Tráviaca sústava
•Funkcia: zachytenie potravy, mechanické a chemické spracovanie na chylus do cievnej sústavy, nestrávené zvyšky sú vylučované.
•Hlavná úloha: rezorpčné a žľaznaté epitely.
•Vedľajšie štruktúry: hladká svalovina, spojivá, nervová sústava, telové tekutiny.
•Zakladá sa v štádiu gastruly prvočrevo (archenteron).
•Chýba: ♂♂ vírnikov, vnútorné parazity, napr. pásomnice.
Podľa druhu prijímanej potravy:
•herbivorné, (2) karnivorné, (3)omnivorné
Podľa veľkosti a spôsobu prijímania potravy:
•Mikrofágy.– hubky, mechúrniky, lastúrniky, kopijovce
•Bahno+potrava – obrúčkavce, holotúrie
•Šťavy - zoosúgne –komáre, bzdochy; fytosúgne – vošky, cikádky
•Makrofágy – ryby, obojživelníky, plazy, vtáky
•Mimotelové trávenie – pavúky
•Kúsky potravy – v ústach spracované mechanicky + sliny – článkonožce, ulitníky, cicavce
Trávenie: extracelulárne, intracelulárne, zmiešané
Prvočrevo s blastoporusom – iba u mechúrnikov a ploskavcov
Tráviace organely jednobunkovcov
•Potravná vakuola (fagozóm) vzniká vchlípením cytoplazmatickej membrány + lyzozóm tráviaca vakuola (heterolyzozóm).
•Fagocytóza: na určitom mieste povrchu bunky (bičíkovce), na ktoromkoľvek mieste povrchu bunky (meňavkovce).
•Nálevníky – bunkové ústa (cytostoma ), okolo nich zložitý peristóm , bunkový hltan (cytopharynx) potrava prechádza do potravných vakuol , bunkový konečník (cytopyge).
Tráviaca sústava mnohobunkovcov
•Tráviaca dutina – hubky (Porifera)
•Ostie (vstupné otvory)
•Osculum (vyvrhovací otvor)
•Paragastrálna dutina – choanocyty
•Trávenie intracelulárne
•Podľa stavby:
–Ascon – choanocyty sú v paragastrálnej dutine.
–Sycon – choanocyty sú v kanálikoch steny hubky.
–Leukon – choanocyty sú v komôrkach uložených v stenách hubky.
Tráviaci vak
•Premenené prvočrevo (archenteron) s prvoústami (prijímací i vyvrhovací otvor). Prechod od intracelulárneho k extracelulárnemu tráveniu.
•Extracelulárne trávenie – polypy.
•Gastrovaskulárna sústava – medúzy, rebrovky, koraly, ploskavce.
•Plní funkciu tráviacej sústavy a zabezpečuje transport plynov a živín.
•U medúz – ústa, hltan (ekt.), žalúdok, kanály gastrovaskulárnej sústavy (end.), ktoré sa rozvetvujú. Okolo klobúka sú spojené okružným kanálom.
Tráviaca trubica
Rast prvočreva do dĺžky.
Prostomia : blastoporus ústa, anus (druhotne)
Deuterostomia : blastoporus anus, ústa (druhotne) –Echinodermata, Hemichordata, Chordata
Oddiely tráviacej rúry: stomodeum (ekt.)- predné črevo
mesenteron (end.) – stredné črevo
proctodeum (ekt) – zadné črevo
Časti tráviacej rúry: ústa (rima oris), ústna dutina (cavum oris), hltan (pharynx), pažerák (oesophagus), črevo (intestinum – rôzne modifikované), konečník (rectum), anus.
Okrúhlovce (Nemathelminthes)
cicavý hltan (pharynx bulbosus)
rôzne kutikulárne zúbky,
tŕne a výrastky
Mollusca
•V ústach majú chitinózny útvar radula, pomocou ktorého strúhajú potravu (chýba u lastúrnikov).
•Slinné žľazy u niektorých dravých druhov (napr. Murex, Conus) obsahujú kyselinu sírovú – naleptáva ulity alebo lastúry iných druhov.
