Skleróza je slovo, s ktorým sa mnohí z nás stretávajú takpovediac každodenne, avšak viac-menej v odľahčenejšom význame. Zvykneme si, a viem to z vlastnej skúsenosti, uťahovať z druhých, prípadne sami zo seba, že skleróza môže za našu zábudlivosť. Pár takých prípadov sám poznám, jeden až príliš dobre, ale nebudem to rozvádzať, pretože to nie je momentálne mojim cieľom.
Síce si o tejto zákernej chorobe vieme, počuli sme o nej, málokedy si uvedomíme jej skutočnú závažnosť, pokiaľ vyslovujeme jej meno. Mňa samého zriedka napadne pomyslenie na ľudí, pre ktorých pojem skleróza nie je iba žartíkom na spestrenie dňa. Podobne ako keď človek berie do úst božie meno a pritom môže byť pokojne ateista. Je to jednoducho fráza, ktorá už v podstate stratila význam.
Skleróza multiplex je závažným ochorením nervového systému. Naše nervy, ako je všeobecne známe, sú tvorené z obrovského množstva nervových buniek. Nanešťastie pre nás sa tieto bunky po diferenciácii nedelia. V praxi to znamená, že počas vývinu bunka dôjde do štádia, kedy je schopná plne vykonávať svoju funkciu. Ak sa však poškodí, akýmkoľvek spôsobom, prinajhoršom odumrie, nie je možné ju nahradiť. V opačnom prípade by choroby nervového systému neboli zďaleka také vážne. Príčina choroby zostáva stále neznáma, hoci existuje niekoľko teórií o jej vzniku.
Skleróza multiplex sa radí k tzv. autoimunitným ochoreniam. Znamená to, že imunitný systém má z dosiaľ presne nevysvetliteľných príčin dojem, že určité bunky či tkanivá v organizme sú cudzieho pôvodu a následne začína proti nim vyrábať protilátky. Podobný prípad, síce zriedkavý, môže nastať u tehotnej ženy. Zhodou náhod môže nastať, že plod má takú krvnú skupinu, proti ktorej začína krv matky tvoriť protilátky a tým môže dôjsť k usmrteniu plodu. Takéto prípady sú síce zriedkavé, avšak nemenej komplikované. Vtedy sa obvykle podávajú lieky na potlačenie imunity, aby sa obmedzila tvorba protilátok. V prípade sklerózy multiplex sú to imunoglobulíny G alebo gamaglobulíny – špecifický druh protilátok – ktorý spôsobuje poškodzovanie buniek nervového tkaniva. Organizmus ich totižto považuje sa cudzorodé a podniká akcie, ktoré vedú k potlačeniu, prípadne odstráneniu tohto „čierneho pasažiera“.
Nervová bunka je základná stavebná jednotka nervových vlákien. Pre náš organizmus má nesmierny význam, ako som už spomenul vyššie. Stavba aj funkcia nervovej bunky je komplikovaná a pre náš účel nie je potrebné ju rozobrať podrobne. Informácie – vzruchy – sú prijímané výbežkami na tele bunky a vedené cez dlhý výbežok bunky do bunky ďalšej, pričom informácia sa podáva prostredníctvom synapsií. Synapsie tvoria akési spojenie medzi jednotlivými bunkami a obsahujú látky – mediátory – ktoré umožňujú prenos vzruchov. Pre šírenie vzruchu cez bunku je dôležitý neurit – dlhý výbežok bunky. Je obalený myelínovou pošvou (vrstva tuku a bielkovín). Imunoglobulíny G napádajú práve túto myelínovú pošvu a spôsobujú jej rozpad. Skúste si predstaviť, že ste nervová bunka. Informácie prijímate prostredníctvom vlasov na hlave, čo by tvorilo telo tejto myslenej bunky. Potom váš trup aj končatiny vytvárajú spomínaný dlhý výbežok. Zrazu vás však napadnú látky, ktoré vás pôvodne majú chrániť a začnú vás pomaly rozožierať. Boli by ste schopný ďalej pracovať? Dokážete si predstaviť, ako sa musí cítiť taká nervová bunka? Naozaj nezávidenia hodný pocit. Takéto narušenie obalu nervového vlákna spôsobuje oneskorenie v prenose, alebo úplne znemožňuje prenos vzruchov. Pri arteroskleróze sa nám cievy zanášajú nánosmi cholesterolu, tvrdnú a stenčujú sa, čo zvyšuje krvný tlak. V prípade sklerózy multiplex na postihnutom mieste sa vlákno obnažuje a tvrdne. Znemožňuje sa prechod elektrických impulzov. Takéto postihnutie, spôsobené nesprávnou reakciou imunitného systému, sa lieči podobne ako v prípade krvných skupín matky a dieťaťa – podávaním látok potlačujúcich imunitný systém. Samozrejme, vyvoláva to množstvo nežiadúcich účinkov, spôsobených hlavne oslabenou imunitou. Iná teória hovorí, že skleróza multiplex je spôsobovaná vírusom, čo však nebolo podrobnejšie preskúmané.
