Dnes poznáme viac ako 100000 druhov húb. Huby sa od rastlín odlišujú tým, že nemajú chlorofyl, a preto si v procese fotosyntézy nemôžu samy vytvoriť cukry z vody a oxidu uhličitého. Len niektoré majú bunkovú stenu tvorenú z celulózy. Väčšinou sú z chitínu, čo je typická zložka tela hmyzu a iných živočíchov. Huby sa môžu rozmnožovať pohlavne a nepohlavne.
Žiť môžu:
- Saprofiticky – na odumretých častiach organizmov
- Paraziticky – odoberajú si živiny od organizmov a nič nevracajú.
- Symbioticky – odoberajú niektoré látky od organizmov, ale vracajú im iné.
Poznáme huby, ktoré sú smrteľne jedovaté, jedovaté, nejedlé a jedlé. Smrteľne jedovaté sú napr.:
- Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina)- rastie v ihličnatých a listnatých lesoch. Nemá žiadnu vôňu a chuť má sladkú.
- Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) – často rastie pod bukmi a dubmi. Vôňu má po surových zemiakoch a chuť orieškovú.
- Muchotrávka biela (Amanita verna) – rastie v parkoch najmä pod dubmi. Vôňa aj chuť je nevýrazná.
- Muchotrávka končista (Amanita virosa).
Poznáme niekoľko otráv hubami s rôznymi následkami, viaceré z nich sú smrteľné. Niekedy môžu však aj jedlé huby spôsobiť ťažkosti. Stáva sa to napr. po konzumácii väčšieho množstva jedla z húb. Ľudia môžu mať poruchy trávenia, alebo aj alergické reakcie. Huby produkujú obrovské množstvo výtrusov, ktoré pôsobia ako alergény, môžu vyvolať sennú natchu, aj astmatický záchvat. Ani jedlé a výborné huby nezbierame, keď sú ich plodnice staré. Taktiež poznáme množstvo húb, ktoré v surovom stave sú slabo jedovaté, ale keď ich povaríme dostatočne dlho, ich jedovatosť sa stráca, lebo obsahujú termolabilné jedy, a tie sa pri určitej teplote rozkladajú.. Mnoho húb obsahuje aj termostabilné látky, ktoré svoj jedovatý účinok nestrácajú ani dlhým varením. Tieto druhy vyvolávajú ťažké otravy, ktoré sa niekedy končia smrťou.
Jedlých húb je tiež veľa. Najznámejšie sú hríb dubový, kozák osikový, kuriatko jedlé. Z niektorých húb sa vyrábajú lieky.
Hubár by sa mal v prírodnom prostredí správať ohľaduplne. Niektorí hubári nejedlé huby vytrhávajú, rozkopávajú a rozmliažďujú, čím spôsobujú veľké škody na prírodnom prostredí. To, že sú huby nejedlé, ešte neznamená, že sú pre les nepotrebné. Práve naopak. Všetci by sme si mali uvedomiť, že príroda je jedinečné bohatstvo, ktoré v skutočnosti patrí nám všetkým, a nikto nemá právo ho ničiť.