Nahosemenné a krytosemenné rastliny

Nahosemenné a krytosemenné rastliny


-sú vývojovým stupňom medzi výtrusnými papraďorastami a krytosemennými rastlinami.
-do tejto skupiny patrí viac vývojových typov, ktoré už majú vytvorené peľové vrecúška, vajíčka a semená.
-kvety nemajú
-medzi nahosemenné rastliny patria jednodomé aj dvojdomé rastliny
-vajíčka sú priamo prístupné peľovým zrnám
-patria k nim dreviny, ktorých druhotné drevo má vyvinuté len cievice (okrem osobitej skupiny obalosemenných)
-najstarší zástupcovia nahosemenných rastlín pochádzajú z prvohôr, z obdobia karbonu
-v strednej Európe sa vyskytujú rôzne čeľade nahosemenných rastlín: borovicovitých, chvojníkovitých, tisovitých a cyprusovitých.
-do týchto čeladí patria: Jedľa biela, Smrek obyčajný, Borovica čierna...
-borovicovité sú stromy alebo kry s tuhými ihlicovitými listami, ktoré majú charakteristické balzámové kanáliky.
-dôležitými znakmi sú aj tvar a postavenie šišiek
-peľové zrnká, ktoré vypadávajú zo samčích šišiek, majú spravidla dva vzdušné vaky-umožňujú im rozširovanie sa vetrom na väčšie vzdialenosti
-samičie šišky majú vreteno porastené závitnicovito usporiadanými drevnatejúcimi podpornými listeňmi a semennými šupinami, ktoré nesú po dve vajíčka.
-semená bývajú krídlaté

-krytosemenné rastliny predstavujú veľkú skupinu vývojovo najpokročilejších typov spomedzi cievnatých rastlín
-vznikli pravdepodobne asi pred 200 miliónmi rokov v kriedovom období druhohôr z rôznovýtrusných papraďorastov
-ich vznik súvisí so zmenou klimatických podmienok, najmä s poklesom vzdušnej vlhkosti v druhohorách a s potrebou chrániť vajíčka pred vyschnutím
-samičie výtrusné listy sa nazývajú plodolisty
-zrastajú navzájom v piestik, ktorého dolnou časťou je semenník uzatvárajúci vajíčka, hornou časťou blizna
-obe časti spája čnelka
-na blizne sa zachycujú peľové zrnká
-samčie výtrusné listy sa nazývajú tyčinky a spravidla sa delia na peľnicu, kde sa tvorí peľ a na nitku
-predstavujú zo systemetického hľadiska jediné oddelenie , ktoré je rozdelené na dve triedy:dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové.
-hlavné rozdiely týchto dvoch skupín:

-dvojklíčnolistové:-sú vývojove staršie.
-zárodok s dvoma klíčnymi listami -koreňová sústava s jedným hlavnym koreňom, ktorý sa rozkonáruje na bočné
-kvety väčšinou 4-až 5-početné

-jednoklíčnolistové:-zárodok s jedným klíčnym listom
-koreňová sústava so zakrpateným hlavným koreňom tvorená zo samých adventívnych koreňov
-kvety väčšinou 3- až 5-početné
-paleontologické nálezy dokazujú, že v strednej kriede jednoklíčnolistové typy už existovali

-čelaď iskerníkovitých zastupuje skupinu jednoklíčnolistových aj dvoj klíčnolistových
-dvojklíčnolistové rastliny rozdelujeme do týchto čeladí:

-kapustovitých
-ružových
-bôbovitých
-astrovitých
-hluchavkovytých

-jednoklíčnolistové rastliny rozdelujeme na štyri najznámejšie čelade:

-ľaliovité
-šachorové
-vstavačové
-lipnicové