ČO JE TO MAGMATIZMUS?
MAGMATIZMUS... Ide o všetky geologické procesy, ktoré viedli ku vzniku telies magmatických hornín v litosfére. Zahŕňajú predovšetkým vznik silikátovej taveniny označovanej ako magma a jej výstup z miesta jej vzniku do vrchných častí zemskej kôry, prípadne až na jej povrch.Podľa miesta utuhnutia magmatickej taveniny a vzniku magmatických hornín rozlišujeme dva základné typy magmatickej činnosti: intruzívny ( hlbinný) magmatizmus (plutonizmus) - je spätý s prenikaním magmy do horninového prostredia, pričom k jej utuhnutiu dochádza väčšinovou v značných hĺbkach (obyčajne niekoľko km) efuzívny (výlevný) magmatizmus (vulkanizmus) - magma v podobe lávy sa dostáva až na zemský povrch, kde jej utuhnutím vznikajú povrchové telesá efuzívnych (vulkanických) hornín.Ak dôjde k utuhnutiu lávy skôr než dosiahne zemský povrch, vznikajú podpovrchové (hypoabysálne) telesá magmatických hornín, ktoré sú obyčajne bezprostredne spojené s vulkanickými horninami na zemskom povrchu.MAGMATIZMUS je zložitý geologický proces, ktorý zahŕňa:· parciálne alebo úplné roztavenie pevných hornín a vznik magmy - výstup magmy do vyšších častí vrchného plášťa a zemskej kôry· diferenciáciu magmy procesmi frakčnej kryštalizácie· ovplyvnenie zloženia magmy okolitými horninami (kontaminácia magmy)· chladnutie a kryštalizáciu magmy - vznik vyvretých hornín

ČO JE TO VULKANIZMUS?
Vulkanizmus je povrchový prejav magmatizmu, pri ktorom magma a plynné zložky vystupujú až na zemský povrch, prípadne magma utuhne v pripovrchových podmienkach (v bezprostrednej blízkosti zemského povrchu).Spravidla sa pod pojmom vulkanizmus rozumie proces vzniku a pohybu magmy z miesta jej generovania v astenosfére, či vrchnom plášti cez zemskú kôru kontinentálneho i oceánskeho typu, no najmä procesy spojené s jej prienikom na zemský povrch.Prienik zemskou kôrou a jej pohyby na povrchu sú sprevádzané únikom vulkanických plynov a vodných pár, ktoré spolu s magmou (po dosiahnutí povrchu Zeme - súš alebo vodný priestor - sa nazýva láva, resp. jej rôzne veľkými útržkami predstavujú základné produkty sopečnej aktivity. Tvorené sú pevným, kvapalným, ale aj plynným skupenstvom. Procesy spojené so vznikom, pohybom, frakčnou kryštalizáciou, zmiešavaním, ale aj chladnutím magmy (lávy) v prípade, ak deje prebiehajú pod povrchom Zeme v priestore zemskej kôry, sa označujú ako magmatizmus. Jeho produktom sú rôzne typy hlbinných (v hĺbke zemskej kôry stuhnutých), resp. žilných podpovrchových hornín.Ak magma preniká na zemský povrch, hovoríme o suchozemskom (subaerickom) a podvodnom (subakvatickom) vulkanizme.

PODMORSKÝ (SUBMARINNý VULKANIZMUS)Odohráva sa v morskom prostredí, najčastejšie na dne oceánov. Počas neho dochádza k rýchlemu ochladzovaniu produktov vulkanických erupcií. V porovnaní s vulkanizmom v suchozemskom prostredí je odlišný aj mechanizmus transportu vulkanického materiálu. To má za následok vznik odlišných vulkanických foriem, ale i odlišných textúr a štruktúr vzniknutých vulkanických komplexov rekonštruovať pôvodné prostredie vulkanickej činnosti.

SUCHOZEMSKÝ (SUBAERICKÝ) VULKANIZMUS Odohráva sa v suchozemskom prostredí (na pevnine a ostrovoch). Vulkanické produkty sú vyvrhované do atmosféry, láva sa vylieva, tečie a väčšinou aj utuhne v suchozemskom (atmosférickom) prostredí. Časť vulkanických produktov, najmä ak je vulkán v blízkosti vodného prostredia (oceánov, morí, prípadne i väčších jazier), môže sa dostať aj do tohto prostredia, ktoré potom ovplyvní ich konečnú podobu. Napríklad lávové prúdy na Havajských ostrovoch často dosiahnu ešte v žeravom stave pobrežie oceánu a k ich utuhnutiu dochádza vo vodnom prostredí, výrazne odlišnými lávovými formami a štruktúrami vzniklých vulkanických hornín.Život so sopkami ...Predstavte si, že žijete v blízkosti sopky, ktorá pravidelne chŕli popol alebo lávu. Mnoho ľudí na svete žije v nebezpečnej blízkosti aktívnej alebo potenciálne aktívnej sopky. Vedci tieto sopky pozorne skúmajú a usilujú sa predpovedať, čo by sa mohlo stať. Ani vedecké odhady však nemôžu vždy zachrániť ľudí pred sopečnou katastrofou. Ročne na Zemi vybuchne.

