začiatku potravového reťazca, ktorého ďalšími stupienkami sú rastliny, živočíchy i človek, ako hlavný vinník zhoršovania kvality a znižovania úrodnosti pôdneho fondu.
Pôda je rozhodujúcou výrobnou základňou a sociálnou oporou Slovenskej republiky. Lokálne je často len jediným ekonomickým (existenčným) zdrojom pre život a sociálnu zabezpečenosť miestneho obyvateľstva.
Dôsledné uvedomenie si multifunkčného významu pôdy je primárnou súčasťou
individuálneho a spoločenského vedomia spoločnosti a všetkých tých, ktorí nesú zodpovednosť za ochranu a správne využívanie pôdy.

Degradácia pôdy
Všeobecne sa rozlišujú dva hlavné spôsoby poškodzovania pôd: chemická (napr. zmena chemizmu pôd vplyvom priemyselných exhalátov, slabý acidifikačný trend u pôd na
kyslejších pôdotvorných substrátoch), fyzikálna degradácia pôd. (napr. zhutňovanie podorničia vplyvom ťažkej mechanizácie a veľkoplošných závlah, pokles humusu najmä v ornici vplyvom dlhodobého uprednostňovania priemyselných hnojív pred organickými a zvýšená plošná erózia a akumulácia pôd ako dôsledok veľkoplošného hospodárenia bez primeraných protieróznych opatrení) a málo vyskytujúca sa, ale predsalen existujúca biologická degradácia pôd. .
V ostatných desaťročiach prebiehajú globálne zmeny životného prostredia so stále väčšou
intenzitou a dynamikou (a ešte viac to platí o ich vnímaní verejnosťou). Verejnosť je
„bombardovaná “ predovšetkým informáciami o tom, že sa redukujú zásoby pitnej vody, klesá hladina podzemných vôd vhdných na závlahy v niektorých rozhodujúcich obilniciach sveta, rýchlo sa stráca úrodný povrchový pôdny horizont, čím klesá prirodzená úrodnosť pôd,
dochádza k šíreniu sa púští, neustále sa redukuje výmera svetových lesov a klesá druhová rôznorodosť rastlín a živočíchov.

Príčiny degradácie
K degradácii pôd dochádza hlavne v dôsledku erózie, ktorá často spôsobí úplnú stratu úrodnosti. Prirodzená erózia ako súčasť zložitých procesov nemá také vážne dôsledky, lebo pôda ohrozovaná prirodzenými procesmi je vzápätí nahradená pri pôdotvorných procesoch. Horšie je to v prípade antropogénnej (človekom vyvolanej) erózie, ktorá vzniká ako dôsledok narušenia rastlinného krytu, alebo aj pri nesprávnom obrábaní a nevhodných melioračných postupoch. V dôsledku toho dochádza k zrýchlenej, najmä veternej a vodnej erózii, vplyvom kotrej je ročne odnášaná vrstva pôdy o hrúbke viac ako 0,4mm. Najvyššie ročné straty pôdy vykazuje Afrika, za ňou nasleduje Južná Amerika a Ázia. V poslednom období sa k devastácii pôdy pričleňuje aj jej znečisťovanie, ktoré má neustále stúpajúcu tendenciu a súvisí so znášaním cudzorodých látok do pôdy v dôsledku poľnohospodárskej, lesohospodárskej či priemyselnej činnosti. Jeden z najväčších vplyvov na znečistenie pôd má ovzdušie a vodstvo. Cudzorodé látky sa z týchto dostávajú do pôdy v procese prúdenia vzduchu a kolobehu vody. Toto má globálny charakter, lebo šírenie škodlivín vzduchom a vodou nepozná hraníc, ale najvýraznejšie sa prejavuje v blízkostu zdrojov znečidstenia. Rovnako kyslé dažde, obsahujúce vysoký podiel oxidu siričitého výrazne vplývajú na okyslenie ako jeden z druhov kontaminácie pôd.

