Australia a ocenia tvorí najmenší svetadiel, ktorý sa skladáb z pevninovej Austrálie a z ostrovnej Oceánie, tvorenej množstvom suostroví a ostrovov rozložených v Tichom oceáne. Okrem niektorých ostrovných skupín presahujúcich na sever od rovnika leží tento svetadiel prevažne na južnej pologuli. Geologická stavba Austrálie je pomerne jednoduchá, zložité nie sú ani horopisné pomery. Reliéf pevninovej Autrálie reprezentujú tri zakladné horopisné jednotky.

Najväčšiu časť, takmer polovicu územia, zaberá geologicky najstaršia Zapadoaustrálska plošina. Charakterizujú ju rozsiahle ploché tabule s priemernou nadmorskou výškou 300 m. Vyvýšené časti sú na západe, a najmä v strednej časti kontinentu (napr. Musgravové vrchy). Na výhod od tejto plošiny sa reliéf znižuje do Stredoaustrálskej panvy, plochej nížinatej krajiny s nadmorskou vyškou do 100 m. Spoločným znakom oboch týchto jednotiek je aridita podnebia, určujúca polopúštny charakter krajiny, ktorá je z veľkej časti sučasne bezodtoková. Najvychodnejšiu čast pevniny zaberá Veľké predelové pohorie, nazývane tiež Austrálske Kordillery. Dosahuje nadmorskej výšky priemerne 900 až 1000 m. Vo svojej južnej časti vrcholí Astrálskymi Alpami.

Ostrovy patriace k Oceánií sú trojakého typu: najväčšie z nich nazývané kontinentálne (napr.Nový Zeland) majú stavbu podobnú blízkemu kontinentu. Na ich stavbe sa podieľa dávna aj sučasna sopečna činnosť. Druhú skupinu tvoria pomerne menšie, ale vysoké sopečné ostrovy (Havajské ostrovy). Tretiu časťostrovov tvoria koralové utesy (Marshallove ostrovy).

Podnebie Austálie a Nového Zélandu prechádza od tropického na severe cez subtropické až po mierne pásmo na juhu. Tomu zodpovedá aj rozloženie vegetačných pásiem. Takmer celá ostovná oceánia patrí do tropickej podnebnej oblasti s priemernou teplotou vyššou ako 25°C a vysokými atmosférickými zrážkami. Tomu zodpovedá aj bohatá tropická vegetácia. Živočístvo pevninovej Austálie a kontinentálnych ostrovov má mnoho špecifických znakov, spôsobených dlhodobou geografickou odlúčenosťou od ostatných kontinentov a samostatným vývojom živočišných druhov. Typický je výskyt endemitov, ale aj nedostatok šeliem. Prírodné prostredie: vytlačanie pralesov, ťažba nerast. surovýn, vybuchy jadrových zbraní

ZÁKLADNÉ REGIÓNY (politicko-administrativne clenenie A.a O.) možno rozčleniť podľa hospodárskej úrovne jednotlivých štátov - ekonomicky vyspelé a hospodársky slabšie samostatné štáty.

AUSTRALIA

• Federácia skladajúca sa zo šiestich štátov a troch teritórií zaberá celú pevninovú čast svetadiela a niektoré ostrovy.
• 90% obyvaťeľov tvoria prisťahovalci belošskeho pôvodu, z toho viac ako 90% britského pôvodu. Pôvodní Australčania žiju rozptýlení, čiastočne už zmiešaní s prisťahovalcami. Príliv obyvateľov z iných svetadielov doteraz pokračuje. Charakteristickou črtou je sústredenie veľkej časti obyvateľov do malého počtu veľkých miest, kým prevažná čast územia je zaľudnená veľmi riedko.
• Austrália je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát s vysokou životnou úrovňou.
• Hospodárstvo je orientované prevažne na poľnohospodárstvo, najmä na chov oviec - V počte kusov i v produkcii je na prvom mieste na svete. Významný je aj chov dobytka. Austrália vyváža aj obilie, najmä pšenicu. Pre austrálske poľnohospodárstvo sú charakterisické veľké farmy.
• V súčastnej dobe poľnohospodárstvo predstihol svojim významom priemysel, využívajuúi veľke nerastné bohatstvo. (tažba: bauxit, uhlie, železná ruda, iné rudy).
• Zo spracovatelského priemyslu sú rozvinuté všetky odvetia, z ktorých vyniká moderné hutníctvo a strojárstvo, špecializované na výrobu dopravných prostriedkov i poľnohospodárskych mechanizmov.
• Hlavnými strediskami sú veľkomestá Sydney a Melbourne.
• Hlavné mesto Canaberra je administratívnym strediskom.

NOVÝ ZÉLAND je tiež prevažne obývaný belošským obyvateľstvom britského pôvodu.Pôvodní Maurovia tvoria nevýznamnú menšinu. Tento ostrovný štát patrí k najvyspelejším krajinám sveta s vysokou životnou úrovňou. Pokročilé vysoko mechanizované poľnohospodarstvo, zamerané najmä na živočišnu výrobu, je tradičným zakladom hospodarstva. Priemysel však dnes už predstihol poľnohospodarstvo. Sústreduje sa na spracovanie miestných surovín (potravinársky, textilný, ťažobný,drevospracujúci atd.). V mestách žije viac ako 80% obyvateľov. Hlavné mesto je Wellington je administatívnym a dopravným strediskom. Hlavné priemyselné a obchodné centrum je Auckland.

PAPUA-NOVÁ GUINEA je príkladom území, ktoré získali v nedavnom čase nezávislosť (1975). Je členom Commonwealthu, vnútornú i zahraničnú politiku však riadi miestná vlada a parlament. Mestského obyvateľstva je niečo nad 10%. Väčšina obyvateľov žije v hornatom a pralesmi porastenom vnútrozemí, prvažne primitívnym spôsobom života. Základom hospodárstva je poľnohospodárstvo, väčšinou veľmi jednoduché. Významným vývozným tovarom je medená ruda, ťažená na ostrove Bougainville. Úzke hospodárske vzťahy s Austráliou sú pre túto krajinu nevyhnutnosťou. (Republika Nauru sa vdaka bohatsvu fosfátou zaraduje ku krajinám s najvyššímpriemerným zárobkom na obyvateľa.)

OBYVATEĽSTVO Austrálie, Nového Zélandu, Havajských a iných menšich ostrovov má dnes prevahu prisťahovalcov europského, pripadne amerického pôvodu, takže pôvodní obyvatelia tvoria v tychto oblastiach slabú menšinu. Naopak, Nová Guineaa viaceré súostrovia Oceánie majú prevahu pôvodného obyvateľstva. Tvoria ho Papuanci, Melánezania, Polynézania a Mikronézania, ktorí patria kaustro-ázijskej a malajsko-polynézskej skupine ľudstva. V niektorých územiach tvoria významnú zložku obyvateľstva prisťahovalci z Azie, najmä z Číny a z Indie.