•Črevný záves tyflosolis (typhlosolis), ktorý zväčšuje tráviaci povrch čreva.
•Tráviaca sústava vyúsťuje do pláštovej dutiny.
Annelida
Oligochaeta: priama tráviaca trubica.
Ústa , hltan (pharynx) – chitinózne zúbky, hrvoľ (ingluvies), svalnatý žalúdok (ventriculus), črevo (intestinum) , anus.
V hltane žľazy, ktoré neutralizujú humínové kyseliny.
Črevný záves (typhlosolis).
U pijavíc (Hirudinea) sa črevo vetví do vakov, ukladnenie nacicanej krvi. Ich slinné žľazy obsahujú látku hirudinín , ktorá zabraňuje zrážaniu krvi.
Klepietkavce (Chelicerata):
Mycetómy
zoskupenie tkanív , napr. v tukovom telese hmyzu, kde žijú symbiotické mikroorganizmy (kvasinky, baktérie, prvoky, huby), ktoré im poskytujú doplnky potravy a niektoré vitamíny (B), prípadne napomáhajú tráviť celulózu (napr. u drevokazivého hmyzu)
Echinodermata – ježovky (Echinoidea)-mohutný žuvací žalúdok tzv.Aristotelova lampa
Echinodermata – hviezdovky (Asteroidea)vychlípiteľný žalúdok, na doryálnej strane madreporová doštička, cez ňu morská voda do chodby okolo hltana a do ambulakrálnej sústavy.Ambulakrálne nožicky- chytanie potravy+pohyb
Echinodermata – holotúrie (Holothurioidea)-ohnuté črevo ústi do kloaky, kde sú aj vodnéplúca- dýchacia aj exkrečná funkcia
Urochordata-Hltanovo-žiabrový vak, pharyngotremia, ventrálne endostyl (produkuje hlien- zlepuje potravu), dorzálne epibranchiálna ryha- potrava do žalúdka. Črevo sa otáča nahor, ústi na dorzálnej strane peribranchiálneho vaku.
Cephalochordata-Pharyngotremia, peribranchiálny priestor, ktorý vyúsťuje atrioporom.
Na dne hltanu je endostyl ® hlien , pohybom bičíkov zlepuje potravu, 2 peribranchiálne ryhy a 1 dorzálna epibranchiálne ryha.
Pažerák, črevo, pečeňový vak produkujúci tráviace enzýmy a hormóny.
Potrava ide z peribranchiálnych rýh do epibranchiálnej ryhy do čreva, anus vyúsťuje na Ľ strane plutvového lemu.
Vertebrata
•Ústny otvor (rima oris), ústna dutina (cavum oris), hltan (pharynx), pažerák (oesophagus), [hrvoľ (ingluvies)], žalúdok (gaster, ventriculus), tenké črevo (intestinum tenue), slepé výbežky (coeca), hrubé črevo (colon), konečník (rectum), anus.
•Paryby, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky kloaka (vyústenie tráviacej, pohlavnej a vylučovacej sústavy).
•Časti kloaky: coprodeum (tráv.), urodeum (vyluč.), proctodeum (pohl.). U mladých vtákov Bursa Fabricii (imunitný systém mláďat), u dospelých jedincov nefunkčná.
Zuby (dentes)
A: alveolárne (tekodontné) – krokodíly, cicavce, B: akrodontné – chameleóny, C: pleurodontné –jašterice.
Typy zubov u cicavcov
•Hryzáky (incisivi) I
•Očné (canini) C
•Črenové (premolares) P
•Stoličky (molares) M
•Mliečne zuby (dentes decidui)
•Trváce zuby (dentes permanentes)
Slinné žľazy (glandulae salivares) Primáti (Primates)
podčeľustné (gl. submandibulares) II,
podjazykové (gl. sublinguales) II,
príušné (gl. parotis) II
Hltan (pharynx)- Priečne pruhovaná svalovina
Z dorzálnej časti ® plynový mechúr (vesica natatoria) rýb
Z ventrálnej časti ®plúca (pulmo)
Pažerák (oesophagus)
•Mohutná svalovina
•U vtákov dolná časť hrvoľ
(ingluvies) – zásobáreň potravy
Žalúdok (gaster, ventriculus)
•Vtáky (Aves): žľaznatý (proventriculus)
svalnatý (ventriculus)
•Cicavce (Mammalia):
•žalúdočný vchod (cardium)
•klenba (fundus)
•vrátnik (pylorus)
•Prežúvavce:
•bachor (rumen),
•čepiec (reticulum),
•kniha (omasus),
•slez (abomasus)
Žalúdočná stena
•Produkuje hlieny – odolné voči tráviacim šťavám.
