Lesom mierneho pásma sa darí v oblastiach, kde je úhrn zrážok rovnomerne rozložený počas celého roka a letá sú teplé a nie príliš krátke. Je tomu tak vo väčšine oblastiach mierneho pásma. Je tu však aj väčšia hustota zaľudnenia, takže les musel ustúpiť poľnohospodárstvu. Úrodnosť pôdy jej zabezpečili predošlé generácie stromov. Zem pod stromami je vlastne veľká kopa kompostu. Opadané lístie v lese umožňuje život zložitých spoločenstiev. Miera jeho aktivity závisí od teploty a vlhkosti, rozklad prebieha rýchlejšie v listnatom ako v ihličnatom lese. Organizmy, ktoré tu žijú, sú väčšinou nepatrnej veľkosti, ale je ich veľké množstvo. V procese rozkladu majú dôležitú funkciu aj huby. Keby sa poľnohospodárska pôda, na ktorej bol predtým les prestala obrábať, les by pomaly zabral svoje pôvodné územie.

Lesy mierneho pásma sa delia na listnaté a ihličnaté. Hranica medzi nimi je daná podnebím a nadmorskou výškou.

Ihličnaté lesy prevládajú v oblastiach, kde sú kratšie letá a vládnu tam dlhé kruté zimy. Široký pás ihličnatých lesov, ktorý sa tiahne cez Severnú Ameriku, Škandináviu a Rusko, sa nazýva boreálny alebo severský les. Ako synonymum tohto pojmu používame aj slovo tajga, ktoré označuje močaristý les na Sibíri. Tento les nemá na južnej pologuli žiaden náprotivok, pretože tam nie je v zodpovedajúcich zemepisných šírkach rozsiahlejšia pevnina.
Tvar mnohých ihličnanov umožňuje, aby sa sneh po ich konároch zošmykol ako po šmykľavke, takže sa konáre pod jeho ťarchou konáre nezlomia. Zo zamrznutej pôdy si korene nemôžu brať vlahu, preto listy majú zredukovanú veľkosť a často ihlicovitý tvar s voskovým povrchom, čo zmenšuje straty vody vyparovaním. Ihličnan môže začať vyrábať potravu ihneď ako sa trocha oteplí- nemusí čakať, kým mu narastú listy. Ušetrí aj množstvo energie, pretože nemusí každý rok vyživovať nové listy.

Listnaté stromy sú aktívne v lete, v zime v nich život ustáva. V lete ich široké listy naplno využívajú dostatok svetla. V zime, keď korene nemôžu z pôdy privádzať toľko vody, aby listy vyparovali príliš veľa vlahy, preto strom na jeseň listy zhodí. Huby a baktérie opadané lístie rozkladajú, takže sa živiny zase vracajú do pôdy. Vďaka opadanému lístiu sa v zime a na jar dostane svetlo až na zem, takže tu môžu rozkvitnúť jarné kvety, skôr ako stromy znovu obrastú. V opadavom listnatom lese je preto oveľa bohatší bylinný a krovinatý porast ako v ihličnatom lese.

Od pôdy, zrážok a podnebia závisí, ktorý druh stromu bude v lese prevládať. Na alkalickej odvodnenej pôde rastú buky. Dubom sa darí na ťažšej ílovitej pôde.

V lesoch mierneho pásma žijú aj rozmanitá živočíchy. Sova bradatá obýva husté severské lesy, ale počas krutých zím niekedy zaletí na juh do strednej Európy. Je vysoká 70 cm. A tiež ju nazývajú severský lovec. Krivonosy žijú väčšinou na smrekoch. Sú to pinkovité vtáky so zobákmi prispôsobenými na lúskanie šušiek a vyberanie semien. Los je najväčší jeleňovitá cicavec. Žije v severských lesoch a v priľahlej otvorenej krajine a na mokradiach. Rys si udrží teplo aj v lesoch na severe Európy, vďaka hustej srsti a krátkemu chvostu. Loví hlavne v noci pričom mu pomáha skvelý zrak a čuch. Jeleň lesný obýva najmä ihličnaté lesy,, zatiaľ čo menšie daniele sa vyskytujú v listnatých lesoch. Líška pôvodne obývala listnaté lesy, ale dnes sa s ňou môžeme stretnúť aj v mnohých mestách. V listnatých lesoch žije aj množstvo vtákov a cicavcov ako napr. ďatle, veverice, jastraby, sojky......

Jedným z najväčších nebezpečenstiev pre lesy sú kyslé dažde. Oxid siričitý a oxidy dusíka sa zlučujú s vlhkosťou a vznikajú kyseliny, ktoré tvoria oblaky. Tieto oblaky môžu putovať vyše tisícky km a potom kropia zem kyslým dažďom. Kyslý dážď ja niekedy až tisíckrát kyslejší ako prirodzený dážď. Kyslá dažďová voda steká do riek a jazier. Zamoruje pôdu. Najhoršie následky majú tam, kde je už prirodzene kyslá pôda- pod ihličnatými lesmi. Kyslý dážď uvoľňuje z pôdy toxické látky a ničí pôdne baktérie a huby. Kým sa to prejaví na stromoch- opadáva im ihličie a klesá ich odolnosť, je pôda obyčajne už nenávratne poškodená.