- Slnečnica pestrá: Slnečnica pestrá dosahuje veľkosť až 200 mm. Na chrbte je zelenkastá alebo hnedastá, na bruchu žltá; boky má škvrnité. Veľké škvrny sú tmavé, hnedasté, malé oranžové alebo červené. Najviac je však drobných modrých kovovolesklých škvŕn. Pri hornom okraji žiabrového viečka je výrazná čierna škvrna, pri nej ďalšia polmesiacová jasnočervená, oranžová alebo niekedy i ružová škvrna. V času neresu samce vyhlbujú na dne ploché hniezdo. Po nerese ikry a vyliahnutú mlaď strážia. Často ich chovajú v akváriach. Do Európy sa tento druh dostal zo Severnej Ameriky, kde žije pozdĺž Atlantického pobrežia od Nového Brunswicku až po Georgiu, ako aj v hornom toku rieky Mississippi a v povodí Veľkých jazier. V Európe sa dnes vyskytuje od Francúzska a Anglicka až po hranice SNŠ. Obýva stojaté a pomaly tečúce vody.
Čeľaď Gadidae:
- Mieň sladkovodný: Mieň sladkovodný žije v sladkých vodách severnej časti Európy, Ázie a Sev. Ameriky. Je jediným druhom inak výlučne morskej čeľade treskovitých rýb. Dorastá do 1,2 m a 24 kg, u nás len do 2 kg. Má nepárny fúz na brade a prsné plutvy sú posunuté na hrdlo. Telo má sivohnedé až zelenkasté, nápadne mramorované. Obľubuje chladné a čisté vody. Aktívnejší je v noci, ale najmä v zime. I neresiť sa začína až vtedy, keď začnú mrznúť vody. Pri teplote nad 16 °C upadá do spánku, zalieza do úkrytu a takmer prestáva prijímať potravu. V dospelosti sa živí prevažne rybami, menej už väčšími bezstavovcami dna. Má kvalitné mäso a veľkú pečeň, ktorej olej je bohatý na vitamín A a D. Cení sa ako športová ryba.
Čeľaď Percidae:
- Ostriež zelenkastý: Ostriež zelenkastý dosahuje hmotnosť do 4 kg a dĺžku 500 mm. Má zelenožltý až zelenosivý chrbát. Na lesklých bokoch má 5 - 9 priečnych modrozelených pásov. Análnu a brušné plutvy má červené (niekedy i chvostovú), prsné plutvy sú žltkasté. Prvá chrbtová plutva je sivá s výraznou čiernou škvrnou na konci, druhá je žltozelená. V mladosti sa živí planktónom, od dĺžky 150 mm až 200 mm rybami, i vlastnou mlaďou. Žije takmer v celej Európe (okrem južných polostrovov, Škótska, severu Škandinávie) a tiež v svernej Ázii. Obýva tečúce i stojaté vody. Má veľmi chutné mäso. V niektorých štátoch je významnou hospodárskou rybou. Väčšinou sa však považuje za potravného konkurenta iných, hospodársky významnejších druhov.
- Zubáč veľkoústy: Zubáč veľkoústy dorastá do dĺžky 1,3 m a hmotnosti 15 kg, obyčajne však máva iba do 8 kg. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na bokoch má 8 - 12 priečnych hnedočervených pásov. Je to dravá ryba živiaca sa inými rybami. Pred neresením upravuje samec na dne hniezdo, do ktorého samička znáša ikry. Ikry stráži a starostlivo ovieva plutvami samec. Priháňa tak k nim čerstvú vodu a zároveň ich aj čistí od nánosov. Stráži veľmi statočne, útočí na každého votrelca. Zostáva pri hniezde aj pri poklese vody, takže mu potom často vyčnieva z vody chrbát. Vyskytuje sa od Rýna až po Aralské more a od severovýchodného Turecka až po Škandináviu. Na západ od Rýna je introdukovaný. Obýva najmä spodné toky riek, čisté ramená a jazerá; darí sa mu aj v údolných nádržiach. Žije tiež v slanej vode Čierneho a Kaspického mora, neresí sa ale v sladkých vodách. Z hospodárskeho hľadiska je to veľmi cenný druh. Jednak ako dravec decimuje premnožené populácie burinových rýb (hrebenačky a ostrieže...), jednak má kvalitné a veľmi chutné mäso bez kostí. Vysoko si ho cenia športoví rybári ako bojovnú rybu.