Ďalším významným problémom sú odpady, či už tekuté alebo tuhé, vďaka ktorým sa do dostávajú toxické látky urýchľujúce či spomaľujúce rôzne procesy v pôde.
Modernú poľnohospodársku výrobu si už dnes nevieme predstaviťbez mechanizácie a chemizácie. Hlavným problémom je najmä nadmerné hnojenie a chemická ochrana rastlín.
Aké sú teda príčiny degradácie pôd?
·prírodné činitele - výdatné dažde, vodné záplavy pôdy, silné vetry, prebytok vody v pôde, dlhotrvajúce suchá
·činnosť človeka - nesprávne využívanie pôdneho fondu, nesprávne obrábanie a hnojenie pôdy
Dôsledky degradácie
Činnosťou človeka sa môže obsah škodlivých zlúčenín zvýšiť natoľko, že živé organizmy prestanú byť odolné. Napríklad pri posýpaní zľadovatelých vozoviek chloridom sodným, kontaminované roztoky ničia vegetáciu v okolí vozoviek, zasoľujú pôdu.
Pri prehnojovaní priemyselnými látkami sa do pôdy dostávajú i mnohé látky, ktoré sa v nej hromadia a pri vyššej koncentrácii sa stávajú toxickými.
Pesticídy a herbicídy používané na ochranu rastlín zase spôsobujú, že po ich aplikácii sa všetky zlúčeniny rozkladajú ako neškodné a jednoduché chemické látky, ale zostévajú v pôde, odkiaľ sa dostávajú do rastlín a následne do organizmov živočíchov a človeka čím negatívne ovplyvňujú ich zdravotný stav.
Ešte kým sú v pôde, zabíjajú pôdne mikroorganizmy a tým spomaľujú a narušujú samočistiace procesy.

V okolí fariem dochádza k prehnojeniu pôd exkrementami hospodárskych zvierat, ktoré sú kŕmené zmesami obsahujúcimi rôzne hormonálne a farmakologické látky.
Tie sa však znovu exkrementami nedostávajú len do pôd, ale v konečnom dôsledku aj do organizmu človeka.
Významnými znečisťovateľmi pôd sú aj mechanizmy a zariadenia používané v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Pri ich prevádzke sa do pôdy dostávajú rozličné škodlivé látky, z ktorých do popredia vystupujú ropné produkty.
Používanie minerálnych hnojív vo veľkých množstvách má za následok zasolenie pôd.
Kvalitu pôdy zhoršuje aj nadmerné používanie priemyselných hnojív - dusíkatých, fosforečných. Prehnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje ukladanie dusitanov v rastlinách, čo je veľmi nebezpečné pre deti v dojčenskom veku. Vznikajúce dusitany sa rýchlo vstrebávajú do krvi, viažu sa s červeným krvným farbivom na methemoglobín, čo môže spôsobiť udusenie.
Oxid siričitý poškodzuje vegetáciu, okysľuje pôdu, zhoršuje jej celkové vlastnosti a úrodnosť.

Aké sú teda dôsledky degradácie pôd?
·strata úrodnosti pôdy
·prenos zdraviu škodlivých látok do potravového reťazca, teda do rastlín a živočíchov
·vplyv na zdravie živých organizmov

Globálne stúpnutie hladiny svetového oceánu a následné zaplavenie pobrežných oblastí. Zmeny životného prostredia sa stávajú súčasťou verejnej diskusie a politickej agendy a ako také budú čoraz viac ovplyvňovať priebeh a charakter ekonomických, politických a bezpečnostných procesov, bez ohľadu na to, aký bude skutočný stav životného prostredia.

Šírenie púští a degradácia pôd vo všeobecnosti (erózia,zasoľovanie a pod.)
sprevádzané problémom sucha a rastúceho nedostatku nezávadnej pitnej vody a potravín,
regionálne ohrozuje obyvateľstvo celých štátov (najmä v subsaharskej Afrike), ale vo
svojich dôsledkoch predstavuje globálnu hrozbu.

PRODUKČNÝ POTENCIÁL POĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD
Produkčný potenciál pôd SR sa hodnotí bodovými hodnotami relatívnej bonity (zahraničný ekvivalent - index produktivity). Je v rozpätí od 1 do 100 bodov, pričom lepšie pôdy majú vyššiu bodovú hodnotu. Bodová hodnota sa určuje na základe BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka)
príslušnej pôdy, ktorá sa odvodzuje z hodnotenia klímy, pôdneho typu, pôdotvorného substrátu, zrnitosti, obsahu skeletu, hĺbky pôdy, svahovitosti a expozície svahu.
Najvyššiu hodnotu 100 bodov má černozem na spraši, stredne ťažká, hlboká viac ako 60 cm, s priaznivým vodným režimom, v teplom, mierne vlhkom klimatickom regióne na rovine. Najnižšej hodnote 6 bodov zodpovedá pôda na príkrych svahoch (nad 30 %) vo veľmi nepriaznivých klimatických podmienkach, pokrytá trávnym porastom.
Národný priemer bodovej hodnoty výnosovosti všetkých pôd v SR je 33 bodov.
Pôdy s najvyšším produkčným potenciálom v SR sú
lokalizované v Trnavskom kraji (priemerný produkčný potenciál
69,6), pôdy s najnižším produkčným potenciálom sú lokalizované
v Žilinskom kraji (priemerný produkčný potenciál 25,7).

Súčasný stav kvality pôdneho krytu SR je výsledkom stáročného prirodzené vývoja a súčasne je aj produktom človeka.

Najzávažnejším problémom poľnohospodárskych pôd SR je vodná erózia. Ohrozuje asi
1 360 tis. ha (asi 55 %) poľnohospodárskych pôd. Fyzikálna degradácia je aj zamokrovanie pôd vplyvom podzemnej vody.

Zamokrené pôdy
Na výmere cca 560 000 ha sú poľnohospodárske pôdy trvalo ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody, z čoho v sú činnosti s ich nepriaznivým zrnitostným zložením (vysoký obsah ílových častíc) vyplýva ich menej vhodná štruktúra, náchylnosť na zhutnenie, nízka priepustnosť pre vodu.
Vstup na tieto pozemky je časovo oneskorovaný. Najrozsiahlejšie plochy tykýchto pôd sú na časti Východoslolovenskej nížiny, ktorá bezprostredne súsedí s Ukrajinou.

Erózia je odnos pôdnych častíc z povrchu pôdy účinkom vody a vetra . Na Slovensku dominujú prejavy vodnej erózie.
Rozlišujú sa štyri hlavné typy vodnej erózie: povrchová (vyvolaná odtokom zrážok na malých plochách), plošná (týkajúca sa väčších pôdnych celkov a s výraznejším účinkom), výmoľová (silne poškodzujúca povrch pôdy), kombinovaná (pozostávajúca z viacerých druhov erózie).
Potenciál vodnej erózie môžeme hodnotiť podľa stupňov eróznej ohrozenosti. Podľa tohto hodnotenia môžeme konštatovať, že najviac eróziou neohrozených oblastí sa nachádza lokalizovaných v klimaticky suchších regiónoch na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Poľnohospodárske pôdy týchto krajov lokalizovaných na miernych svahoch sú vodnou eróziou ohrozené stredne. Silno ohrozené sú plochy poľnohospodárskych pôd nachádzajúcich sa na svahoch v klimaticky chladnejších a vlhkejších regiónoch, najmä v Banskobystrickom, Trenčianskom a Košickom kraji.
Extrémne ohrozené pôdy vodnou eróziou sú najmä pôdy na výrazných svahoch, v chladných a vlhkých klimatických regiónoch Prešovského, Banskobystrického a Žilinského kraja.
Veterná erózia nie je závažným problémom v SR. Postihuje asi 6,5% z výmery poľnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach s ľahkými pôdami (napr.Záhorie). Takéto oblasti sa vyskytujú na Podunajskej a Východoslovenskej nížine v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji.

Zhutňovanie pôd (kompakcia) je spôsobená najmä používaním ťažkej mechanizácie v poľnohospodárstve a chybami v sústavách hospodárenia.V dôsledku zhutnenia sa výrazne znižujú produkčné a súčasne aj neprodukčné funkcie pôdy.
V SR je 457 tis.ha pôd potenciálne ohrozených kompakciou a 191 tis.ha je reálne zhutnených.

