Ryby

Úvod:

Ryby sú najúspešnejšou skupinou stavovcov. Žijú skoro všade, kde je voda. S klzkými šupinami a hydrodynamickým tvarom tela sú dokonale prispôsobené životu vo vode. Väčšina má balónovitý plynový mechúr, ktorý má hydrostatickú funkciu. Ryby sú poikilotermné čo znamená, že teplota ich tela sa mení v závislosti od teploty prostredia. Väčšina rýb získava kyslík dýchaním žiabrami. Pohybujú sa vo vode pomocu chvosta a obyčajne sú chránené vrstvou tvrdých šupín. Šupiny sú často pokryté vrstvou slizu, ktorý pomáha rybe prekonávať odpor vody. Ryby sa delia na tri hlavné skupiny - kruhoústnice, drsnokožce a kostnaté ryby.

Čeľaď Salmonidae:

· Pstruh potočný:
Všade tam, kde žije alebo kedysi žil pstruh morský, sa vytvorili jeho stále sladkovodné populácie, ktoré prestali migrovať do mora. Migrujúce a stále sladkovodné populácie, ktoré prestali migrovať do mora. Migrujúce a stále sladkovodné populácie však môžu spontáne prechádzať jedna v druhú. Ak žijú v tečúcich vodách, vytvárajú tzv. pstruhy potočné, ak v jazerách - pstruhy jazerné. Potočné pstruhy dosahujú dĺžku 500 mm a hmotnosť 1 kg, vzácne do 2 kg, jazerné do 6 kg, výnimočne aj 30 kg. Obľubujú čisté vody bohaté na kyslík.

· Pstruh dúhový:
Pstruh dúhový dosahuje dĺžku 1,2 m. Boky, chrbtovú a chvostovú plutvu má posiate tmavými škvrnami. Pozdĺž bokov sa mu tiahne purpurový a červený pás. Žije v severnej časti Tichého oceánu, od Kalifornie až po Aljašku. Neresí sa v sladkých vodách koncom zimy a na jar. Mlaď sa tiahne po 1 - 2 rokoch do mora. Tvorí stále sladkovodné formy, analogické potočným a jazerným pstruhom. Jedna z týchto foriem sa stala predmetom chovu i v Európe.

· Hlavátka podunajská:
Hlavátka podunajská dorastá do 1,3 m a 20 - 25 kg, vzácne do 1,8 m a 60 kg. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate oblými alebo ixovitými čiernymi škvrnami. Neresí sa na jar. Je stálym sladkovodným druhom, endemitom horských a podhorských tokov dunajského povodia. V dôsledku silného znečisťovania a úprav vodných tokov zanikajú jej neresiská, takže jej hrozí vyhynutie. V mnohých vodách sa udržiava iba vďaka umelému chovu. Má veľmi kvalitné mäso. Je cennou športovou rybou.
· Lipeň tymiánový:
Lipeň tymiánový dosahuje veľkosť najviac 500 mm a hmotnosť 1 kg. Telo má pestrofarebné, s veľkou chrbotovou plutvou, ktorej zadný koniec majú samce pretiahnutý. Mladé lipne majú na bokoch tela modrasté priečne škvrny, čím sa podobajú napr. pstruhom.

Je rozšírený po takmer celej Európe, na juh po Švajčiarsko a po povodie Dunaja. Uprednostňuje rýchle podhorské riečky s čistou vodou. Na mnohých miestach žije aj v jazerách, neresí sa ale v riekach. Má chutné, jemné mäso.

Čeľaď Esocidae:

· Šťuka severná:
Šťuka severná rastie veľmi rýchlo a dosahuje dĺžku až vyše 1,5 m a hmotnosť 35 kg. Má valcovité, silne pretiahnuté telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa. Na spodnej čeľusti má silné, nerovnako veľké zuby. Opotrebované zuby sa postupne vymieňajú. Zuby má aj na iných kostiach, sú však menšie a zahnuté hrotmi dozadu. Chrbtová plutva je posunutá nazad, nad análnu plutvu. Uprednostňuje stojaté a pomaly tečúce vody, v ktorých sa zdržiava v zárastoch vodných rastlín a nehybne striehne na korisť. Šťuka sa po vyliahnutí živí krátky čas planktónom. Už od veľkosti 15 mm je schopná loviť larvy kaprovitých rýb. Keď dosiahne dĺžku zhruba 50 mm, začína sa živiť takmer výlučne rybami. Za nepriaznivých podmienok, pri nedostatku mlade iných druhov rýb rastú šťuky veľmi nerovnomerne. Rozdiely vo veľkosti rovnakovekých šťúk sú značné. Menšie jedince sú potom ľahkou a vítanou korisťou väčších. Pri šťukách sa teda bežne vyskytuje kanibalizmus. Pritom šťuka môže byť kanibalom už od 21 mm; častejšie však až od 100 mm. Neresí sa skoro na jar, hneď po roztopení ľadu, pri teplote okolo 3 až 6 °C. Vtedy tiahne do celkom plytkých vôd a stáva sa tak ľahko dostupnou korisťou pytliakov. Má jeden z najväčších areálov spomedzi sladkovodných rýb - žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Je cennou športovou rybou. Má hospodársky význam ako prirozdený regulátor premnožených populácií burinných rýb. Má chutné mäso.

