Moderná stomatologia môže predvádzať divy ako blomby, mostíky, protézy, strojčeky, a mnoho ďalsich vylepšení. Ale predovšetkým si za svoje zuby zodpovedáme každý sám. Ak chceme mať čisté , dobre vyzerajúce zuby bez bolesti, zápalu ďasien a iných problémov, musíme o sa o ne starať správnym spôsobom. Aby sme to mohli predvádzať, musíme poznať stavbu a vývoj zubov. Ako vždy, prevencia je lepsia ako liečba. U človeka sa v priebehu života vyskytujú dva typy zubov. Prvé sa skladajú z dvadsiatich detských alebo inak mliečnych zubov, nazývaných aj dočastné zuby, pretože vypadávajú vo veku okolo piatich až šiestich rokov. Prvý chrup je nahradený 32 dospelými alebo stálymi zubmi. Niektorým ľudom plný počet zubov nikdy nevyrastie. Zvlášť 4 zuby múdrosti v zadnej časti ústnej dutiny- jeden na každej strane dolnej čelusti a jeden na každej strane hornej čeľusti - sa nemusí u niektorých ľudoch nikdy prerezať (vyrást nad ďasná).
Usporiadanie stálych zubov je rovnaké v hornej aj dolnej čeľusti. V každej čeľusti sa nachádzajú 4 rezáky, 2 špicáky, 4 očné-črenové zuby a 6 stoličiek- dohromady celkom 32 zubov.Usporiadanie mliečnych zubov u batoľat a malých detí je v každej čelusti nasledujuce: 4 rezáky, 2 špicáky, 4 stoličky, čo je len 20 zubov. Rezáky potravu ukusujú, ostré špicáky ju odtrhavajú, stoličky a črenové zuby ju rozdrvujú.
Každý zub má dve hlavné časti- korunku a koreň. Korunka je časť, ktorá vyčnieva nad povrch ďasien. V závislosti od typu zubov a na jeho polohe v ústach môze mať zub jeden až tri korene.Tými sú zuby zakotvené v lôžkach čeľustných kostí.Prevažna časť zubu sa skladá z tvrdej žltej hmoty, zuboviny inak nazývanej dentyna. Povrch korunky je obalený hustou, extrémne tvrdou, do biela zafarbenou hmotou nazývanou sklovina, ktorá je najtvrdším materiálom ľudského tela. Na povrch koreňa je tenká vrstva iného tuhého materiálu, ktorému sa hovorí cement.K cementu su pripojené takzvané periodentálne vlákna tvoriace závesný aparát zubov v kosti, ktorý si môžeme predstaviť ako systém smičiek pripájajúcich koreň zubu ku kostenej stene lôžka. Každý zub obsahuje vnutrodreňovú dutinu. Táto dutina je vyplnená krvnými cievami a nervami, ktoré sú sú spojené s cievami a nervami čeľustnej kosti, pomocou tenkeho koreňového kanáliku. Ďasná su tvorené z eitelového tkaniva - výstelky, ktorá je pevne pripojená pomocou vlákien k čeľustnej kosti, a tvorí tak ochranný límec okolo krčku každého zubu.Týmto spôsobom je čeľustná kosť chránená pred infekciani, ktoré sa do nej šíria z úst kostennými lôžkami zubov.
Nečisté zuby sú potiahnuté tenkou vrstvou lepivej hmoty, ktorá obsahuje zmes starej potravy, slin a mikroorganizmov, ako sú bakterie.Túto vrstvu nazývame zubný povlak. Baktérie v povlaku rastú a množia sa, pričom využívaju ako zdroj energie cukry obsiahnuté v potrave. Pritom vznikajú ako odpadné produkty kyseliny. Sklovina je velmi tvrdá, ale je náchylná k chemickým reakciám. Kyseliny rozpušťajú a odstraňujú najskôr sklovinu a potom dentin, až zasiahnú dreň zubu. Tento proces sa nazýva zubný kaz a ak zasiahne dreň a dôjde k zápalu nervou, je výsledkom bolest zubov. Zubný kaz je vlastne zmäknutie zubnej skloviny a zuboviny. Môže postihnúť aj mliečne zuby. Na postihnutom mieste sa zub zafarbí dohneda. Zubný kaz je jednou z najčastejších civilizačných chorôb. Skazené zuby ma okolo 95 percent obyvateľov Európy.
Zubný kaz obvykle začína na viac zraniteľných miestach skloviny. Najmä medzi zubami , kde je povlak najťažšie odstraniť, a na dne fisur (tenkých prasklinám podobných drážkam) v korunke zubu. Ak umožníme , aby kazivý proces ďalej pokračoval, šíria sa rôzne chemické látky a mikroorganizmy ďalej skrz dreň a koreňový kanálik do okolnej čeľustnej kosti. Následný zápal sprevádzaný hnisom a tlakom v kosti sa nazýva zubný abces.