Príjem potravy sa uskutočňuje: difúziou cez cytoplazmatickú membránu (nízkomolekulové látky); endocytózou, ktorá má 2 varianty: pinocytózu – pohlcovanie makromolekúl, tukových kvapôčok a drobných čiastočiek do veľkosti 10 μm alebo fagocytózu – pohlcovanie väčších častíc potravy (typické pre Sarcodina). Pri endocytóze sa častica dostáva dnu do bunky vliačením povrchovej membrány, ktorá utvorí okolo častice mechúrik. Pokiaľ sa na fagocytózu špecializuje jedna časť povrchu bunky, hovoríme o príjme potravy cytostómom, ktorý je typický pre Ciliophora. Nestrávené zvyšky opúšťajú bunku exocytózou cez cytopyge – bunkový „anus“, ktorý je viditeľný len počas defekácie.
Rozmnožovanie prvokov môže byť v zásade nepohlavné a pohlavné. Nepohlavné rozmnožovanie je rozšírené v niekoľkých typoch: binárne delenie – bunka sa rozdelí na 2 rovnaké jedince, a deje sa to v pozdĺžnom (Mastigophora) alebo v priečnom smere (Ciliophora). Špeciálnym prípadom je pučanie, keď sa z materského jedinca oddeľuje oveľa menší dcérsky, ktorý potom dorastá (Suctoria); polytomia – rozpad na viac jedincov. Vyskytuje sa v dvoch variantách: sporogónia a schizogónia (–» Apicomplexa). Pohlavné rozmnožovanie - Prvoky majú počas života haploidnú sadu chromozómov (Mastigophora, Apicomplexa), diploidné sú Opalinata a Ciliophora. V prvom prípade dochádza k redukcii počtu chromozómov pri prvom delení zygoty, v druhom prípade meióza prebieha pri vzniku gamét. Pohlavné rozmnožovanie má v zásade 3 varianty: gametogamia – splývanie dvoch nezávislých gamét, ktoré môžu byť rovnaké (izogamia) alebo morfologicky odlíšené (anizogamia –» Apicomplexa);
gamontogamia – kopulácii (jadier) gamét predchádza spojenie celých buniek, alebo aspoň ich väčšej časti (Gregarina). Zvláštnym prípadom gamontogamie je konjugácia, rozšírená u Ciliophora: Dva jedince sa k sebe priložia cytostómom a splynú. Makronukleus sa rozpustí, mikronukleus sa v každej bunke dvakrát po sebe mitoticky delí, takže vznikajú 4 malé jadrá. Tri z nich sa rozpúšťajú, posledné sa ešte raz meioticky delí na stacionárne a migratívne jadro. Migratívne jadrá si jedince medzi sebou vymenia, vzápätí každé splýva so stacionárnym jadrom druhého jedinca. Vzniká synkaryon a jedince sa od seba oddeľujú. Dosť zložitým delením synkaryonu v každom jedincovi vznikajú 2 makro– a 2 mikronukleusy. Jedince sa ešte raz rozdelia, takže výsledkom konjugácie sú 4 jedince; autogamia – proces samooplodnenia jadrami, ktoré vznikli v tom istom jedincovi (Foraminifera, Heliozoa, zriedka inde).
Pŕhlavce
Pŕhlivce (Cnidaria) sú kmeň mechúrnikov s pŕhlivými bunkami (knidoblastami) na ramenách. Ich vývin je nepriamy cez planulu a majú vyvinuté polypové aj medúzové štádium, ale nie u všetkých druhov súčasne. Dospelé jedince sú radiálne symetrické. Sú to pravé diblastica (majú len ekto– a endoderm). Majú veľkú regeneračnú schopnosť.
Ploskavce
Ploskavce (Plathelminthes) sú kmeň špirálovcov, skupiny kmeňov prvoústovcov. Sú to podlhovasté až výrazne predĺžené dorzoventrálne sploštené živočíchy na povrchu s obrveným epitelom, ktorý má u voľne žijúcich pohybovú funkciu. Parazity majú pevnú kutikulu. Pod kožou je systém epiteliálnych a parenchymatóznych hladkých svalov, ktorý tvorí podkožný svalový vak; pod ním je riedke mezenchýmové tkanivo.Tráviaca sústava je jednoduchá uzavretá, u parazitov čiastočne až úplne redukovaná (pásomnice).
Aj u ploskavcov sa zvykne označovať ako gastrovaskulárna sústava; táto plní funkcie už len tráviacej a obehovej sústavy, pretože vylučovanie zabezpečujú protonefrídie. Trávenie je intracelulárne, parazity prijímajú potravu osmoticky. Nervová sústava je pásová – z okolohltanovej obrúčky vybiehajú smerom do tela nervové pásy. Z receptorov pozorujeme iba statocystu a ploché oči, u parazitov sú redukované. Sú hermafrodity, rozmnožovacia sústava je objemná a zložitá, najmä u parazitov. Spermie ploskavcov majú dva bičíky, čo je výnimočný jav v živočíšnej ríši. Vývin je priamy (Triclada), alebo cez jednoduché trochoforoidné larvy, označované často ako Müllerova a Götteho larva (morské Turbellaria). Parazity majú zložité životné cykly s veľmi špecializovanými larválnymi štádiami.
Mäkkýše
Mäkkýše (Mollusca) sú kmeň špirálovcov. Je to druhý najpočetnejší kmeň živočíšnej ríše – dodnes je popísaných asi 120 000 druhov, no v strednej Európe ich žije iba asi 300. Zoologická špecializácia na mäkkýše sa nazýva malakológia. Mäkkýše sú veľmi starobylá a vnútorne diferencovaná skupina primárne morských živočíchov. Premena časti plášťovej dutiny na pľúcny vak im umožnila vystúpiť aj na súš. Pľúcnaté ulitníky patrili k prvým skupinám živočíchov, ktorým sa to podarilo; úspešnosť tohto kroku potvrdzujú tisíce druhov suchozemnských ulitníkov – niektoré z nich sa prispôsobili životu i vo vyslovene arídnych biotopoch. V procese evolúcie mäkkýšov pozorujeme celý rad fylogenetických línií a trendov. V zásade sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:Regresívne trendy – súvisia s prispôsobením sa na prisadnutý spôsob života a pasívnu ochranu pomocou schránky.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie