Hluk pohlcuje hlavne stromová zeleň … od druhu dreviny - "listnáče" zasnežené, hlučnosť sa znižuje o 7 až 10 dB.
Individuálna ochrana proti hluku:
vatové chrániče - účinné v oblasti f = 1 až 8 kHz,
plastické chrániče - pri 250 Hz tlmia hluk o 20 až 22 dB,
rezonančné chrániče - najväčší účinok … 40 až 8 kHz (útlm o 28 až 30 dB),
stromčekové chrániče - ich útlmové vlast. sa zvyšujú v oblasti vyšších f,
slúchadlové chrániče – maxi. útlm pri frekvencii 4 kHz, 35 dB, protih. kukly.
Protihlukové opatrenia
rozmanité tlmiče na sluchové orgány,
znižuje sa hlučnosť strojov a technických zariadení - stroje sa montujú na odpružené podstavce, vkladajú sa do zvukotesných boxov,
na spaľovacie motory sa dávajú účinné tlmiče.
Pri hodnotení účinku hluku na živý organizmus rozlišujeme:
oblasť psychického pôsobenia (do 65 dB), nie je zdraviu bezprostredne škodlivá, rozhoduje individuálna vnímavosť,
oblasť vegetatívnych funkcií (65-90 dB) pri bdení a 45-80 dB v spánku), človek sa znervózňuje, zužujú sa cievy, zrýchľuje sa dýchanie, zvyšuje sa činnosť srdca, potivosť, rozširuje sa zrenica, kŕčovite sa sťahuje žalúdok, oblasť poškodenia sluchu (90-120 dB), poškodzujú sa sluchové bunky, môže nastať aj hluchota, oblasť smrteľného poškodenia (nad 120 dB).
Nežiadúce účinky:
poruchy v oblasti sluchu: poškodenie ústrojenstva až perforácia bubienkov, zníženie počuteľnosti, vznik hluchoty, poruchy v nervovej sústave: poruchy vegetatívnej regulácie krvného obehu a trávenia, funkčné zmeny psychomotorických funkcií, zmeny v rytme spánku, ovplyvnenie vnemov, poruchy emocionálnej rovnováhy, poruchy celkových regulácií človeka: narušovanie rovnovážnych funkcií organizmu a zníženie jeho všeobecnej odolnosti.
C. Dreyfusová :” Najväčším prepychom je ticho.”
Účinok zvuku - hluku na ľudský organizmus:
Na životnú aktivitu je potrebná istá hladina zvuku: oddych pri zvuku s intenzitou 35 decibelov (šumenie mora, riek, stromov).
Bezzvukovosť - absolútne ticho - nepriaznivý vplyv (v púšti, v polárnych oblastiach, v umelých zvukotesných komorách (v kozmických lodiach sa musí vytvárať určitá zvuková "kulisa")
!!! Bezzvukové cely mučenia - v nemeckých koncentračných táboroch…
Rizikový faktor: hluk
Skoro všetci ľudia sa narodia s plne funkčným sluchom (2 % ľudí dokonca so sluchom absolútnym). Významná časť súčasnej populácie má sluch poškodený ešte skôr, ako dosiahne 20 rokov. Vo väčšine prípadov len svojou vlastnou vinou - a to je alarmujúci fakt. V USA má problémy so sluchom zhruba 10 % desaťročných a dokonca až tretina 16ročných detí. Približne 10 % všetkých Američanov trpí poruchou sluchu, ktorá znižuje ich schopnosť rozumieť normálnej reči. Poškodený sluch má až 26 % poslucháčov walkmanov a diskmanov. Hlavná príčina: sústavné preťažovanie sluchu nadmerným hlukom! Hluk môžeme prirovnať k pasívnemu fajčeniu. Pôsobí na ľudí, aj keď si ho neuvedomujú.
Včera a dnes
Dnes je hlukom ohrozených podstatne viac ľudí ako v minulosti. Okrem robotníkov, ktorí pracujú v hlučných prevádzkach a v doprave, sú to napríklad návštevníci diskoték, rockových koncertov a muzikanti. Mnoho zamestnancov reštaurácií, barov a iných podobných prevádzok nevie, že aj keď hluk na ich pracoviskách nie je až taký vysoký ako na diskotékach, tak je zas nebezpečný v tom, že sa v ňom pohybujú dlhú dobu a skoro každý deň.
Mnoho ľudí ani netuší, aké nebezpečné je používanie hlasno hrajúcich slúchadiel. A takto ich často používajú poslucháči walkmanov a discmanov, hráči v PC-herniach, tvorcovia hudby na PC, muzikanti v štúdiách, ale aj majitelia moderných prenosných "hlavových monitorov".
V dnešnej dobe je nebezpečenstvo poškodenia sluchu vyššie aj v oblasti hudby. Súčasné aparatúry sú podstatne výkonnejšie ako tie pred 20 rokmi a pracujú v oveľa širšom frekvenčnom pásme (20-25 000 Hz). Niekoľkonásobne sa zväčšil počet aj výkony monitorov na koncertných pódiách. Aj hudobné nástroje sú iné. Niekdajšie zvuky klasických nástrojov (klavír, trubka, saxofón, husle, flauta), ktoré boli dosť mäkké, dnes doplnili zvuky "synťákov", bustrovaných gitár a produkty z PC spracované rôznymi procesormi. V minulosti sa v hudbe striedali pasáže forte a piano, ale dnes je možné vďaka kompresorom a limitérom odohrať všetko na maximálnej úrovni hlasitosti. Kdeže sú časy, keď v kúpeľných dvoranách hral celý a naozajstný orchester naživo a len spevák mal mikrofón zapojený na nejaký 5wattový zosilňovač a reproduktor.
Samostatnou kapitolou sú rádiá a prehrávače používané v autách. Niekdajšie výkony okolo 4 W nahradili viac-pásmové sústavy s výkonmi viac ako 100 W. Sú to vlastne pojazdné ozvučovacie aparatúry! Pohyb takéhoto auta po uliciach mesta môžu (hlavne v noci) sledovať desiatky občanov priamo zo svojich postelí! Hladina stáleho hluku vo veľkých mestách je pritom podstatne vyššia ako v minulosti! Kde si môžu naše uši oddýchnuť? Súčasťou všetkých spoločenských akcií sa stal "podmaz" - hudba, ktorá musí stále hrať, aby ani náhodou nebolo nikdy ticho. "Podmaz" hrá dokonca aj pod čítanými správami vo väčšine komerčných rádií! Len v niektorých lepších podnikoch si môže hosť pustiť v music-boxe skladbu Ticho! Asi 4-5 minút ticha! Ani ticho už nie je dnes zadarmo! Pokiaľ si človek ničí sluch v práci, ktorá ho živí, nemá veľmi na výber, ale keď si sluch ničí dobrovoľne, je to veľmi smutné!
Ekonomicky silné štáty (USA, Anglicko) venujú skúmaniu zhoršujúceho sa sluchu svojho (mladého) obyvateľstva veľkú pozornosť. Systematicky sa tejto problematike venujú už vyše 30 rokov! Výsledky veľkého počtu rôznych meraní sú podrobne štatisticky spracované (napríklad v časopise Journal of the Audio Engineering Society). Jednoznačne dokazujú, že u osôb zaťažených nadmerným hlukom dochádza veľmi rýchlo k výraznému a trvalému zhoršeniu sluchu. Desaťročné deti, navštevujúce diskotéky, mali sluch zhoršený oproti iným deťom vo všetkých frekvenčných pásmach. V roku 1988 bola v Anglicku priemerná hladina hluku (v dvanástich nočných kluboch) na tanečnom parkete 103 dB(A), pri bare 90 dB(A) a v reštaurácii 84 dB(A). Zamestnanec baru sa pohyboval počas práce v hluku (priemer za smenu) 92,2 dB, čašník v hluku 93,3 dB, člen bezpečnostnej služby v hluku 93,6 dB a DJ v hluku 99,4 dB. Na jednom koncerte (pop) bola nameraná maximálna hladina zvuku pri pulte Lmax = 134 dB(A) a pod pódiom až 146 dB(A)! Z osemnástich kontrolovaných veľkých koncertov bola maximálna hladina zvuku pod pódiom vyššia ako 135 dB(A) až na dvanástich koncertoch! V najvyššom (vlastnom) hluku "pracujú" na pódiu bubeníci a basgitaristi (125 dB), potom nasledujú gitaristi (110 dB) a nakoniec klávesoví hráči (100 dB). Vo všeobecnosti majú najviac zničený sluch bubeníci a najlepšie sú na tom klávesoví hráči a speváci.
