Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Zem sa ocitla vo vážnom nebezpečenstve, že bude ľudskou činnosťou neobnoviteľne poškodená. Naše nároky na prírodné zdroje ohrozujú všetko od atmosféry až po rastlinnú a živočíšnu ríšu.
Znečisťovanie ovzdušia
Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky, napríklad olovo. V niektorých veľkomestách (najviac v Mexico City) je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi neprestajne vznáša mrak hmly a dymu nazývaný smog, ktorý spôsobuje dýchacie ťažkosti. Ďalším zo škodlivých účinkov šírených vzduchom je veľký hluk. Môže spôsobiť hluchotu a iné ochorenia.
Kyslý dážď
Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho kyslé plyny (oxidy síry a dusíka), ktoré sa vylučujú do vzduchu komínmi tovární a výfukmi automobilov. Tieto plyny spôsobujú, že vlhký vzduch je tisíckrát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša vlhkosť, až kým nespadne v podobe kyslého dažďa často v neďalekej krajine. V Nórsku v 80% riek a potokov buď už nie je, alebo čoskoro nebude žiaden život. Staroveké budovy, ako je Parthenón v Aténach, sa rozpadávajú a lesy v Európe a Severnej Amerike odumierajú.
Ozónová vrstva
Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny (chlorofluorocarbony), ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov, aerosolov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V ozónovej vrstve sa tvoria diery. Vrstva sa dostane do svojho prirodzeného stavu až vtedy, keď ľudia prestanú používať freóny.
Skleníkový efekt
Zem je obklopená atmosférou, ktorá udržiava na nej teplo. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že Zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo.
Ak teplota na zemi príliš stúpne, zmení sa počasie i podnebie a ohrozí sa život živočíchov aj rastlín. Ľad na póloch sa roztopí, zvýši sa hladina morí a vzniknú rozsiahle záplavy.
Ako vznikajú skleníkové plyny
Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene. Dnes je ich však vo vzduchu príliš veľa. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Rastliny ho pohlcujú, ale keďže sa mnohé stromy vyrubujú, spotrebuje sa z neho len malé množstvo. Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva, najmä pri chove dobytka, pestovaní ryže a z hnijúceho odpadu. Freóny však nie sú prirodzené plyny, sú produktom priemyselnej výroby.
Znečistenie riek
V rozvojových krajinách zomrie každoročne 25 miliónov ľudí na následky pitia zdravotne škodlivej vody a ďalšie milióny trpia maláriou a rozličnými infekčnými a očnými chorobami. Aj v civilizovanom svete, kde sú zdroje pitnej vody pomerne čisté, sú mnohé rieky znečistené chemikáliami a nespracovanými splaškami.
Jadrový odpad
V každom štádiu jadrovej štiepnej reakcie vzniká nebezpečný rádioaktívny odpad. Jeho účinky môžu vyvolať rakovinu, genetické mutácie a dokonca aj okamžitú smrť. Smrteľná rádioaktivita sa síce napokon úplne stratí, môže to však trvať až 80 000 rokov. Skoro všetok kvapalný rádioaktívny odpad sa vypúšťa do mora a plynný do ovzdušia. Pre tuhý odpad sa v súčasnosti buduje skládka, hoci vedci na celom svete ešte stále diskutujú, čo s tuhým odpadom urobiť. Niektorí odporúčajú ukladať ho do zeme, iní zasa vravia, že je bezpečnejšie uchovávať odpad na povrchu, kde ho možno lepšie sledovať.
