PRENOS PRIAMYM STYKOM

•pohryzením
•poslinením

V absolútnej prevahe sa besnota rozširuje pohryzením besným zvieraťom. Najnebezpečnejšie sú poranenia na hlave a na prstoch rúk. Najnebezpečnejšie sú miesta, z ktorých sa vírus besnoty nervovou dráhou čo najskôr môže dostať do mozgu, kde sa najpriaznivejšie rozmnožuje. Na miestach chránených odevom je nebezpečenstvo pomerne menšie, lebo veľa slín sa zachytí na odeve. Čím je rana hlbšia, tým viac vírusu besnoty sa dostane do tela poraneného. Besnota sa rozširuje aj poslinením čerstvých rán na obnaženom tele. Ochorenie môže vzniknúť aj streknutím nakazených slín na očnú, nosovú a ústnu sliznicu.

PRENOS NEPRIAMYM STYKOM

- požieraním mäsa zvierat uhynutých na besnotu
- vzdušnou cestou kvapôčkami slín
- predmetmi znečistenými čerstvými slinami besných zvierat (šaty, srsť, perie…)

PATOGENÉZA

Veľký význam má lokalizácia pohrýzenia. Najnebezpečnejšie sú pohrýzenia v oblasti hlavy, šije a nechtových phalangov prstov, lebo v týchto miestach sú bohaté nervové zakončenia. Vírus preniká perineurálne a centripetálne axoplazmou do CNS, kde poškodzuje neuróny hyppocampu, predĺženej miechy, sympatických ganglií,, thalamu, pyramidových bunkách mozgovej kôry a Purkyňových bunkách mozočka. V cytoplazme veľkých neurónoch sa tvoria acidofilné inklúzie, ktorých priemer je 2-10mikrometrov, tzv. Negriho telieska. Predstavujú matrix, v ktorom sú vírusový nukleokapsid aj celé virióny pripravené na opustenie bunky pučaním. Okolo úseku poškodených buniek vznikajú lymfocytárne infiltráty, tzv. uzlíky besnoty. Nekróza nervových buniek spôsobuje paralýzy, má ireverzibilný charakter, čo spôsobuje smrť chorého.

VÝSKYT VO SVETE

Besnota sa môže objaviť hocikde na svete. V niektorých štátoch sa ju vďaka prísnym karanténnym opatreniam podarilo zlikvidovať. K takýmto krajinám patrí Veľká Británia či Austrália, ktorú ešte donedávna sužoval pomerne hojný výskyt „besných“ netopierov. Medzi rizikové patrí predovšetkým územie Indie, Nepálu, celá juhovýchodná Ázia, rovnako tak Afrika a niektoré časti Strednej a Južnej Ameriky. Napr. v Bangkoku je asi šesť percent túlavých psov postihnutých besnotou (Obr.1).

VÝSKYT NA SLOVENSKU

Aj Slovenská republika je krajinou, kde sa táto nebezpečná choroba vyskytuje. V prvom štvrťroku roku 2001 sme zaznamenali 19 nových ohnísk besnoty líšok, 3 ohniská besnoty mačiek a 2 ohniská besnoty u psov. V súčasnom období práve túlavé neočkované mačky predstavujú riziko prenosu besnoty. V našich podmienkach sa poranenia besnými alebo z besnoty podozrivými zvieratami vyskytujú najčastejšie v máji až júli, najnižšia je ich frekvencia v zime. Viac ako 2/5 poranených zvieraťom pripadá na deti 5-9 ročné. Deti spolu s mladistvými tvoria viac ako polovicu všetkých poranení. Tak distribúcia poranení podľa veku, ako aj ich sezónne rozloženie súvisia predovšetkým so zvýšeným kontaktom detí najmä so psami a domácimi mačkami, ktoré spôsobujú najčastejšie ľudské poranenia (Obr.2).

PRÍZNAKY OCHORENIA U PSOV

Besnota psov má tri formy: