Napriek tomu, že existenciu baktérií poznali ľudia približne už pred 300 rokmi, nevedeli o ich súvislosti s rôznymi infekčnými chorobami. Tá sa dokázala až v takzvanom zlatom veku bakteriológie výskumami Louisa Pasteura, Roberta Kocha a ich spolupracovníkov.
Sú to prokaryotické mikroorganizmy rozličnej veľkosti – koky okolo 1 nanometru, niektoré však, najmä vláknité a paličkovité môžu dosahovať dĺžku 10 i viac nanometrov. Sú viditeľné len v svetelnom mikroskope. Veda, ktorá sa zaoberá štúdiom baktérií sa volá bakteriológia. Vyskytujú sa vo vode, vzduchu, pôde, alebo slinách. Vyžadujú vlhkosť (pri nedostatku vody zastavujú svoju činnosť). Môžu mať rôzny tvar – môžu byť guľovité (koky, napr. streptokoky, stafylokoky), paličkovité (bacily, napr. týfová palička), špirálovité (napr. pôvodca leusu) a vláknité. Čo sa týka vnútornej stavby, vonkajšia sa volá bunková stena (je tvorená peptidoglykanom). Pod ňou je cytoplazmatická membrána. Vo vnútri sa nachádza cytoplazma (ribozómy, molekula DNA alebo chromozóm, plazmidy – je to molekula DNA v cytoplazme stočená do kruhového útvaru). Často majú aj bičík, ktorý im pomáha pri pohybe. Rozmnožujú sa v neprítomnosti buniek a to nepohlavne (priečnym delením), alebo pohlavne (výmenou genetickej informácie s inou baktériou). Majú veľmi rýchly metabolizmus. Podľa vzťahu ku kyslíku sa delia na aerobné (kyslík je pre nich nepostrádateľný), anaerobné (nepotrebujú kyslík) a na fakultatívne anaerobné (v prítomnosti kyslíku ho využívajú, inak dýchajú anaerobne). Podľa vzťahu k uhlíka sa delia na autotrofné (primárnym zdrojom je CO2) a heterotrofné (primárnym zdrojom sú organické zlúčeniny). Podľa spôsobu získavania energie sa delia na chemotrofné (primárnym zdrojom je chemická energia) a fototrofné (primárnym zdrojom energie je svetelná energia). Prenášajú sa priamym stykom, potravou, vdychovaním, poranenou kožou (infekcia rán, pohlavné choroby, tetanus), bodnutím hmyzom. V priemysle sa využíva na napr. maslové kvasenie, alkoholové kvasenie (prebieha anaerobne), octové kvasenie (prebieha aerobne), výroba rozpúšťadiel, enzýmov, čistenie odpadových vôd, výroba liehu zo škrobu, mliekarenský priemysel, výroba vitamínov, antibiotik, alkaloidov, aminokyselín, bielkovín. V prírode spôsobujú hnitie. Dajú sa odstrániť buď sterilizáciou (plameň, para, tlak, manganistan draselný, antibiotiká), alebo pasterizáciou. .