•Žalúdočné žľazy: (1) kardiálne, (2) fundálne, (3) pylorické.
•Fundálne : (a) hlavné (adelomorfné, pepsinogénne) propepsín kysl. prostr. žalúdka pepsín. Štiepi polypeptidy na albumózy, peptóny.
• (b) delomorfné – HCl (macerácia potravy a aktivácia pepsinogénu na pepsín)
•Kardiálne a pylorické žľ. hlieny
•Tráviaca šťava obohatená hlienom chymus do dvanáctnika (duodenum).
Tenké črevo (Intestinum tenue)
•Dvanáctnik (duodenum)
•Lačník (jejunum)
•Berovník (ileum)
•Kľučky lačníka a bedrovníka sú zavesené v okruží (mesenterium)
•Dvanáctnik (Duodenum)- Brunnerove žliazky v v podlizničnej vrstve (tunica submucosa)
•Vyústenie žlčovodov a pankreasu
•Klky čreva sú oproti ďalším častiam nižšie
•Pankreatická šťava: proteolytické proenzýmy (trypsinogén + chymotrypsín, amyláza, pakreatická lipáza). Aktivizujúca v tenkom čreve.
•Trypsinogén sa enterokinázou mení na trypsín. Trypsín aktivizuje chymotrypsín. Sú vylučované ako proenzýmy v neúčinnej forme, aby nenarušili vlastné endotely.
•Chymotrypsín + trypsín štiepi bielkoviny na aminokyseliny.
•Pankreatická lipáza štiepi tuky na glycerol + mastné kyseliny.
•Amyláza štiepi polysacharidy na maltózu.
Žlč
•S pankreatickou šťavou neutralizuje a alkalizuje chymus.
•Umožňuje vstrebávanie tukov
•Napomáha emulgácii tukov.
Črevná šťava
•Obsahuje:
• Proteolytické enzýmy - erepsín dokončenie štiepenia bielkovín.
•Glykolytické enzýmy - invertáza (trstinový cukor), maltáza (sladový cukor), laktáza (mliečny cukor).
•Črevná lipáza – dokončuje štiepenie tukov.
•Polynukleotidáza, nukleotidáza štiepi DNA a RNA .
•Ku koncu štiepenia sa chymus mení na chylus.
•Aminokyseliny + cukry do krvi, tuky do lymfy.
Slepé výbežky (coeca)
•Nachádzajú sa na rozhraní tenkého a hrubého čreva. U človeka appendix.
•Trávenie celulózy za pomoci symbiotických baktérií.
•Nestrávené zvyšky sa dostávajú do hrubého čreva.
Hrubé črevo (colon)
•Nemá zriasnenú sliznicu
•Vstrebávanie vody a zahusťovanie nestrávených zvyškov faeces.
•Na povrchu je pobrušnica (peritoneum) – serózna blana
–Peritoneum parietale
–Peritoneum viscerale
•Voľné duplikatúry
• (omentum)
•Pripojené k orgánom
•(mesenterium)
–Mezotel (plochý epitel)
–Bazálna membrána
–Riedke kolagénne väzivo +
–elastické vlákna
Histologická stavba črevnej steny
•1.Sliznica (tunica mucosa)
•Rezorpčný epitel (lamina epithelialis)
•Vlastná slizničná vrstva (lamina propria mucosae) – spojivo, krvné a lymfatické cievy.
•Svalovina sliznice (lamina muscularis mucosae)
2. Podslizničné väzivo (lamina submucosa) vláknité spojivo, lymfatické cievy, vegetatívne nervy, mucinózne žľazy a duodenálne Brunnerove žľazy.
