Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení. Kostru človeka tvorí približne 206 kostí.
Tvar kostí
Podľa tvaru rozoznávame kosti:
- dlhé (napr. ramenná kost, stehenná kosť)
- krátke (napr. zápästné a priehlavkové kosti)
- ploché (napr. lopatka)
- vzdušné (pneumatické) (napr. čelová kosť)
Stavba kostí
Každú kosť tvoria 3 základné zložky. Povrch kosti pokrýva väzivový obal - okostica (periosteum). Je bohato prekrvená a prechádzajú ňou nervy. Zabezpečuje výživu a inerváciu kostí. Pod okosticou je vlastné kostné tkanivo, tvorené z kompaktnej kosti, ktorá sa skladá z Haversovho systému a v dlhých kostiach uzatvára dreňovú dutinu vyplnenú kostnou dreňou. Vlastné kostné tkanivo nemá nervy. V plochých kostiach a hlaviciach dlhých kostí je pod kompaktnou kosťou ešte hubovitá hmota, ktorú tvorí množstvo navzájom sa prelínajúcich trámčekov. Kostná dreň vypĺňa dreňové dutiny dlhých kostí a drobné priestory medzi trámcami hubovitej kosti. Je tvorená zo siete väzivových vláken a rozvetvenej siete ciev. V mladosti má červenú farbu. Červená kostná dreň je krvotvorným orgánom. Postupne je nahrádzaná tukovým tkanivom a mení sa na žltú až sivú kostnú dreň. V tej už neprebieha krvotvorba.
Rast kostí
Každá kosť vzniká z chrupavkovitého modelu procesom osifikácie, čiže kostnatenia. Osifikácia prebieha postupne z povrchu chrupky aj z jej vnútra. Tu vznikajú malé osifikačné centrá. Z nich sa premena chrupavky na kosť šíri všetkými smermi. Na dlhej kosti tak vzniknú dve koncové časti - epifýzy (nákončia) a stredová časť diafýza. Medzi telom kosti a kĺbovými koncami sa zachováva neosifikovaná chrupavkovitá platnička - rastová chrupavka. Tá zabezpečuje rast kosti do dĺžky. Jej činnosť je ovplyvňovaná rastovým hormónom. Rast kostry je väčšinou ukončený medzi 18. až 20. rokom života. Vtedy osifikuje aj rastová chrupavka. Rast kosti do hrúbky sa deje pomocou okostice.
Spojenie kostí
Kosti sa spájajú pohyblivým alebo nepohyblivým spojením. Nepohyblivo môžu byť kosti navzájom spojené:
väzivom, napr. kosti lebky sú spojené švami
chrupkou, napr. spojenie rebier s hrudnou kosťou
kostným tkanivom - kosti navzájom zrastajú, napr. panvu tvoria tri zrastené kosti
Pohyblivé spojenie kostí sa uskutočňuje v kĺbe. V ňom sa kosti navzájom iba dotýkajú. Dotykové plochy sú tvarovo prispôsobené pohybu. Jedna dotyková plocha tvorí kĺbovú jamku a na druhej kosti sa nachádza kĺbová hlavica. Dotykové plochy tvorí hyalinná chrupavka a po okraji dotykových plôch sú kosti spojené kĺbovým púzdrom.
Prehľad kostry
Kostru človeka možno rozdeliť do troch celkov:
- kostra trupu (chrbtica, rebrá, hrudná kosť)
- kostra končatín
- kostra hlavy (lebka)
Kostra trupu
Chrbtica
Chrbtica (columna vertebralis) tvorí os tela. Je tvorená z 33-34 stavcov. Stavce (vertebrae) sú krátke kosti, z ktorých vyčnievajú 2 bočné výbežky a 1 tŕňovitý výbežok. Stredom stavcov prechádza otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha. Chrbtica je zložená zo:
- 7 krčných stavcov (v. cervicales), z ktorých prvé dva, nosič (atlas) a čapovec (epistropheus), sú prispôsobené na otáčanie hlavy do strán a kývavé pohyby smerom hore-dole
- 12 hrudníkových stavcov (v. thoracicae)
- 5 driekových stavcov (v. lumbales)
- 5 krížových stavcov (v. sacrales), ktoré sú zrastené do krížovej kosti (os. sacrum), ktorá je vsadená medzi kosti panvy
- 4-5 kostrčových stavcov (v. coccygae) zrastených do kostrče (os coccygis)
Chrbtica je dvakrát esovite prehnutá. Prenutie dopredu sa nazýva lordóza a prehnutie dozadu kyfóza. Rozoznávame krčnú a driekovú lordózu, hrudníkovú a krížovú kyfózu. Chorobné vybočenie chrbtice do strany nazývame skolióza.
