Koža patrí k plošne najväčším orgánom ľudského tela. U dospelého človeka dosahuje 1,6-1,8 m2.

Koža plní niektoré dôležité funkcie:

• chráni organizmus pred mechanickým a chemickým poškodením,
• chráni telo pred účinkami UV-žiarenia,
• bráni vniknutiu mikroorganizmov do tela,
• vylučuje niektoré odpadové látky,
• zúčastňuje sa na termoregulácii,
• je zásobným orgánom tela.

Koža je zložená z troch vrstiev: pokožky, zamše a podkožného väziva.

Pokožka

Pokožku (epidermis) tvorí niekoľko vrstiev buniek. Vrchné vrstvy rohovatejú a odlupujú sa. Bunky spodných vrstiev sa neustále delia a nahrádzajú zrohovatené bunky. Povrchové bunky pokožky obsahujú bielkovinu keratín, ktorá je vo vode nerozpustná a koža je preto nepriepustná pre vodu. Bunky spodných vrstiev obsahujú zrná hnedého farbiva melanínu, ktoré bráni prenikaniu UV-žiarenia. Ak je koža vystavená UV-žiareniu, tvorba melanínu sa zvyšuje a koža hnedne. Do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna.

Zamša

Hranica medzi pokožkou a zamšou (corium) nie je hladká. Zamša v týchto miestach vytvára podlhovasté valy - papilárne línie. Na niektorých miestach tela (brušká prstov) vytvárajú papilárne línie typické kresby. Tvorba línií je daná geneticky a charakter tzv. dermatoglyfických obrazcov, ktoré sa na povrchu kože tvoria, je typický pre každého jedinca a je právne uznaný pre identifikáciu osoby. Charakter obrazcov sa počas života nemení. V zamši sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a receptory. Zamšou prechádza aj mnoho elastických vláken, ktoré dodávajú koži elastičnosť a pevnosť. Súčasťou zamše sú potné a mazové žľazy.

V celej koži sú vyše dva milióny potných žliaz. Sú rozmiestnené nerovnomerne, najhustejšie sú v koži čela, dlaní a na chodidlách. Ústia na povrch tela a ich produktom je pot. Pot sa tvorí z tkanivového moku. Hlavnou zložkou potu je voda a v nej rozpustený chlorid sodný, kreatinín, močovina, aminokyseliny a mastné kyseliny, kyselina mliečna a propiónová. Pri odparovaní potu z povrchu tela sa organizmus ochladzuje, čím sa potné žľazy významne podieľajú na termoregulácii. Množstvo vytvoreného potu závisí od teploty prostredia a pohybuje sa od 1-10 litrov i viac za deň.

Mazové žľazy vyúsťujú do vlasového púzdra (púzdra chlpu) a odtiaľ sa popri vlase (chlpe) dostáva ich produkt - maz na povrch tela, nenachádzajú sa v koži dlaní a stupají. Denne sa v koži vytvorí asi 2 g mazu, ktorý chráni kožu pred vysychaním a zvláčňuje ju. Maz obsahuje tukové látky, bielkoviny a rôzne soli.

Podkožné väzivo

Tvoria ho väzivové bunky, medzi ktorými prebieha veľa kolagénových a elastických vláken. V bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk. Od množstva zásobného tuku závisí aj hrúbka tejto vrstvy kože.

Súčasťou kože sú kožné deriváty: vlasy, chlpy, nechty a u žien prsníková žľaza. Vlasy (capilly) a chlpy (pilly) vyrastajú z vlasových vačkov v zamši. Vlas i chlp sú tvorené z drene a zo zrohovatelej kôry. Farba vlasov je podmienená typom a množstvom pigmentu v bunkách kôrovej vrstvy. Necht (unguis) je zrohovatená doštička na koncoch prstov a zabezpečuje mechanickú ochranu. Prsníková žľaza (glandula mammaria) tvorí základ prsníka u žien. Tvorí ju 15-20 lalokov, z ktorých vychádzajú mliekovody a tie vyúsťujú v prsníkovej bradavke