Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení. Kostru človeka tvorí približne 206 kostí.

Tvar kostí

Podľa tvaru rozoznávame kosti:

• dlhé (napr. ramenná kost, stehenná kosť)
• krátke (napr. zápästné a priehlavkové kosti)
• ploché (napr. lopatka)
• vzdušné (pneumatické) (napr. čelová kosť)

Stavba kostí

Každú kosť tvoria 3 základné zložky. Povrch kosti pokrýva väzivový obal - okostica (periosteum). Je bohato prekrvená a prechádzajú ňou nervy. Zabezpečuje výživu a inerváciu kostí. Pod okosticou je vlastné kostné tkanivo, tvorené z kompaktnej kosti, ktorá sa skladá z Haversovho systému a v dlhých kostiach uzatvára dreňovú dutinu vyplnenú kostnou dreňou. Vlastné kostné tkanivo nemá nervy. V plochých kostiach a hlaviciach dlhých kostí je pod kompaktnou kosťou ešte hubovitá hmota, ktorú tvorí množstvo navzájom sa prelínajúcich trámčekov. Kostná dreň vypĺňa dreňové dutiny dlhých kostí a drobné priestory medzi trámcami hubovitej kosti. Je tvorená zo siete väzivových vláken a rozvetvenej siete ciev. V mladosti má červenú farbu. Červená kostná dreň je krvotvorným orgánom. Postupne je nahrádzaná tukovým tkanivom a mení sa na žltú až sivú kostnú dreň. V tej už neprebieha krvotvorba.

Rast kostí

Každá kosť vzniká z chrupavkovitého modelu procesom osifikácie, čiže kostnatenia. Osifikácia prebieha postupne z povrchu chrupky aj z jej vnútra. Tu vznikajú malé osifikačné centrá. Z nich sa premena chrupavky na kosť šíri všetkými smermi. Na dlhej kosti tak vzniknú dve koncové časti - epifýzy (nákončia) a stredová časť diafýza. Medzi telom kosti a kĺbovými koncami sa zachováva neosifikovaná chrupavkovitá platnička - rastová chrupavka. Tá zabezpečuje rast kosti do dĺžky. Jej činnosť je ovplyvňovaná rastovým hormónom. Rast kostry je väčšinou ukončený medzi 18. až 20. rokom života. Vtedy osifikuje aj rastová chrupavka. Rast kosti do hrúbky sa deje pomocou okostice.

Spojenie kostí

Kosti sa spájajú pohyblivým alebo nepohyblivým spojením. Nepohyblivo môžu byť kosti navzájom spojené:

väzivom, napr. kosti lebky sú spojené švami
chrupkou, napr. spojenie rebier s hrudnou kosťou
kostným tkanivom - kosti navzájom zrastajú, napr. panvu tvoria tri zrastené kosti
Pohyblivé spojenie kostí sa uskutočňuje v kĺbe. V ňom sa kosti navzájom iba dotýkajú. Dotykové plochy sú tvarovo prispôsobené pohybu. Jedna dotyková plocha tvorí kĺbovú jamku a na druhej kosti sa nachádza kĺbová hlavica. Dotykové plochy tvorí hyalinná chrupavka a po okraji dotykových plôch sú kosti spojené kĺbovým púzdrom.

Prehľad kostry

Kostru človeka možno rozdeliť do troch celkov:

• kostra trupu (chrbtica, rebrá, hrudná kosť)
• kostra končatín
• kostra hlavy (lebka)