Z hľadiska dedičnosti sa však zistili určité spojitosti. Je veľká pravdepodobnosť, pokiaľ niekto z príbuzných v rodine touto chorobou trpel, že sa prejaví na potomkoch. Obdobne je to aj s výskytom v populácii. Sú miesta, kde sa vyskytuje často, menej často, prípadne sa nevyskytuje vôbec. Napríklad v Japonsku sa toto ochorenie takmer nevyskytuje. Ak by ste si však mysleli, že pri vysťahovaní znížite svoje šance na ochorenie, je to klam. Máte rovnakú šancu ochorieť, akoby ste boli v svojej pôvodnej krajine. Je to pochopiteľné, veď zmena polohy by nemala mať vplyv na genetické predpoklady človeka. Môže to vyznieť kruto, ale štatistika jednoducho nepopustí.
Samotná choroba má tri štádiá a prejavuje sa najrôznejšími príznakmi. Sú to napríklad výrazné reakcie na zmeny teploty, poruchy zraku, rozmazané videnie, neschopnosť čítať, zaostriť, úplná alebo čiastočná paralýza, vada reči, neschopnosť plynulého vyjadrovania, poruchy motoriky. Môže to postihnúť čokoľvek závislé od prenosu nervových vzruchov, pričom však žiaden z týchto príznakov nemusí zákonite znamenať výskyt sklerózy multiplex. Našťastie pre pacientov, nie však pre lekárov. Z takého množstva podobných príznakov je skutočným umením určiť správnu diagnózu pacienta. Najspoľahlivejšou metódou sa ukazuje magneticko-rezonančná tomografia. Tá ihneď ukáže, kde sú poškodené ložiská rozpadajúcich sa myelínových pošiev. Táto diagnostická metóda vám naozaj zistí úplne všetko, síce z rozprávanie viem, že ležať tam nie je nič príjemného, obzvlášť pre ľudí trpiacich klaustrofóbiou.
Priebeh choroby sa teda individuálne líši. Rozlíšiť sa však dajú tri štádiá choroby, podľa závažnosti, To prvé si ani nemusíme uvedomiť. Pacienti obvykle trpia príznakmi „návalovo“, čo by sme mohli opísať na príklade: Istý čas ste si všimli, že máte problémy s čítaním a silnú bolesť očí, aj pri najmenšom pohybe. Po uplynutí istej doby, s ústupom zápalového procesu, sa cítite lepšie a príznaky pominuli. Opäť je všetko tak, ako predtým. Druhé štádium je o niečo komplikovanejšie. Príznaky síce trvajú kratšie, nenastáva však „záchvatové obdobie“ a pacient trpí istými poruchami, ktoré sa individuálne líšia, počas celého trvania choroby. Zlepšenie nastať môže, nie však až také výrazné, ako pri prvom štádiu. Prognosticky sa stav pacienta zhoršuje. Posledné, našťastie najmenej sa vyskytujúce štádium, je pre pacienta mimoriadne komplikované. Príznaky sa prejavujú sústavne, bez prestávky, a dochádza iba, podotýkam iba k zhoršeniu zdravotného stavu. Toto štádium obvykle končí smrťou a doteraz nie je známy vôbec žiaden liek alebo látka, ktorý by pomáhal toto štádium aspoň stabilizovať.
