Nie je to tak dávno, keď slovo cholesterol zaznelo prvý krát v našich ušiach. Pre väčšinu ľudí znie toto slovo zlovestne, pretože je s ním spätá predstava náhlej smrti, či dlhodobého vážneho ochorenia zapríčinenej infarktom srdcového svalu. No to je iba s časti pravda. Cholesterol je biologicky veľmi dôležitá látka pre náš organizmus, bez ktorej by existencia nás a celej živočíšnej ríše nebola možná. Cieľom tejto práce je podať čo najpresnejšie informácie o cholesterole o jeho význame pre organizmus, ale aj o jeho škodlivosti pre organizmus s poškodeným metabolizmom.

CHOLESTEROL PO CHEMICKEJ STRÁNKE

Po chemickej stránke cholesterol zaradujeme medzi steroly. Steroly sú steroidné alkoholy. Vyskytujú sa v živočíšnych a rastlinných bunkách ako voľné alkoholy alebo estery mastných kyselín. Cholesterol je malá molekula pripomínajúca včelí plást. Je zložený iba s atómov uhlíka, vodíka a jedného atómu kyslíka. Vďaka tejto štruktúre je vo vode dokonale nerozpustný. Príroda využila túto jeho vlastnosť, ako stavebný materiál bunkových membrán. Hydrofóbia cholesterolu nerobí bunku len vodotesnú, ale zároveň bunka nie je ovplyvňovaná zmenami okolia. Vodotesnosť je veľmi dôležitá pre správnu funkciu nervov a nervových buniek, preto aj najväčšia koncentrácia cholesterolu bola nájdená práve v mozgu a v iných častiach nervovej sústavy. Súčastne táto jeho vlastnosť organizmus ohrozuje. Napríklad, keď sa usadí na stenách ciev zásobujúcich srdce alebo mozog, môže to mať pre organizmus veľmi vážne následky.

ČO ROBÍ CHOLESTEROL NEBEZPEČNÝM

Pretože cholesterol je nerozpustný vo vode a ani v krvi, vytvorili sa špeciálne prenášače. Tieto sú tvorené s lipidov a proteínov, a preto sa aj volajú lipoproteíny. Lipoproteíny sú vo vode rozpustné kvôli ich proteínovému obalu. Ich vnútro je tvorené lipidmi a tu je miesto pre látku vo vode nerozpustnú. Podobne ako ponorky, lipoproteínmi obalený cholesterol je dopravovaný z jedného miesta v tele na druhé. Organizmus si taktiež vyvinul systém, ktorý posiela túto látku do rôznych orgánov. Bunky ju potrebujú na budovanie svojich štruktúr a na niektoré iné životne dôležité procesy, napr. na tvorbu steroidných hormónov v pohlavných žľazách a v nadobličkách. Pokiaľ je koncentrácia týchto látok v krvi normálna, všetko je v poriadku: mužské i ženské pohlavné žľazy dostávajú žiadúce množstvo cholesterolu na tvorbu pohlavných hormónov, pečeň vyrába z cholesterolu žlčové kyseliny, dôležité pre trávenie potravy a o bunky budujú s neho svoje membrány.

Ale ak sa zvýši hladina lipoproteínov v krvi, začnú sa ukladať do stien cievneho systému. Na vonkajších stenách artérií sa ukladajú tukové usadeniny, tzv. aterómy, čo nakoniec vedie k vzniku mikrozrazenín v krvi. To môže mať za následok upchatie životne dôležitej cievy. Tento výklad je veľmi zjednodušený. Lipoproteíny rozdeľujeme na HDL (High Density Lipoprotein) a LDL (Low Density Lipoprotein). Hlavnou úlohou HDL je transport cholesterolu je z tela do pečene. Je pomenovaný aj ako „dobrý cholesterol“, pretože „vyťahuje“ cholesterol s organizmu, čím znižuje jeho koncentráciu v krvi. Úlohou LDL je transport cholesterolu s pečene do miesta spotreby. LDL je známy pod pojmom „zlý cholesterol“ a to hlavne kvôli tvoreniu zrazenín v cievach. Väčšina cholesterolu je transportovaná práve LDL (niečo medzi 60% až 80%). Iba 15-20% transportuje HDL. Štúdie dokázali, že zvýšenie hladiny LDL a zníženie HDL oproti normálu zvyšuje riziko srdcového infarktu. V opačnom prípade, keď sa zvýši konc. HDL a zníži konc. LDL je riziko infarktu menšie, ale nikdy nie je nulové.