Zaujímavosti:Sopky na iných planétach sa líšia od pozemských. Napríklad sopky na Marse sú oveľa väčšie ako na Zemi, pretože sa predpokladá, že tam niesu tektonické dosky. Pohyb zemských dosiek premiestňuje sopku mimo podzemného zdroja magmy. Sopečný kužeľ Olympus Mons na Marse vybuchoval miliardy rokov. Je trikrát vyšší ako Mount Everest na Zemi. Približne 50 sopiek, pričom zahynú stovky ľudí a tisíce ľudí opustí svoje domovy. Sopky môžu biť veľmi ničivé, ale dokážu byť aj užitočné. Popol z vulkánov zúrodňuje pôdu. Rastlinstvo je potom väčšie a zdravšie. Teplo z magmy niektorých sopiek premieňa vodu na paru, ktorá sa potom využíva v geotermálnych elektrárňach na výrobu elektriny. Na Islande, ostrove s mnohými sopkami, poskytuje pera zohrievaná magmou elektrinou pre takmer polovicu domácností.

ZNÁME SOPKY:
SOPKA KRAKATAUPred vyše miliónom rokov sa v mori na západ od indonézkeho ostrova Jáva vytvorila kuželovitá sopka. V priebehu času vrchol hory zničili erupcie. Nad morom vyrastli nové vrcholy a vytvorili ostrov nazývaný krakatau, 9 kilometrov dlhý a 813 metrov vysoký. 26,8,1883 sa odrazu ozval ohlušujúci výbuch a všetko naokolo zakryl velký čierny mrak popola. Na další deň največšia doteraz známa explozia ostrov roztrhla. Dve tretiny Krakatau jednoducho zmizli. Hukot bolo počuť až v Austrálii, vzdialenej 3 200 kilometrov. Viac ako 19 kilometrov štvorcových skál rozdrvilo na prach a vytrhlo do vzduchu. Oblasť vo vzdialenosti 280 kilometrov bola 2,5 dňa zahalená v úplnej tme. Prílivové vlny zmietly dediny na brehoch ostrovov Jávy a Sumatry a 36 000 ľudí zahynulo.Zaujímavosť: Účinky výbuchu pocítili ľudia na celej zemeguli. Všade poklesla teplota, pretože prach zabránil prenikaniu slnečných lúčov na zemský povrch. Až v Londýne a západnom pobreží USA bolo možné vidieť nádherné červené západy slnka. Slnko a mesiac ešte v nasledujúcich rokoch občas mali zelený alebo belasý nádych.

SOPKA VEZUV
Hora Vezuv sa dvíha do výšky 1 277 metrovnad Neapolským zálivom a je jedinou aktívnou sopkou na európskom kontinente. Jej kráter meria po obvode 1 400 metrov, je 216 metrov hlboký a základňa má priemer vyše 3 kilometrov. Kedysi bol Vezuv známy ako Monte Summa alebo Somma a časť tejto starobylej hory vytvára polkruh okolo dnešného krátera. V posledných 12 000 rokov Vezuv s času na čas vybuchuje. Z krátera a puklín v zemi na jeho svahoch sa vždy vinú kúdoly dymu, ktorý je taký horúci, že ak k nemu priložíme kúsky papiera, vzbĺknu. Jeho úpetia pokrývajú sady a vinice, no vrchná časť je opustená a hrozivá. V tomto storočí na ňom zaznamenali šesť veľkých erupcií.Zaujímavosť: Najznámejšia bola erupcia v roku 79, keď boli zničené mestá Pompeje a Herkulaneum. Vulkán vyvrhol obrovský oblak čierneho dymu. Horúci popol a kamene padali ako dážď a do vzduchu vystrekovali jedovaté plyny. Iba štvrtina obyvateľov Pompejí unikla skaze. Ostatných pochoval popol, zadusili plyny alebo zavalili budovy.

HORA FUDŽI
Hora Fudži (po japonsky Fudžijama) nieje iba divom prírody, ale aj posvätným miestom, uctievaným budhistami, ktorý ju pokladajú za bránu do druhého sveta. Kráter je známy ako Nain (svätyňa). Je významný aj pre Šintoizmus, starobylé japonské náboženstvo. Jeho vyznávači veria, že medzi skalami, v stromoch a iných prírodných útočiskách sídlia bohovia a duchovia (kami). Fudži je výnimočne krásna. Kuželovitý vrchol jej väčšinou zakrýva snehová čiapka a úbočia sa elegantnezvažujú do kruhovej základne s obvodom asi 126 kilometrov. Vyzerá akoby vystupovala z nedalekej morskej hladiny, a počas jasných dní je ju vidieť zo vzdialenosti 80 kilometrov. Fudži je mladá sopka, vznikla asi pred 600 000 rokmi. Zaznamenali na nej 18 erupcií, poslednú v roku 1707, keď sa popol dostal až do Tokia, vzdialeného od nej 100 kilometrov.Zaujímavosť: Najlepší čas na pobyt na vrchole Fudži je východ slnka (po japonsky goraiko), keď celá obloha hrá nádhernými farbami. Až do roku 1868 na horu nesmeli vystupovať ženy. Japonci vravievajú, že je hlúposť nevyliezť ani raz za život na horu Fudži či vyliezť na ňu viac krát.