3. Svalová vrstva (tunica muscularis)
-okružná (stratum circulare)
-pozdĺžna (stratum longitudinale)
4. Povrchová vrstva (tunica serosa) –(mezoderm).
Mezentérium (črevný záves) z ventrálnej strany – mechanická, vyživovacia funkcia, je bohato prekrvený.
Pečeň (hepar)
•Nižšie stavovce- zložitá tubulózna žľaza.
•Vyššie stavovce –lalôčiky.
•Pečeňový lalôčik 5-6 boký hranol, šírka 1-1,5 mm – obsahuje pečeňové trámce z pečeňových buniek, vena centralis. Medzi lalôčikmi je riedke vláknité spojivo, lymfatické a krvné cievy, žlčové kanáliky.
•Pečeňová bunka ma tvar mnohostenu 25 μm.
•Žlč - do žlčníka (vesica felea)
•Pečeňový obeh je tvorený cievnymi sieťami medzi pečeňovými lalôčikmi.
–Funkčný (látky do pečeňových lalôčikov, spracované pečeňovými bunkami).
–Výživný (vyživuje pečeňové tkanivo).
Pečeň má regeneračnú schopnosť.
Povrch pokrýva :
Capsula fibrosa -súčasť pobrušnice (mezoblastový pôvod).
Capsula serosa
Podžalúdková žľaza (pankreas)
•Acinózna žľaza.
•Na povrchu je väzivová fibrosa a epiteliálna serosa.
•Exokrinná časť (tráviaca šťava s enzýmami)
•Endokrinná časť (Langerhansove ostrovčeky) – hormóny do krvi.
Rozdiely v trávení medzi bezstavovcami a stavovcami
Bezstavovce
•1 tráviaca šťava s fermentami
•prevláda intracelulárne trávenie
Stavovce
•Veľa tráviacich štiav
•pH kyslé - ústa, žalúdok,
•neutrálne -tenké črevo, zásadité –hrubé črevo
Dýchacia sústava
Dýchanie u živočíchov
•Anaerobionty
Získavajú energiu chemickými pochodmi bez prísunu atmosferického kyslíka.
Glycidy mastné kyseliny+ CO2
(endoparazity, živočíchy žijúce v bahne a v zahnívajúcich organických látkach - mäkkýše), niektoré aerobionty môže dočasne prechádzať na aerobiozózu – napr. Annelida, karas
•Aerobionty
Výmena plynov medzi vonkajším prostredím a telom dýchacie procesy
Dýchanie u živočíchov
(1) Nepriame
Kyslík sa dostáva do tkanív
a orgánov prostredníctvom
telových tekutín.
–Celým povrchom tela
–Žiabrami
–Pľúcnymi vakmi
–Pľúcami
Dýchanie celým povrchom tela
•Drobné kôrovce, obrúčkavce (máloštetinavce a pijavice), obojživelníky ( 50% kožné dýchanie, 50% pľúcami).
Dýchanie žiabrami
•Ektodermálna štruktúra
•U bezchordátov - kožné vychlípeniny vyčnievajúce do vodného prostredia.
•Dýchací epitel, pod ním krvné vlásočnice alebo lakúny.
•Tvar: kríčkovitý, lupeňovitý, hrebeňovitý, vláknitý, stromčekovitý.
–Chránené kožnými záhybmi (plášťová dutina mäkkýšov, pancier Crustacea)
–Na parapódiách obrúčkavcov, na nožičkách kôrovcov.
•U chordát vznikajú pharyngotremiou.
•Komunikujú s vodným prostredím
–Priamo: kruhoústnice (Cyclostomata), žraloky (Chondrychties), ryby (Pisces) a Hemichordata.
Nepriamo: peribranchiálna dutina plášťovcov (Urochordata) a kopijovcov (Cephalochordata), ktorá vyúsťuje atrioporusom von.
Dýchanie konečníkom a vodnými pľúcami
•Čík (Misgurnus fosilis) – dýcha konečníkom, bohato prekrvený epitel s vlásočnicami, po odkysličení je voda vystrekovaná konečníkom.