Čeľaď Umbridae:

· Blatniak európsky:
Blatniak európsky je jediným euroázijským zástupcom tejto čelade. Je to malá rybka, dorastá do 90 mm, vzácne až do 130 mm. Telo má hnedé alebo hnedočervené, na bruchu trocha svetlejšie. Po bokoch tela je niekoľko pozdĺžnych svetlých pásov, z ktorých jeden (približne v strednej línií bokov) je výrazný. Hlava, okrem rypáka, je pokrytá šupinami. Dožíva sa najviac 3 roky. Obýva plytké, stojaté alebo mierne tečúce zarastené vody. Pomocou plávacieho mechúra môže dýchať atmosferický kyslík. Živí sa najmä kôrovcami a larvami hmyzu. Je európskym endemitom. Žije iba v povodí Dunaja (od Rakúska až po deltu) a v dolnom toku Dnestra. Na Slovensku bol kedysi hojný, teraz je veľmi vzácny. Je zákonom chránený.

Čeľaď Cyprinidae:

· Kapor obyčajný:
Kapor obyčajný dosahuje veľkosť až vyše 1 m a hmotnosť vyše 20 kg. Neresí sa na jar na čerstvo zaplavených lúkach.

Samička znáša až milión ikier vo viacerých dávkach. Pri nerese ju sprevádza vždy niekoľko samcov. Vyliahnutá mlaď sa spočiatku živí planktónom. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva mierne tečúce rieky a ich inundačné zóny; žije i v jazerách. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Vyskytuje sa v riekach úmoria Stredozemného, Čierneho, Kaspického a Aralského mora, žije tiež v jazere Issyk-Kul. Výborné vlastnosti a kvalitu mäsa kapra poznali už starí Rimania, ktorí mali pri Dunaji v prvom storočí pr. n. l. početné osady a tábory. Oni prví začali prechovávať kapry v osobitných rybníkoch a ich zásluhou sa dunajské kapry dostali aj do nových akvatórií. Po úpadku Rímskeho impéria pokračovali v domestikácii kapra stredovekí mnísi. Vyše tisícročným chovom a šľachtením vznikol rybničný kapor, ktorý sa od divého líši vyšším telom a tiež tým, že sa prispôsobil životu v stojatých vodách. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou. Ročný úlovk divého i domáceho kapra v Európe je okolo 190 000 t.
· Karas zlatistý:
Karas zlatistý je menší ako kapor, dosahuje veľkosť až 400 mm a hmotnosť 1 kg, bežne však máva len do 600 g. V dobrých podmienkach môže narásť až do dĺžky 150 mm a hmotnosti 3 kg. V závislosti od podmienok života sa mení vonkajší vzhľad karasov. V silne zabahnených vodách s veľmi nepriaznivými životnými podmienkami vytvára veľkohlavú a pomaly rastúcu formu s nízkym telom. V dobrých podmienkach má vysoké telo a rýchlo rastie. Je všežravý. V zime sa zahrabáva do bahna a vyžije i v tom prípade, keď voda zamrzne až po dno. Za letných horúčav, keď močiare a jazerá, v ktorých žije, úplne vysychajú, zahrabáva sa do dna (až 700 mm hlboko) a bez úhony prečkáva nepriaznivé podmienky. Je to veľmi nenáročná ryba. Vyžije aj v takých vodách, v ktorých sa v dôsledku zahnívania vegetácie vytvára sírovodík a je v nich úplný nedostatok kyslíka. Uprednostňuje pomaly tečúce, ale najmä stojaté, dobre zarastené, bahnisté vody. Je rozšírený v strednej a východnej Európe, ale i v Británii, v Škandinávii a na Sibíri.
· Lieň sliznatý:
Lieň sliznatý dorastá do veľkosti 600 mm a hmotnosti 8 kg. Telo má pokryté pevne sediacimi drobnými šupinami. Jeho zafarbenie závisí od prostredia, v ktorom žije. Dáva prednosť stojatým a mierne tečúcim vodám, zdržiava sa najmä v zárastoch. Je nenáročný na obsah kyslíka vo vode. V zime dokáže prečkať v bahne nepriazeň počasia. Je rozšírený takmer po celej Európe a sev. Ázii. Má kvalitné mäso.