SOPKA BORA BORA
Americký spisovateľ James A. Michener nazval Bora Bora na Ostrovoch Spoločnosti „najkrajším ostrovom na svete“ a vybral si ho za dejisko svojho románu South Pacific (južný pacifik), ktorý neskôr prepracovali na muzikál. Prvý obyvatelia prišli na ostrov z východnej Ázie pred 2 000 rokmi. Uprostred sa nachádzajú zvyšky sopky s dvojitým vrcholom. Hora Otemanu, dnes 725 metrov vysoká, sa kedysi týčila do výšky 5400 metrov nad morským dnom, kým jej erupcie nezničili končiar. Túto dávno vyhasnutú (mŕtvu) sopku pokrýva dnes hrubý zelený les. Naokolo sa rozprestiera nádherná tyrkisová lagúna, ktorú od mora oddeľuje piesočnatá plytčina. Za nou takmer v neporušenom kruhu leží barierový útes, posiaty piesčitými ostrovčekmi zvanými motus.Zaujímavosť: Anglický prírodovedec Charles Darwin si prvý uvedomil, že atol je korálový útes, ktorý vyrástol na prstenci okolo ostrova. Ak ostrov klesne do mora, atol zostane zachovaný. Bora Bora klesá a jedného dňa z nej ostane iba jej atol. Počas druhej svetovej vojny vláda USA používala Bora Bora ako tankovaciu základňu na trase do Austrálie a na Nový Zéland.

SOPKA PATRICUTÍNI
stý farmár menom Dionsio Pilido pracoval 20,2,1943 na svojom kukuričnom poli v dedine patricutín v Mexiku, keď zbadal, že v zemi sa objavila puklina. Bolo počuť hrmenie a zem sa chvela. Potom sa vydula, z pukliny vyrazil dym a za ním nasledovali iskry, ktoré zapálili niekoľko stromov naokolo. Asi o hodinu sa zhromaždili dedinčania, a pozorovali, ako sa z pukliny vynára dočervena rozžeravená skala. Do polnoci bomby lávy vybuchovali proti oblohe a z novej a oveľa väčšej diery vychádzal oblak prachu. Do rána tam narástol 10 metrový kužel. Do nasledujúceho popoludnia bol takmer 40 metrový. Do ďalšieho rána nešťastnému Dionisiovi nezostalo z jeho poľa nič. To, čo s ostatnými dedinčanmi sledoval bol zrod novej sopky.Zaujímavosť: Po týždni sa sopka Patricutín týčila do výšky 140metrov. Bolo počuť nepretržité hučanie a úlomky skál vrhalo do vzdialenosti 320 kilometrov. Z oblastí, kde im zmietlo domy, sa vidiečania museli odsťahovať. Sopka rástla a chŕlila lávu ďalších 9 rokov, až dosiahla výšku 410 metrov.

SOPKA ETNA
Etna je nesporne kráľovnou medzi európskymi vulkánmi. Je totiž nielen najvyššia na celom kontinente, ale i zďaleka najaktívnejšia. Zápis o sopke je už z 5. stor. p.n.l., keď básnik Pindaros opísal spomínaný zápas bohov dvoch generácií a v symbolických detailoch zachytil podrobnosti výbuchu v roku 479 p.n.l., keď „ stĺp nebies“ ( Etna) cez deň chŕlil lávu a v noci vyvrhoval rozžeravené kamene, ktoré zapaľovali lesy a potom sa kotúľali do mora. Odvtedy do konca 20. stor. bolo zaznamenaných 135 výbuchov, približne každých 18 rokov jeden.Zaujímavosť: Jedným z mála ľudí, ktorí na Etne skončili svoj život, bol starogrécky filozof Empedokles, ale on sa vrhol do jej krátera so samovražedným úmyslom. Predtým však strávil pokojné roky v dome blízko jej vrcholu.

SOPKA POPOCATÉPETL
Popocatépetl - činná sopka v Strednej Amerike , 65 km juhovýchodne od Ciudad de Mexico. Má dva vrcholy spojené horským chrbtom. Kráter má obvod 1 km a hĺbku 150 m. Popocatéplt znamená v jazyku Indiánov ,, fajčiaca hora ,, i keď je sopka v kľude od r. 1928. Občas z nej vystupuje oblak dymu. Podľa legendy bol Popocatéplt astécky bojovník , o ktorom so rozširovala mylná správa , že bol zabitý v bitke. Po tom , ako sa to dozvedela jeho milenka Ixtaccíhuatl , zlomilo to jej srdce a zomrela. Keď sa bojovník Popocatéplt vrátil a našiel ju mŕtvu , bdel pri nej tak dlho , kým aj on zomrel.