Hrudník
Základom hrudníka (thorax) je 12 párov rebier (costae). Sú to oblúkovité kosti, ktoré sú kĺbom spojené s hrudnými stavcami a vpredu sú prirastené chrupavkovitým spojením na hrudnú kosť. Poznáme 3 druhy rebier podľa spôsobu pripájania sa na hrudnú kosť:
pravé rebrá (7 párov) sa pripájajú jednotlivo priamo na hrudnú kosť
nepravé rebrá (3 páry) sa pripájajú na chrupavkovité časti vyššie položených rebier
voľné rebrá (2 páry) sú voľne uložené v brušnej dutine
Hrudná kosť (os sternum) uzatvára prednú časť hrudníka. Skladá sa z rukoväti, tela a mečovitého výbežku.
Kostra končatín
Horná i dolná končatina majú podobný stavebný plán. Ku kostre trupu sú pripojené pletencami, na ktoré sa pripája vlastná voľná končatina.
Horná končatina
Pletenec hornej končatiny
Na kostru trupu sa pripája lopatkovým pletencom, ktorý tvoria: lopatka a kľúčna kosť. Lopatka (scapula) je plochá kosť a na jej chrbtovej strane je veľký hrebeňový výbežok. Kľúčna kosť (clavicula) je dlhá, esovite prehnutá kosť. Tiahne sa od lopatky k hornému okraju hrudnej kosti. Svojím spojením s lopatkou vytvára záves pre voľnú končatinu.
Voľná končatina
Ramenná kosť (humerus) sa spája s dvomi kosťami predlaktia, s vretennou kosťou (radius) a lakťovou kosťou (ulna). Vretenná kosť smeruje k palcu a lakťová k malíčku. Kosti predlaktia sa spájajú s ramennou kosťou v lakťovom kĺbe. Dolné konce lakťovej a vretennej kosti spolu tvoria jamku zápästného kĺbu, kde sa spájajú s kostrou ruky. Tá je tvorená zo zápästných kostí, záprstných kostí a článkov prstov.
Kostí zápästia (ossa carpi) je 8 a sú uložené vo dvoch radoch po štyri. Kosti záprstia (ossa metacarpalia) je 5. Články prstov (phalanges) - každý prst tvoria 3 články, len palec 2.
Dolná končatina
Pletenec dolnej končatiny
Panvový pletenec tvorí panvu (pelvis). Ženská panva je nižšia a širšia, mužská vyššia a užšia. Panvová kosť (os coxae) vzniká zrastením troch samostatných kostí: bedrovej kosti (os ilium), sedacej kosti (os ischii) a lonovej kosti (os pubis).
Voľná končatina
Stehnová kosť (femur) je najdlhšia kosť ľudského tela. Spája sa v kolennom kĺbe s píšťalou (= holeň) (tibia) a ihlicou (fibula). Je to najzložitejší kĺb celého tela, ktorý spevňuje ešte ďalšia kosť - jabĺčko (= čiaška) (patella).
Priehlavkových kostí (ossa tarsi) je 7. Predpriehlavkových kostí (ossa metatarsalia) je 5. Články prstov (phalanges) sú kratšie ako na ruke.
Kostra hlavy
Lebka (cranium) má dve časti:
- mozgovú
- tvárovú
Mozgovú časť lebky tvoria: záhlavová kosť (os occipitale), spánkové kosti (ossa temporalia), temenné kosti (ossa parietalia), čelová kosť (os frontale), klinová kosť (os sphaenoidale), čerieslo (vomer), čuchová kosť (os ethmoidale), slzné kosti (ossa lacrimalia), nosové kosti (ossa nasalia).
Tvárovú časť lebky tvoria: čeľusť (maxilla), sánka (mandibula), jarmové kosti (ossa zygomatica), podnebné kosti (ossa palatinum) a jazylka (os hyoideum).
