V nedeliacej sa bunke je dobre pozorovateľné, ohraničené proti cytoplazme jadrovou membránou. V elektrónovom mikroskope vidieť, že jadrová membrána je dvojitá, miestami prerušená otvormi -pórmi. Na fixovanom farebnom preparáte obsahuje jadro dobre farbiteľné útvary - chromatín. Chromatín zodpovedá rôznym častiam chromozómov. Priebeh celých chromozómov v nedeliacej sa bunke možno sledovať iba v elektrónovom mikroskope. Jadrá buniek žien obsahujú tzv. sexchromatfn (chromatín X, Barrovo teliesko). Tvorí sa špiralizovaným druhým chromozómom X. Chromatín X sa napríklad vyšetruje u pretekárok ako tzv. sextest'. V medicíne slúži toto vyšetrenie na orientačné určenie pohlavia. Červené krvinky nemajú jadro. Ide o bunky špecializované na prenos O₂, ktoré sa nemôžu ďalej deliť, a preto majú obmedzenú dĺžku života. Niektoré bunky majú viac jadier. Tento stav môže vzniknúť splynutím dvoch či viacerých buniek alebo rozdelením jadra bez rozdelenia bunky.

JADIERKO
- je gufovité teliesko v jadre bunky. Nie je ohraničené membránou. Počet jadierok v bunke závisí od intenzity tvorby bielkovín v bunke. V jadierku sa tvorí ribozómová RNA (rRNA) ako kópia úsekov DNA a pórmi jadrovej membrány sa dopravuje do cytoplazmy, kde sa z nej skladajú ribozómy.V čase bunkového delenia jadierko mizne a po delení sa opäť vytvára z tzv. jadierkového organizátora, ktorý je uložený v chromozómoch.

CHROMOZÓMY
- sú stužkovité útvary, ktoré sa dajú pozorovaťoptickým mikroskopom v deliacej sa bunke po špeciálnom zafarbení. Tvoria ich molekuly DNA a bielkovinové častice. Počet chromozómov v jadre bunky je stály atypický pre každý. druh. Človek má v každej bunke 46 chromozómov, zrelé pohlavné bunky majú polovicu chromozómov Prítomnosť chromozómov v jadre je trvalá. V jadre nedeliacej sa bunky je vlákno DNA, ktoré tvorí základ chromozómu, dešpiralizované (rozvinuté), a preto viditeľné iba v elektrónovom mikroskope. Na jeho úsekoch (génoch, vlohách) sa DNA prepisuje do mRNA (messenger = poslíček), ktorá po úprave putuje pórmi jadrovej membrány do cytoplazmy. Obsahuje informáciu o zložení bielkoviny, ktorú má bunka vytvoriť. Každý chromozóm, ktorý pozorujeme v mikroskope na začiatku bunkového delenia, sa skladá z dvoch dcérskych chromozómov, spojených v mieste zvanom centroméra. V tomto mieste sa: takisto pri bunkovom delení upína vlákno deliaceho vretienka. Každý chromozóm má tak určitú dĺžku, pomer krátkych a dlhých ramien a charakteristické sfarbenie (pruhovanie). Podľa týchto znakov zaraďujeme chromozómy do tzv. karyotypu.