Pavúkovce

Križiak obyčajný

-telo: hlavohruď + bruško (spojené tenkou stopkou); na hlavohrudi: očká, ústne orgány + 4 páry článkovaných končatín, 1 pár hmatadiel; na brušku: snovacie bradavice => pavučina = inštinkt => 1.potrava sa zachytí v pavučine 2. križiak ju obalí pavučinou 3. usmrtí ju 4. do potravy vylúči sliny – rozloží vnútorné orgány 5. vycicia potravu
-rozmnožovanie: koncom leta – vajíčka, na jar - vyliahnutie, priamy vývin

Napriek zlej povesti je väčšina pavúkov pre človeka neškodná. Spolu s roztočmi, kliešťami a ďalšími patria do skupiny, ktorá sa nazýva pavúkovce. Pavúkovce majú viacero spoločných znakov s hmyzom, napríklad článkované telo chránené vonkajšou kostrou. Väčšina z nich žije na súši. Medzi viac než 600 druhov pavúkovcov prevládajú dravce. Mnohé pavúky sú z hľadiska človeka užitočné, pretože ničia škodlivý hmyz. Iné pavúkovce, najmä roztoče a kliešte, sú však veľmi nebezpečné, pretože prenášajú choroby a poškodzujú úrodu.

PAVUČINA- pavúky a niektoré roztoče majú zvláštne žľazy, v ktorých tvoria pavučinu. Pavučina sa skladá z bielkovín. Vzniká v brušku pavúkov a vlákno sa mení na vzduchu pričinením spriadacích bradaviek.

SPRIADANIE SIETE- pavučiny môžu mať tvar plochého hárku, lievika, alebo môžu byť nepravidelné. Niektoré pavúky spriadajú novú sieť iba vtedy, keď sa im stará poškodila, ale križiaky si môžu robiť novú pavučinu každú noc, pričom starú zožerú, aby z nej získali späť bielkoviny.

PAVÚKY NA LOVE- všetky pavúky sú dravé. Majú jedovaté hryzadlá, ktorými vstrekujú jed do koristi, aby ju omráčili. Niektoré druhy chytenú korisť obalia do pavučiny, aby im neunikla, a až potom ju začnú rozkladať tráviacimi šťavami. Väčšina pavúkov sa živí inými článkonožcami, niektoré však lovia aj malé stavovce vrátane rýb a žiab.


Sú to živočíchy, ktoré sa takmer výhradne živia inými živočíchmi a pri tom svoju korisť zabíjajú. V ich veľkosti sú značné rozdiely, napr. od nepatrných pavúkov až po levy, prípadne tigre. Tvoria tie vyššie až najvyššie články v každom potravinovom reťazci.

Mnohé pavúky lovia korisť. Sú to lovci. Niektoré strážia svoje územie a striehnu na hmyz, aby sa naň mohli vrhnúť. Iné sa krčia v podzemných dierach a čakajú na koriť, ktorá sa zatúla do ich blízkosti. Lovci, na rozdiel od pavúkov, ktoré pradú pavučiny, majú silné nohy prispôsobené na skákanie a ostrý zrak, takže ľahko zbadajú korisť.


Vtáčkár chlpatý

Južná a Stredná Amerika je domovom najväčších pavúkov. Najväčší z najväčších pavúčích lovcov na svete je vtáčkár. Od jednej po druhú meria asi 15 cm. Ba s roztiahnutými nohami dosahuje úctyhodných 25 cm. Telo aj končatiny má husto porastené chlpmi, takže sa zdá, akoby bol osrstený. Chĺpky na tele pavúka sú veľmi citlivé na vibrácie, ktoré spôsobuje pohybujúca sa korisť. Tento pavúk lovec má osem jednoduchých očí v prednej časti hlavy. Nemusí otáčať hlavou aby videl na všetky strany.

Cez deň sa vtáčkare skrývajú v dutinách alebo skalných štrbinách. Mocnými nohami vyhrabáva podzemné kryty. Poľuje v noci a živý sa drobnými vtáčikmi a myšami. Netká siete ako väčšina pavúkov, ale na korisť znenazdania a bleskurýchlo útočia. Aj medzi vtákmi sa nájdu mäsožravce. Sú to silné rýchle a nebojácne vtáky, ktoré zabíjajú a žerú iné zvieratá - svoju korisť. Nezáleží na tom, či sú veľké ako vrabec alebo majú trojmetrové rozpätie krídel ako kondor - pre všetky sú charakteristické tri spoločné znaky: zahnutý zobák, ostré pazúry a "orlí zrak", ktorý im umožňuje zazrieť zajaca aj z päťkilometrovej vzdialenosti. Pri strmhlavom lete sokoly sťahovavé dosahujú rýchlosť až 160 km za hodinu. V poslednej chvíli vysunú nohy a zatnú do koristi svoje pazúry