•Holotúrie (Holothurioidea, Echinodermata, Deuterostomia) – vodné pľúca 2 slepé vaky vyúsťujúce do kloaky, cez anus a kloaku naplnené vodou kyslík preniká do telesnej dutiny. Voda zbavená kyslíka je vystrekovaná z tela von.
Pľúcne ústroje
•Vakovité vchlípniny do vnútra tela s dýchacím epitelom a krvnými vlásočnicami.
•Dýchacie pohyby:
–Expirácia (výdych)
–Inspirácia (vdych)
•3 konvergentné ústroje
–Pľúcne vaky pavúkovcov
–Pľúcne vaky mäkkýšov
–Plynové mechúre, pľúcne vaky a pľúca stavovcov
Pľúcne vaky pavúkovcov
•Vyúsťujú stigmami
•Plátky s dýchacím epitelom
Pľúcne vaky mäkkýšov
•Vnútorné steny plášťovej dutiny s dýchacím epitelom, na povrch vyúsťujú dýchacím otvorom.
Plynové mechúre
•Vznikajú vychlípením chrbtovej strany pažeráka (oesophagus).
•Na dýchanie slúžia iba u jeseterov.
•Ryby: physostomi (spojenie mechúra s dutinou pažeráka)
• physoclisti (spojenie zaniklo).
•Plynový mechúr (vesica natatoria) slúži ako hydrostatický orgán.
•Podľa množstva plynu je ryba nadnášaná alebo klesá.
•2 komory plynového mechúra presun plynu do prednej alebo zadnej komory.
Pľúcne vaky
•Vychlípeniny ventrálnej strany hltanu (pharynx).
•Zachováva sa spojenie s dutinou hltanu a s ústami.
•Popri žiabrach sa podieľajú na dýchaní.
•Vyskytujú sa u dvojdyšníkov, ktorí sú v určitých častiach roka odkázaní na dýchanie atmosferického kyslíku.
Pľúca (pulmo)
•Homologické s pľúcnymi vakmi.
•Vznikajú vychlípením ventrálnej strany hltanu, neskôr ich vnútorný povrch je zriasený.
•Obojživelníky – prekrvenie vnútorného povrchu, ktorý je málo zvrásnený.
•Plazy – do pľúcnej dutiny vstupujú prepážky (septá).
•Hady – Ľ polovica pľúc zaniká alebo je rudimentárna.
•Vtáky – trubicovité pľúca, pľúcne vaky vstupujú hlboko do telesných dutín a pneumatizovaných kostí.
•Cicavce – pľúcne alveoly (niekoľko miliónov).
•Dýchacie cesty
•Horné:
•Vonkajšie nozdry (nares)
•Vnútorné nozdry (choany)
•Dolné:
•Hrtan (larynx) záklopka (epiglotis)
•(oddeľuje tráviaciu a dýchaciu sústavu).
•Priedušnica (trachea)
•Priedušky (bronchi)
•Priedušničky (bronchioly)
•Alveoly (dýchací epitel + krvné kapiláry)
•Na povrchu pľúc je popľúcnica (pleura pulmonaris), zvnútra hrudného koša je pohrudnica (pleura)
Hlasové orgány
•Vtáky – syrinx – pri bifurkácii trachey
Hlasové orgány
•Cicavce -v hrtane (larynx)
(2)Priamy spôsob dýchania
•Vzdušnica (trachea)
vyúsťuje na povrchu uzatvárateľnou stigmou.
Vnútri -(a) intima (kutikulárna vrstva), (b) tracheálny epitel , (c) kutikulárne vlákno (taenidium) špirálovito stočené – medzi ním difúzia plynov.
Ventilačné pohyby u hmyzu:
nádych – predĺžením a vyklenutím bruška,
výdych – sploštením a skrátením bruška.
(2) Tracheálne žiabre (pseudobranchie)
•Na povrchu je dýchací epitel, vnútri tracheoly
–Lupeňovité
–Vláknité
–Kríčkovité
•Dýchacie pohybypohyby bruška alebo nôh
•Podľa polohy:
–Na nohách (pedálne-koxálne)
–Po bokoch hrude (thorakálne)
–Na brušku (abdominálne)
–V konečníku (rectálne)
|