Pre svoju nenáročnosť sa hodí do vôd, v ktorých sa nedarí kaprovi.
· Jalec hlavatý:
Jalec hlavatý dosahuje veľkosť až 800 mm a hmotnosť 4 kg, vzácne dokonca až 8 kg. Bežne však jeho dĺžka nepresahuje 250 mm a hmotnosť 0,3 kg. Chrbát má sivý až sivozelený, boky striebristé, chrbtovú a chvostovú plutvu tmavú, brušnú a análnu červenú alebo oranžovú. Má veľké šupiny obrúbené tmavým pigmentom vytvárajúcim na tele tmavé sieťovanie. Od ostatných druhov jalcov sa dá ľahko odlíšiť podľa vypuklého okraja análnej plutvy. Obýva sladké vody Európy a Ázie až po Ural na severe a povodie Eufratu na juhu. V strednej Európe je jedným z najrozšírenejších druhov rýb. Žije od horských vôd až po nížinné, v prúdiacich i stojatých vodách, najčastejšie na miestach s plytšou vodou a tvrdším dnom. Rád sa ukrýva pod previsnutými brehmi a medzi koreňmi stromov.
· Pleskáč vysoký:
Pleskáč vysoký dorastá až do veľkosti 450 mm a hmotnosti 6 kg, výnimočne do 750 mm a 11 kg. Jeho zafarbenie je premenlivé, závisí od veľkosti ryby a od zafarbenia vody a dna. Všetky plutvy má tmavé. Podobá sa, najmä v mladosti, pleskáčovi malému, má však dlhšiu análnu plutvu. A drobnejšie šupiny. V dospelosti sa živí faunou dna. Obýva predovšetkým stojaté a pomaly tečúce vody. Žije takmer v celej Európe. Jeho areál rozšírenia nepresahuje smerom na juh Alpy, ani Pyreneje, chýba tiež na severe Škandinávie. Dobre znáša i slanú vodu. Žije tiež v mori, na neres však tiahne do sladkých vôd. Je významným hospodárskym druhom; spracúva sa v konzervárenskom priemysle.
· Belička európska:
Belička európska je drobná rybka dorastajúca obyčajne len do 150 mm. Telo má striebristé, na chrbte so zelenkastým nádychom. Jeden z najbežnejších a najhojnejších európskych druhov rýb najmä v jazerách a priehradách. Živí sa planktónom. V riekach je prakticky všežravá. Zdržiava sa vo voľnej vode v kŕdloch. Má ľahko opadavé šupiny. Vyskytuje sa v Európe na sever od Álp a na východ od Pyrenejí až po Kaukaz a rieky úmoria Bieleho mora. Kedysi sa jej šupiny používali pri výrobe umelej perlete.
· Tolstob biely:
Tolstob biely dorastá do dĺžky 1 m a hmotnosti 8 kg. Živí sa výlučne fytoplanktónom. Vyskytuje sa vo východnej Ázii, od Amuru až po juhočínske rieky. Po 2. svetovej vojne ho aklimatizovali v Európe v rybníkoch, odkiaľ prenikol i do voľných vôd.

· Mrena severná:
Mrena severná niekedy dosahuje i vyše 850 mm a 4 kg, obyčajne len do 600 mm. Pri ústach s mäsitými pyskami má 2 páry fúzikov. Valcovité telo je na chrbte tmavé, olivovozelené. Chrbtová a chvostová plutva sú sivé, ostatné plutvy sú červenkasté. Mladé mreny majú na chrbte a bokoch tela nepravidelné tmavé škvrny.

Mrena je typickým druhom podhorských riek, zdržiava sa pri dne v prúdiacej vode. Vyskytuje sa v Európe od Francúzska a juhovýchodného Anglicka až po Ukrajinu. Nežije v Škandinávii a Dánsku. Na južných polostrovoch Európy je zastúpená poddruhmi. Cenia si ju športoví rybári.

