Sťahovanie vtákov

Zo všetkých vtákov zalieta rybár dlhochvostý najďalej. Niektoré jedince letia od severného polárneho kruhu až vyše 13 000km na svoje loviská pri pobreží Antarktídy. Počas svojho života niektoré vtáky nalietajú až 1 milión km. Každú jeseň sa rybáre, ktoré hniezdili v Kanade a v Gronsku, vydávajú so západným vetrom naprieč Atlantickým oceánom smerom na juh. Niektoré z nich zostávajú v južnej Afrike a ďalšie pokračujú v ceste na ostrovy pri pobreží Antarkdídy. Tu prchnú a žijú z bohatých zdrojov rýb. Vo februári sa dospelé vtáky vypravia na dlhú cestu na sever.

Husi a žeriavy sa sťahujú na veľmi vzdialené miesta. Letiac vo formácii v tvare písmena V, šetria žeriavy energiu, pretože každý vták letiaci vpredu uľahčuje let vtákom za sebou. Pri mávani krídlami vznikajú na ich koncoch malé víry. Tie vtákovi letiacemu v závese pomáhajú. Ťahajú ho nahor, takže sa nemusí namáhať, aby sa udržal vo vduchu. Vedúcemu vtákovi však nikto nepomôže, a tak sa po čase unavený vták stiahne dozadu a jeho miesto zaujme iný vták.

Dáždovníky sa už po niekoľkých hodinách po opustení hniezda vydávajú na dlhý let až 9 600 km do juhovýchodnej Afriky. Nezosadnú ani po prílete na zimovisko. Spia aj lovia vo vzduchu, až kým sa nevrátia do Európy na svoje hniezdiská. Pred tým, ako dážďovník zosadne, aby si prezrel miesto na hniezdenie, sa vo vzduchu udrží až 22 mesiacov.

Sťahovanie zaberá labutiam spevavým značnú časť z ich celkovej ročnej aktivity. Patria medzi najťažšie lietajúce vtáky. Najťažšia doteraz zaznamenaná labuť vážila 14kg. Keď letí viacero labutí spolu, každá z nich vydáva trochu odlišný zvuk a vzduchom sa nesie zvláštny zvuk plný šušťavého svišťania počuteľného niekoľko 100 m ďaleko, najmä ak je bezvetrie.