Znečisťovanie ovzdušia

Neznečistený vzduch je základnou zložkou zdravého životného prostredia. Čistý vzduch je taký, ktorý nespôsobuje žiadne nepríjemné alebo škodlivé účinky na rastlinstvo, živočíšstvo i človeka krátkodobo ani dlhodobo.

V priebehu vývoja našej Zeme neexistovalo úplne čisté ovzdušie. Vzduch vždy obsahoval okrem základných zložiek niektoré znečisťujúce látky kozmického prachu, vulkanickej činnosti, zemský prach, látky pochádzajúce z rozkladu rastlín a živočíchov, lesných požiarov a pod. Toto prirodzené znečisťovanie v minulosti bolo celosvetovo zanedbateľné, bolo spravidla lokálne a časovo krátko obmedzené.

Nová situácia vzniká v posledných desaťročiach v dôsledku silnej a často neuváženej industriálnej činnosti človeka spojenej najmä s rastúcou spotrebou všetkých druhov fosílnej energie (hlavne uhlia) a produkciou veľkého množstva rôznych emisií, odpadov pri súčasnom znižovaní plôch trvalej zelene (tropických pralesov).
Celosvetovo pevninu denne znečisťuje obrovské množstvo (odhaduje sa vyše 800 miliónov) najrôznejších zdrojov produkujúcich látky škodlivé pre živú i neživú prírodu.

2 . Zdroje znečisťovania ovzdušia

Zdroje atmosférických prímesí sa principiálne rozdeľujú do dvoch skupín : prírodné a antropogénne. Znečisťovanie ovzdušia sa obvykle dáva do súvisu len s antropogénnymi zdrojmi, i keď extrémne koncentrácie škodlivín sa namerali pri sopečných výbuchoch, prašných búrkach a lesných požiaroch. Zdroje znečisťovania ovzdušia sa môžu členiť podľa celého radu rôznych kritérií:

• bodové (továrenský komín), líniové (diaľnica), plošné (továrenské areály, staveniská, skládky sypkých materiálov, čerstvo zorané polia),
• okamžité (havarijný únik exhalátov), spojité (nepretržitá technológia),
• stabilné (elektráreň, technológie), mobilné (dopravné prostriedky),
• prízemné (automobilová doprava, vykurovanie), vyvýšené (vysoké továrenské komíny).

Podľa fyzikálnych, chemických vlastností a biologických účinkov sa emisie členia na plynné, tuhé, tepelné (spaliny), studené (napr. dýchanie nádrží), ťažké (napr. havarijný únik skvapalnených plynov), zapáchajúce, rádioaktívne, perzistentné, toxické, karcinogénne, mutagénne, teratogénne atd.

Najčastejšie sa zdroje znečistenia ovzdušia rozdeľujú podľa charakteru činností:

A. Energetika

- elektrárne, teplárne, výhrevne, kotolne.

V priemyselných štátoch ide o najväčší zdroj znečisťovania ovzdušia. Pri spaľovaní palív unikajú do ovzdušia C02, CO, SO2, NO, NO2, uhľovodíky, aldehydy, sadze, popolček obsahujúci Si, Ca, Na, K, ťažké kovy a rad ďalších látok. Z hľadiska ochrany ovzdušia je najvýhodnejšie spaľovanie zemného plynu, pri ktorom popri CO2 sú významne zastúpené len oxidy dusíka.

B. Doprava

- automobilová, letecká, železničná a vodná.

V tejto skupine dominuje automobilová doprava. Z motorových vozidiel unikajú do ovzdušia produkty spaľovania pohonných zmesí (CO2, CO, uhľovodíky, oxidy dusíka, sadze, častice obsahujúce zlúčeniny halogénov, olova a ďalšie látky), výpary z pohonných hmôt a mazadiel, oder pneumatík a brzdových obložení. Významná je emisia alkénov a aromátov, ktoré sa podieľajú na tvorbe fotochemického smogu v mestách. Zdravotné riziko predstavujú karcinogény - benzén, vyššie aromáty.

C. Likvidácia odpadov

- spaľovne komunálneho i priemyselného odpadu, skládky odpadov, kompostárne, čistiarne odpadových vôd, kalové polia, veterinárne asanačné zariadenia a krematóriá.

Bakteriálny rozklad organickej hmoty produkuje metán, amoniak, sulfán a zapáchajúce organosírne zlúčeniny. Spaľovanie komunálneho odpadu sprevádzajú zvýšené emisie chlorovodíka, ťažkých kovov a v malých množstvách pyrosyntézou produkované dioxíny. Likvidácia chemického odpadu vyžaduje špeciálne postupy.

D. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Pri poľnohospodárskych prácach spôsobuje znečisťovanie ovzdušia veterná erózia pôdnych častíc pri obrábaní pôdy; rozptyl priemyselných a prirodzených hnojív i prípravkov na ochranu rastlín pri ich aplikáciách; emisie z objektov živočíšnej výroby, hnojísk, silážnych jám (metán, amoniak, sulfán, organosírne zlúčeniny, organické kyseliny), emisie z poľnohospodárskych a lesných mechanizmov, spaľovanie biomasy, najmä lesné požiare.Ozón

Ozón je súčasťou plynného obalu Zeme. Je to plyn, ktorý zhruba vo výške 20-50 km nad zemou tvorí ochrannú vrstvu proti nebezpečnému ultrafialovému žiareniu Slnka, ktoré poškodzuje kožu a vyvoláva zhubné nádory. Zatiaľ, čo v minulosti pozornosť v ochrane ovzdušia bola sústredená na klasické škodliviny napr. oxid síričitý, tuhé znečisťujúce látky v poslednej dobe je diskutovanou témou ozón. Molekula kyslíka sa skladá z dvoch atómov kyslíka, zatiaľ čo molekula ozónu z troch atómov kyslíka. Ozón je vo vzdušnom obale Zeme veľmi nerovnomerne rozložený.

V stratosfére sa nachádza hlavný podiel ozónu. Je to v dôsledku energeticky bohatého UV žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu. Táto funguje ako filter, absorbuje škodlivé UV žiarenie a prepúšťa Zemi životodárne svetlo a teplo. Vieme, že niektoré látky, zvlášť freóny porušujú tento ochranný štít, a tak škodlivé UV žiarenie dopadá na Zem a poškodzuje zdravie ľudí. Expozícia ozónom počas 7–8 hodín pri relatívne nízkej koncentrácii významne ovplyvňuje funkciou pľúc počas miernych cvičení aj u zdravých ľudí. Štúdie na zvieratách demonštrujú, že opakované expozície ozónom počas mesiacov, resp. rokov, môžu poškodzovať štruktúru pľúc a starnutie pľúc. Ozón má nepriaznivé účinky nielen na ľudské zdravie, ale poškodzuje aj rastliny. Predpokladá sa, že u človeka spôsobuje niektoré formy kožnej rakoviny.

V súčasnosti je na Slovensku inštalovaných 33 automatických meracích staníc umiestnených v najznečistenejších územiach. Z toho na 11-tich sa meria ozón. Znečistenie ovzdušia nerešpektuje hranice štátov. Toto tvrdenie je veľmi výstižné pre ozón, ktorý je typickým predstaviteľom regionálneho znečistenia. Pre úspešné riešenie znižovania prízemného ozónu je preto nevyhnutné medzinárodne spolupracovať.

Jednotlivec nemôže priamo ovplyvňovať koncentráciu prízemného ozónu. Môže však prispieť, aby škodliviny zbytočne neunikali do ovzdušia a nevytvárali ozón. Ako?

- šetriť elektrickú a tepelnú energiu
- používať automobil len vtedy, keď je to nevyhnutné
- nechať si skontrolovať emisie a nastavenie motora u automobilov
- nový automobil mať vybavený trojcestným riadeným katalyzátorom
- pri nakupovaní rozmýšľať ekologicky, napr. kupovať a používať vodou riediteľné farby
- minimalizovať odpady

Dlhodobé merania NASA ukázali, že ak ešte v roku 1984 pokrývala ozónová diera nad Antarktídou asi 10 mil. km2, tak o 10 rokov neskôr to bolo viac než dvojnásobok. Preto si uvedomme, že nie sme pánmi sveta a keď chceme dýchať zdravý vzduch, zaistiť zdravú budúcnosť pre naše rodiny, dodržiavajme určité zásady. Život bez škodlivých látok, ktoré momentálne dýchame, však nezaistí sám jednotlivec, pre zlepšenie kvality životného prostredia by mali niečo urobiť najmä firmy alebo štáty, ktoré tak často zanedbávajú ochranu.

Pri póloch je už ozónová vrstva veľmi tenká a v Austrálii bol zaznamenaný prudký nárast kožných nádorov. Každý rok v jari sa nad Antarktídou otvára neviditeľná diera v ozónovej vrstve, jej rozloha je trikrát väčšia ako rozloha USA. Touto dierou na Zem prenikajú ultrafialové lúče. Ozón sa rozkladá nielen nad Antarktídou, ale aj na iných miestach Antarktídy do iných častí sveta. Tak vzniká škodlivá ozónová diera v atmosfére planéty. Môžu za to freóny, ktoré sa dostávajú zo zeme do stratosféry, do výšky 16 až 48 km nad zemou, kde poškodzujú vrstvu ozónu, chrániacu nás proti prebytočnému ultrafialovému žiareniu. Bolo dokázané, že pôvodcom sú freóny. Tieto plyny sa uvoľňujú zo sprejov a chladiacich agregátov chladničiek alebo klimatizácií.