Potrava a spôsob jej získavania

Hady sa živia skoro výlučne živými zvieratami alebo vajciami. Niektoré druhy zožerú aj mŕtve živočíchy, prípadne sa to naučia v zajatí. Hady chytia korisť papuľou a prehĺtajú ju v celosti. Pohyblivé, pružne spojené čeľuste a pružná koža im umožňujú prehltnúť aj živočíchy väčšie ako priemer ich vlastného tela. Väčšina druhov požiera korisť hneď, len čo ju uloví. Korisť sa naraz hádže aj v hrdle hada. Ak je korisťou živočích, ktorý má telo pokryté tŕňmi, ako napríklad ropušník tŕnistohlavý alebo supec, môžu tŕne prepichnúť telo hada, čo býva preňho vo väčšine prípadov smrteľné.

Dlhú a brániacu sa korisť si pridŕžajú hady svojim vlastným telom. Škrtiče ovíjajú telo okolo obete a škrtia ju dosiaľ, kým ju neusmrtia, resp. nezadusia.

Jedovaté hady usmrcujú korisť jedom vylučovaným jedovými žľazami, umiestnenými v hornej čeľusti. Dutými alebo ryhovanými zubami sa dostane jed do rany spôsobenej uhryznutím. Niektoré hady nepustia korisť dotiať, kým jed nezačal účinkovať. Robia tak druhy, ktoré majú slabý jed alebo krátke jedové zuby, prípadne sa živia korisťou, ktorá by mohla ľahko uniknúť, napr. vtákmi. Iné druhy, ktoré majú silný jed a dlhé jedové zuby, pustia korisť hneď po uhryznutí. Potom ju čuchom sledujú, kým ju nenájdu na mieste, kde uhynula.

Hady vyhľadávajú korisť rôznym spôsobom. Medzi najúčinnejšie orgány, ktoré im pritom pomáhajú, patria zmyslové jamky štrkáčovitých a niektorých veľhadov. Sú to veľmi vnímavé detektory tepla, pomocou ktorých zacítia korisť aj na väčšiu vzdialenosť. Hady síce nemajú dobrý zrak, no ich pozornosť upúta aj najmenší pohyb. Užovky sa pri vyhľadávaní koristi riadia jej pohybom. Nehybný živočích môže uniknúť pozornosti, kým sa had nepriblíži natoľko, aby ho vypátral podľa teploty tela. Jazyk hadov hrá významnú úlohu pri odhaľovaní pachov. Menej pohyblivé hady sa skoro výlučne spoliehajú na pachové stopy. Mornáre sa pokúšajú zhltnúť čokoľvek, čo je potreté pachovými výlučkami žiab alebo rýb.

Hadie zuby

Hady majú tri typy jedových zubov. Zadné jedové zuby, aké majú užovkovité jedovaté hady, nie sú pohyblivé a na každom boku čeľuste je aspoň jeden, no bývajú aj po štyroch. Tieto krátke jedové zuby majú na prednom okraji hlbokú ryhu, ktorou steká jed do rany. Všetky vretenice majú pár veľkých, dutých a pohyblivých jedových zubov, ležiacich v prednej časti pysku. Pri otvorení papule sa tieto zuby vztýčia a smerujú trocha dopredu. Pri zatvorení pysku sa zas sklopia. Mornáre, bungary, kobry, mamby a koralovce majú tretí typ jedových zubov. Sú to krátke, nepohyblivé jedové zuby, umiestnené vpredu čeľuste.