Chemická degradácia pôd
Chemická degradácia pôd môže byť spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v určitej koncentrácii pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej fyzikálnych,
chemických a biologických vlastností, negatívne ovplyvňujú produkčný potenciál pôd, znižujú nutričnú, technologickú a senzorickú hodnotu dopestovaných plodín, alebo negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ľudí.
Medzi závažnú degradáciu pôdy patrí kontaminácia pôd ťažkými kovmi a organickými polutantami, acidifikácia, ale aj alkalizácia a salinizácia pôdy. Prejavom chemickej degradácie pôd môže byť aj znižovanie množstva a kvality humusu v pôde a tiež
znižovanie obsahu pohotových a potenciálnych živín v pôde. Obidve formy degradácie (často nazývané aj drancovaním pôdy) sa týkajú predovšetkým poľnohospodárskych a najmä orných pôd.
V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30%-ný deficit (z hľadiska potreby organických látok).
Acidifikácia pôd
V najväčšom rozsahu prebieha akcelerovaná acidifikácia pôd. Je to človekom indukovaná degradácia pôdy (emisná činnosť a následné kyslé dažde, fyziologicky kyslé hnojivá). Okyslenie zhoršuje
fyzikálne, chemické aj biologické vlastnosti pôd, akceleruje transport znečistenín do potravinového reťazca a celkovo znižuje potenciál produkčných a ostatných funkcií pôdy.

Humus predstavuje zložitý, menlivý súbor organických zlúčenín líšiacich sa pôvodom, spôsobom uloženia a zmiešaním
s minerálnym podielom pôdy, fyzikálnym stavom, ako i fyzikálno-chemickými a chemickými vlastnosťami.
Humus v rozhodujúcej miere podmieňuje produkčné aj mimoprodukčné funkcie pôd. Podieľa sa na väzbe anorganických aj organických látok.
Všeobecné (ilustratívne) informácie o obsahoch humusu v poľnohospodárskych
pôdach z výsledkov ČMS -P uvádza prehľad v jednotlivých typoch.
Znečistenie pôd plošne nepostihuje veľké územia SR. Znečistenie nadlimitne postihuje približne 30 tis. ha poľnohospodárskych pôd, pričom indikačné hodnoty znečistenia boli zistené pre ďalších asi 150 tis. ha poľnohospodárskych pôd. Kontaminované pôdy sú v oblastiach priemyselný centier, ktoré
majú hlavný podiel na ich znečistení. Tieto pôdy sú využívané na pestovanie technických plodín.

Na Slovensku je vyčlenených 12 najohrozenejších oblastí s pôdami kontaminovanými rizikovými látkami. Sú to Žiarska kotlina - Pohronie, Dolná Orava, Stredný Spiš, Severovýchodný Gemer, Stredný Gemer, Štiavnické vrchy, Košická kotlina,
Bratislava, Dolný Váh, Horná Nitra, Stredný Zemplín, Kysuce - Horná Orava - Tatry.
Plošný prieskum kontaminácie pôd :
(PPKP) ako subsystém monitoringu pôd sleduje obsah ťažkých kovov vo vybraných
katastrálnych územiach. Pôdy týchto území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu ťažkých kovov, ktorý bol preukázaný v rámci I. cyklu PPKP.
V rokoch 1996 -2000 sa analyzovalo v rámci PPKP 8 921 pôdnych vzoriek, čo predstavuje 105 351 analýz pri počte
56 sledovaných parametrov - 15 anorganických a 41 organických. Monitorovanie sa vykonalo v 386 poľnohospodárskych
podnikoch v 72 okresoch. V 14 okresoch neboli prekročené limitné hodnoty sledovaných parametrov. Z uvedeného počtu vzoriek bol nadlimitný obsah sledovaných kontaminantov zistený v 2 068 vzorkách, čo je 23 % z celkového počtu analyzovaných vzoriek.
V rokoch 1996 -2000 sa analyzovali vzorky z 8 299 honov, čo predstavuje výmeru 282 365,4 ha. Z uvedeného počtu sa nadlimitný obsah aspoň jedného zo sledovaných kontaminantov zistil na 1 645 honoch o výmere 42 923,2 ha.

Biologická degradácia pôd
Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutňovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znečistením pôd zhoršuje život v pôde,
ktorý je rozhodujúcou funkčnou jednotkou pôdy (bez nej pôda nie je pôdou). Jej stupeň a rozsah
však zatiaľ nie je presne kvantifikovaný.