V našich zemepisných šírkach doteraz vládol v oblasti kontroly hladiny zvuku na rôznych akciách pokoj a každý hral, ako chcel. V blízkej budúcnosti sa to však zmení. V celej EÚ začali brať zaťažovanie životného prostredia hlukom a vibráciami zákonodarcovia aj represívne orgány oveľa vážnejšie ako v minulosti. Podnetom k tomu je enormne narastajúci počet sťažností obyvateľov a keďže obyvatelia sú súčasne aj voliči - musia na to reagovať aj politici vo svojich vládnych programoch. Takto sa stáva boj s hlukom už aj politickou otázkou, a preto sa do neho ráznejšie ako doteraz budú zapájať aj predstavitelia štátnej moci u nás (vrátane starostov a primátorov).
Medicínske hľadisko
Negatívne účinky nadmerného hluku sú nasledovné: poškodenie sluchového ústrojenstva až perforácia bubienkov, zníženie počuteľnosti až vznik úplnej hluchoty. Pri poškodení sluchu často dochádza k vzniku tinnitu, čo je zvonenie, pískanie alebo hučanie v ušiach - často na celý život. Okrem toho sa hluk (ako jeden z najväčších stresujúcich faktorov) podieľa na vzniku arteriosklerózy, na zvyšovaní krvného tlaku, na zvyšovaní hladiny cukrov v krvi, na zvyšovaní hladiny cholesterolu v krvi. Negatívne ovplyvňuje nervový a hormonálny systém, spôsobuje poruchy trávenia aj látkovej výmeny, spôsobuje funkčné zmeny psychomotorických funkcií, poruchy emocionálnej rovnováhy, ovplyvňuje funkciu srdca aj mozgu, spôsobuje zníženie všeobecnej odolnosti organizmu. U detí môže spôsobiť poruchy pamäti, zvýšený krvný tlak a zvýšený pulz.
Niekoľko slov na záver
Výšku hladiny hluku vo verejných priestoroch by bolo možné orientačne kontrolovať jednoduchými snímačmi, ktoré by úroveň hladiny hluku signalizovali farebnými svetlami alebo veľkými VÚ-metrami. Zákon nič podobné nežiada, ale ani nezakazuje. Závisí len od dobrej vôle majiteľa napríklad kaviarne, či chce aj takouto formou naznačiť zákazníkom, že v jeho podniku sa budú môcť určite v kľude porozprávať. Niektoré reštaurácie by potom mohli mať pri vchode dôležitú reklamnú tabuľku z nápisom: "hluk pod 45 dB".
Výška hladiny zvuku na koncertných pódiách závisí len od vzájomnej tolerantnosti členov kapely. Možno by mohli nastaviť svoje aparatúry a monitory tichšie ako obvykle a skúsiť, či by nemohli hrať aj takto. Individuálne si môže každý chrániť sluch (vhodnými) ochrannými "štupľami" do uší alebo správne nastaveným "in ear" monitorom.
V každodennom živote je potrebné zredukovať na minimum dobu pobytu v akomkoľvek hlučnom prostredí. Ak pri rozhovore musíte na seba kričať, aby ste sa počuli, tak hluk vo vašom okolí je už neprimerane vysoký a škodlivý. Tam, kde môžete, nikdy neprekračujte prijateľnú hladinu hluku (audio a video technika v byte, v aute alebo v kancelárii). Mimoriadnu pozornosť venujte nastaveniu primeranej hladiny zvuku vo všetkých druhoch slúchadiel, ktoré používate. Pri pobyte a práci v hlučnom prostredí je potrebné používať ochranné prostriedky, ktoré znižujú hluk prichádzajúci k ušnému bubienku aspoň o 15-30 dB. Vata v ušiach na to nestačí (tlmí len asi o 7 dB)! Momentálny stav vášho sluchu môže skontrolovať len odborný lekár. Ak vám na sluchu záleží, a pracujete v rizikovom prostredí, mali by ste si ho kontrolovať v pravidelných intervaloch. Veľmi dôležité je aj správne a pravidelné čistenie uší. V prípade náhleho zhoršenia sluchu treba ihneď vyhľadať lekára-špecialistu, t.j. otolaryngológa.