Hadí jed

Hadí jed účinkuje dvojako. Buď pôsobí na krv a krvný systém (hemotoxicky) alebo, a to vo väčšine prípadov, zasahuje nervovú sústavu (neurotoxicky). Vo všeobecnosti je známe, že hadí jed má liečivé účinky, aj na klinike hematológie a transfuziológie Martinskej fakultnej nemocnice prebieha intenzívny výskum. Klinika spolupracuje s poľskými a americkými kolegami na výskume novoobjavených liekov odvodených od hadích jedov. Prípravok vyvinutý z jedu zmije Echis Carinatus blokuje funkciu krvných doštičiek a zabraňuje vytváraniu krvných zrazenín. Dokázal by výrazne zlepšiť vyhliadky pacientov s srdcovo-cievnymi ochoreniami, najmä ľudí čakajúcich na chirurgický zákrok na srdcových cievach. Výskum je súčasťou samostatného grantu NATO. Martinčania na ňom particupujú ako jediné slovenské pracovisko. Cieľom medzinárodného projektu je overiť účinky nových liekov, ktoré vyvinuli v Americkej Philadelphii, v laboratórnych podmienkach. Odborníci budú sledovať ich vpyv na krvné doštičky zdravých jedincov, ako aj vplyv na paciantov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Využijú viaceré laboratórne metódy a jednu z nich – vyšetrenie receptorov krvných doštičiek pomocou monoklonových protilátok – budú realizovať práve v Martine.

Zvliekanie

Hady zviekajú vonkajšiu odumretú vrstvu kože najmenej raz, ba často tri až styri razy do roka. Hovoríme, že sa lienia. Počet lienení závisí od druhu hada a jeho fyzického stavu. Aj poranenie kože môže vyvolať zvliekanie. Mladý had, ktorý je dobre kŕmený sa zvlieka viackrát do roka. Celý proces začína tvorbou hormónov, ktoré podporujú rast novej pokožky a šupín pod ešte stále funkčnou vrchnou vrstvou. Keď sa táto fáza skončí, do priestoru medzi oboma vrstvami sa napumpuje lymfatická tekutina, ktorá ich oddelí, ale tiež zakalí hadom zrak. Niekoľko posledných dní pred zvliekaním had vyhľadáva úkryt, neprijíma potravu a keďže dobre nevidí, je mimoriadne podráždený a útočný. Asi 24 hodín pred zvliekaním sa lymfatická tekutina znova absorbuje a zrak sa vyčistí. Had sa začne pyskom šúchať o drsný povrch, až kým sa rostrálny štítok neuvoľní. Had sa zvlieka rubom navrch, ako pančucha na rozdiel od korytnačky, ktorá sa zvlieka po jednotlivých šupinách. Hadov rast veľmi ovplyvňuje množstvo prijatej potravy. Had je medzi studenokrvnými živočíchmi univerzálnym druhom vrámci jej príjmu.

Rozmnožovanie

Hady sa buď liahnu z vajíčka alebo sa rodia ako živé mláďatá. V jednej znáške bývajú 3 – 4, alebo až 100 vajec. Prvé roky rastú hady rýchlo. Mladé malých hadov dospievajú počas jedného až dvoch rokov, mladé hadov strednej veľkosti za tri až štyri roky, veľké hady za päť až šesť rokov. Hady však rastú pomaly po celý život. Najvyšší dokázateľný vek, ktorý had dosiahol je 28 rokov. Rekordná veľkosť je asi 11 až 15 metrov a dosahuje ju juhoamerická anakonda veľká.

Pohyb hadov

Hady sa môžu pohybovať štvorakými spôsobmi alebo ich kombináciou. Najčastejšie prehýbajú telo z boka na bok vo vlnovkách tvaru písmena S, pričom sa vlnovky začínajú na prednom konci tela a postupujú dozadu. Telo sa posúva dopredu tým, že sa opiera o nerovnosti podkladu. Po hladkej ploche sa hady takto pohybujú len veľmi pomaly. Druhý najčastejší spôsob je harmonikový pohyb. Had pri ňom posúva jednu časť tela v záhyboch dopredu, kým zvyšná časť tela ostáva pevne zakotvená. Priamočiarého pohybu sú schopné iba hady so zavalitým telom a s veľkými brušnými šupinami, napr. vretenice. Telo sa pohybuje priamo dopredu veľmi pomaly, tým spôsobom, že brušné šupiny sa pohybujú vo vlnách na konci rebier. Najzriedkavejším spôsobom pohybu je bočný pohyb. Ním sa pohybujú vretenice rožkaté zo severnej Afriky a štrkáč rožkatý z juhozápadnej časti Severnej Ameriky. Oba druhy žijú v sypkom piesku, kde by sa inak pohybovať nemohli.