Čeľaď Centrarchidae:

· Slnečnica pestrá:
Slnečnica pestrá dosahuje veľkosť až 200 mm. Na chrbte je zelenkastá alebo hnedastá, na bruchu žltá; boky má škvrnité. Veľké škvrny sú tmavé, hnedasté, malé oranžové alebo červené. Najviac je však drobných modrých kovovolesklých škvŕn. Pri hornom okraji žiabrového viečka je výrazná čierna škvrna, pri nej ďalšia polmesiacová jasnočervená, oranžová alebo niekedy i ružová škvrna. V času neresu samce vyhlbujú na dne ploché hniezdo. Po nerese ikry a vyliahnutú mlaď strážia. Často ich chovajú v akváriach. Do Európy sa tento druh dostal zo Severnej Ameriky, kde žije pozdĺž Atlantického pobrežia od Nového Brunswicku až po Georgiu, ako aj v hornom toku rieky Mississippi a v povodí Veľkých jazier. V Európe sa dnes vyskytuje od Francúzska a Anglicka až po hranice SNŠ. Obýva stojaté a pomaly tečúce vody.

Čeľaď Gadidae:

· Mieň sladkovodný:
Mieň sladkovodný žije v sladkých vodách severnej časti Európy, Ázie a Sev. Ameriky. Je jediným druhom inak výlučne morskej čeľade treskovitých rýb. Dorastá do 1,2 m a 24 kg, u nás len do 2 kg. Má nepárny fúz na brade a prsné plutvy sú posunuté na hrdlo. Telo má sivohnedé až zelenkasté, nápadne mramorované. Obľubuje chladné a čisté vody. Aktívnejší je v noci, ale najmä v zime. I neresiť sa začína až vtedy, keď začnú mrznúť vody. Pri teplote nad 16 °C upadá do spánku, zalieza do úkrytu a takmer prestáva prijímať potravu. V dospelosti sa živí prevažne rybami, menej už väčšími bezstavovcami dna. Má kvalitné mäso a veľkú pečeň, ktorej olej je bohatý na vitamín A a D. Cení sa ako športová ryba.

Čeľaď Percidae:

· Ostriež zelenkastý:
Ostriež zelenkastý dosahuje hmotnosť do 4 kg a dĺžku 500 mm. Má zelenožltý až zelenosivý chrbát. Na lesklých bokoch má 5 - 9 priečnych modrozelených pásov. Análnu a brušné plutvy má červené (niekedy i chvostovú), prsné plutvy sú žltkasté. Prvá chrbtová plutva je sivá s výraznou čiernou škvrnou na konci, druhá je žltozelená. V mladosti sa živí planktónom, od dĺžky 150 mm až 200 mm rybami, i vlastnou mlaďou. Žije takmer v celej Európe (okrem južných polostrovov, Škótska, severu Škandinávie) a tiež v svernej Ázii. Obýva tečúce i stojaté vody. Má veľmi chutné mäso. V niektorých štátoch je významnou hospodárskou rybou.

Väčšinou sa však považuje za potravného konkurenta iných, hospodársky významnejších druhov. · Zubáč veľkoústy:
Zubáč veľkoústy dorastá do dĺžky 1,3 m a hmotnosti 15 kg, obyčajne však máva iba do 8 kg. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na bokoch má 8 - 12 priečnych hnedočervených pásov. Je to dravá ryba živiaca sa inými rybami. Pred neresením upravuje samec na dne hniezdo, do ktorého samička znáša ikry. Ikry stráži a starostlivo ovieva plutvami samec. Priháňa tak k nim čerstvú vodu a zároveň ich aj čistí od nánosov. Stráži veľmi statočne, útočí na každého votrelca. Zostáva pri hniezde aj pri poklese vody, takže mu potom často vyčnieva z vody chrbát. Vyskytuje sa od Rýna až po Aralské more a od severovýchodného Turecka až po Škandináviu. Na západ od Rýna je introdukovaný. Obýva najmä spodné toky riek, čisté ramená a jazerá; darí sa mu aj v údolných nádržiach. Žije tiež v slanej vode Čierneho a Kaspického mora, neresí sa ale v sladkých vodách. Z hospodárskeho hľadiska je to veľmi cenný druh. Jednak ako dravec decimuje premnožené populácie burinových rýb (hrebenačky a ostrieže...), jednak má kvalitné a veľmi chutné mäso bez kostí. Vysoko si ho cenia športoví rybári ako bojovnú rybu.