Adolescencia je obdobím „búrok a stresov“ pre všetkých zúčastnených. Dnešní rodičia už vopred očakávajú ťažkosti a problémy s deťmi v období dospievania a mnohí doň vstupujú so zaťatými päsťami. Napriek tomu si väčšina rodičov udrží priateľské vzťahy s deťmi a väčšina rodín prežije roky adolescencie len s prechodnými ťažkosťami. Roky medzi ranným detstvom a začiatkom adolescencie sú pomerne pokojné: rodina je ešte vždy stredobodom detského sveta a hlavným zdrojom citovej podpory. Zvyčajne ste presvedčení, že poznáte svoje dieťa, ktoré sa do určitej miery správa ako ste ho to naučili a vy v ňom vidíte odraz svojích názorov a postojov. Ľahko uveríte, že dieťa je vašou súčasťou, že ste ho „vychovali“.

Ak sa rodičia poddajú falošnému pocitu istoty, zaskočí ich náhla premena milého a poslušného dieťaťa na zamračeného vzdorovitého cudzinca, ktorý žije úplne inak a zrazu má výhradné právo na telefón, kúpeľnu i konverzáciu. Telesný rast sa zrýchľuje a hormonálne zmeny v adolescencii sú väčšie, ako v ktoromkoľvek inom veku. Dieťa sa vyvíja aj pohlavne, čo má obrovský psychologický význam. V porovnaní s adolescenciou predstavuje ranné detstvo ostrov, kde nie je o dobré rady núdza. Pre rodičov dospievajúcich deti však odborná pomoc nie je tak ľahko prístupná, adolescentovo presvedčenie o vlastnej odlišnosti až normálnosti im často zabráni, aby ju vyhľadali. Problémy skôr podceňujú, možno preto, že ich priznanie by prinieslo aj pocit viny či zlyhania:
ľahšie pripustíme, že máme zlostné malé dieťa, ako vulgárne prejavy dospievajúceho potomka.

Adolescencia sa začína v puberte, keď sa objavujú sekundárne pohlavné znaky a končí sa osemnástim rokom, teda vo veku, keď sa mladý človek stáva dospelým aj podľa zákona. Vývin síce u každého prebieha rôznym tempom, no podľa rovnakých zákonitostí. Ak dieťa narastie do výšky, je to prvé neklamné znamenie, že sa z neho stáva adolescent. Treba si však uvedomiť, že telesný vývin nemusí súčastne sprevádzať aj rýchly citový vývin.Telesne vyvinuté dieťa sa nespráva o nič dospelejšie ako menej vyvinutí jeho rovesníci. Vo vyspelých krajinách začínajú dievčatá rýchlejšie rásť vo veku 10 a 1/2 roka, pričom vrchol rastu dosahujú približne v 12 rokoch. Chlapci začínajú rásť o dva roky neskoršie, no vrchol rastu dosahujú o čosi skôr. Chlapci sú napokon vyšší ako dievčatá, čo je aj jeden z rozdielov medzi pohlaviami. Adolescent si ešte pred nástupom búrlivého rastu, ktorý signalizuje začiatok puberty, uvedomí aj iné telesné zmeny. Prvou a najviac viditeľnou zmenou u väčšiny dievčat je , že im začnú rásť prsia. Len zriedkavo sa známky puberty objavia pred deviatim rokom.

Puberta u dievčat sa obvykle začína vo veku 10-11 rokov. U väčšiny dievčat sa v 13 rokoch prejavia určité známky vývinu a v 16 rokoch už dosahujú pohlavnú zrelosť. Podobne ako urýchlenie rastu, aj pohlavné dozrievanie sa u chlapcov začínajú o čosi neskôr. U väčšiny chlapcov sú viditeľné známky vývinu v 14 rokoch a pohlavne dozrievajú vo veku 17-18 rokov. Adolescenti si až bolestne uvedomujú zmeny svojho tela. U dospelých nie je sklamanie z adolescencie nič nové. Niektoré deti prejdu z detstva do dospelosti pokojne, bez mimoriadne dramatických okamihov. Pre niektoré rodiny je to búrlivé obdobie. Od začiatku adolescencie deti potrebujú čoraz viac fyzického i citového súkromia, pričom vôbec nezáleží na blízkych vzťahoch s rodičmi. Adolescenti síce niekedy pôsobia príliš sebavedome, ale z ich strany je to skôr snaha ukázať svetu, že sú sebaistejší ako je to v skutočnosti. Vlastne sú to ľudia s veľmi malou sebaistotou – ešte si ju len pestujú. Ľudia však potrebujú mať zo seba dobrý pocit. Spôsob, akým človek vníma sám seba, a ovplyvňuje jeho správanie.

Deti, ktoré majú dostatočne vyvinutú sebaúctu, rozmýšľajú o sebe pozitívne. Lepšie potom prospievajú v škole, nemajú strach z konkurencie a obvykle majú veľa kamarátov. Majú tiež pocit, že si vedia poradiť so životom a do určitej miery ho majú pod kontrolou. Nízke sebahodnotenie zapríčiňuje u mladých ľudí rôzne poruchy správania. Šikanovanie, poruchy správania v škole, delikvencia a drogová závislosť často súvisia s nízkou sebaúctou, podobne ako depresie alebo bezmocná odovzdanosť osudu. Čiže, keď si to zhrnieme adolescencia ( puberta) je obdobie, keď sa adolescent vyvíja a rastie a pripravuje sa na tkz. dospelácky život. Každý z nás si však myslí, že puberta je obdobie pokojného života sa však mýli, ale nie je to tak. Puberta je obdobím, keď nami prechádza pocit, ktorý značí, že už sa pomaly stávame dospelými.