Papraďorasty – plavúne, prasličky a paprade patria k tým, ktoré klíčia z výtrusov (spór). Tieto rastliny boli prvé, ktoré sa pred asi 400 miliónmi rokov rozšírili na suchej zemi. Väčšinou ich nájdeme na zemi, ale niektoré druhy rastú aj na listoch a stonkách iných rastlín.

Papraďorasty sa vyvíjajú v dvoch fázach. Najprv sa vo výtrusniciach na spodnej strane listov vytvoria výtrusy. Keď sa uchytia na vhodnom mieste, vyrastie z nich drobný srdcovitý útvar nazývaný prvoklík. Na ňom vznikajú samčie a samičie pohlavné bunky. To už je druhá fáza vývoja. Keď prvoklík zaplaví voda, samčie bunky sú vyplavené k samičím. Po ich splynutí vyrastie nová rastlina paprade a prvoklík odumrie.

Telo papraďorastov nazývame stielka. Mladé listy papradí sú spočiatku špirálovito zvinuté. Počas rastu sa vyrovnávajú a rozkladajú do konečného tvaru, ktorý môže byť celistvý alebo delený. V dospelosti sa na spodnej strane listov objavujú tmavohnedé výtrusnice.

Plavúne a prasličky tvoria ďalšiu skupinu nazývanú Pteridophyta. Pred 300 miliónmi rokov dosahovali tieto rastliny výšku až 40 m. Dnes sú omnoho menšie. Majú korene a jednoduché listy a v ich stonke sa nachádzajú cievne zväzky, ktoré rozvádzajú vodu a živiny.

Paprade dávajú prednosť vlhkým, zatieneným miestam. Patria medzi Pteridophyta. Niektoré druhy sú drobné a nedosahujú ani veľkosť 1 cm. Tropické stromové paprade dorastajú až do výšky 25 m a vyzerajú ako palmy, pretože majú vysoký drevnatý kmeň a na vrchole chochol listov.