Skleróza multiplex je veľmi zákernou chorobou. Je o to zákernejšia, že na ňu prakticky neexistuje liek. Veď ako by mohol, keď nie je ani poriadne známa jej príčina? Preto sa medicína zamerala na jediný možný spôsob „pomoci“ , alebo liečby – zmierniť príznaky a pokúsiť sa urobiť život pacientom znesiteľnejším. Podľa môjho názoru by sme mali používať slovo pomoc, keďže liečba, ako bolo povedané, prakticky neexistuje. Existuje niekoľko prípravkov, ktoré však pomáhajú nanajvýš pri druhom štádiu choroby, aj to len zriedkavo. Na vývoji účinného boja proti tejto chorobe sa neustále pracuje. Vyskytli sa dokonca názory, že marihuana môže zmierňovať určité príznaky tejto choroby. Niekedy je naozaj udivujúce, koľko liečivých účinkov jej je pripisovaných. Lekárska obec síce uznáva, že drogy sú v mnohých prípadoch osožné. Vždy však len v malých množstvách, čo asi sklame niekoľko ľudí. V prípade účinkov marihuany na sklerózu multiplex sa však nedoporučuje jej užívanie, navyše nebolo ani vedecky dokázané. Pokus, pri ktorom podávali pacientom bez ich vedomia túto drogu (myslím, že by určite našli aj takých, ktorí by si ju vzali ochotne) totiž nepreukázal žiadne závažnejšie zlepšenie.
Naopak štúdium Detskej nemocnice v Bostone prinieslo zaujímavý výsledok. Na myšiach trpiacich chorobou podobnou skleróze multiplex testovali účinky zvýšenej dávky niacínu – vitamínu B3. Istá jeho zložka, konkrétne nikotínamid (zložka nikotínamiddinukleotidu istotne napovie viac biológom, je to látka vďaka ktorej rastliny vytvárajú kyslík a taktiež prebiehajú metabolické cykly fotosyntéza a dýchanie) chráni nervové bunky pred stratou myelínovej pošvy. 4ím väčšia dávka vitamínu, tým badateľnejšie bolo zlepšenie. Oproti kontrolným vzorkám myší ktorým nepodávali vitamín sa stav „pacientov“ zlepšil monohonásobne a zotrval v stave zlepšenia aj po vysadení dávok vitamínu počas niekoľkých dní. Táto liečebná kúra nielenže chráni buky pred poškodením, ale zároveň aj zlepšuje stav buniek, ktoré už boli poškodené. Je však ešte predčasné čomukoľvek sa tešiť, pretože potenciálna liečebná metóda nebola testovaná na ľuďoch. Okrem toho sa zdá, že Spoločnosť sklerózy multiplex vo Veľkej Británii sa k výsledkom stavia skepticky. Na druhej strane je to pochopiteľné, veď doteraz nepoznali akúkoľvek účinnú liečbu a nemôžu predsa len tak dať ľuďom nádeje, ktoré sa môžu ukázať ako falošné. Pevne dúfam že tieto výsledky sa nakoniec preukážu ako pravdivé a nám zatiaľ zostáva asi len zvýšiť príjem vitamínu B3, ktorý nájdeme v mäse, droždí, mlieku, arašidoch a praženej káve.
Trpieť sklerózou multiplex neznamená uzatvoriť sa pred svetom. Množstvo ľudí postihnutých týmto ochorením vedie normálny život a majú úspešnú kariéru. Človek nesmie v prvom rade klesnúť na duchu. Ľahko sa to horí, ťažšie urobí. Sú prípady, kedy choroba pripútala ľudí na invalidný vozík a okrem toho, toto ochorenie môže dokonca mať aj psychologické následky, rôzne poruchy správania, komunikácie, prudké zmeny nálad poprípade vyvolať samovražedné sklony či nepredvídateľné a neprimerané reakcie. Skleróza multiplex má v populácii široký záber je o to nutnejšie vysporiadať sa s ňou. V súčasnosti možno dokážeme život pacientov predĺžiť, prípadne uľahčiť, lenže na ako dlho? Zostane to tak navždy?
