Antigén môže v citlivom organizme spôsobiť tzv. precitlivenosť, ktorá sa prejavuje rozličnými príznakmi, ako sú kožné zmeny (napr. žihľavka), kŕč priedušničiek (astma) a pod. Hovoríme o alergii. Alergie vznikajú v disponovanom organizme väčšinou vdýchnutím určitých látok (napr. peľu z rastlín) alebo ich požitím (niektoré ovocie, ryby a pod.).

Na dejoch protilátkovej imunity je založené očkovanie. Vpravenie usmrtených alebo oslabených choroboplodných zárodkov do tela vyvolávame imunitné reakcie, ktoré organizmus po určitú dobu, niekedy veľmi dlho, chránia. To je aktívna imunizácia, ktorá tiež vzniká, keď jedinec danú infekčnú chorobu prekoná. Táto imunita je založená na existencii tzv. pamäťových buniek, čo sú B-lymfocyty, ktoré zostali na aktivovanej úrovni. Pri pasívnej imunizácii sa vpravujú ohrozenému alebo chorému človeku hotové protilátky.

Pri infekčných, zápalových, nádorových a iných ochoreniach sa stupňuje tvorba bielych krviniek a zvyšuje sa ich počet. Všetky vplyvy, ktoré poškodzujú kostnú dreň, odkiaľ pochádzajú kmeňové bunky pre všetky krvinky a kde sa krvinky vytvárajú, znižujú obranyschopnosť organizmu. Takto pôsobí ionizujúce žiarenie, rozličné priemyselné jedy a niektoré lieky podávané dlhý čas alebo vo veľkých dávkach.

Krvné doštičky

Krvné doštičky (trombocyty) nie sú pravé bunky. Vznikajú v červenej kostnej dreni oddeľovaním časti cytoplazmy z veľkých buniek. Tvoria sa, ako všetky krvné bunky, v kostnej dreni. Ich počet je 100-300 tis/mm3 a životnosť asi 4 dni. Sú veľmi krehké. Pri poškodení cievy narážajú na okraje rany a lámu sa. Pri ich rozpade sa uvoľňujú látky, ktoré sa zúčastňujú pri zrážaní krvi.

Zastavenie krvácania

Zastavenie krvácania je životne dôležité, lebo chráni organizmus pred stratou krvi, či dokonca pred vykrvácaním pri poranení. Pri zastavení krvácania sa zúži cieva na poranenom mieste, nahromadia sa krvné doštičky a krv sa zrazí. Výsledok všetkých týchto troch dejov a stupeň ich uplatnenia závisí od druhu, rozsahu a miesta poranenia. Tam, kde nie je poranená väčšia tepna, v ktorej je krv pod značným tlakom, stačia uvedené deje na zastavenie krvácania a poranenie sa môže zahojiť.

Dôležitým dejom pri zastavení krvácania je činnosť krvných doštičiek. Doštičky priľnú k trhline v cievnej stene, zhlukujú sa a spájajú sa do masy, ktorá je potom spevnená vláknami fibrínu vznikajúcimi pri zrážaní krvi.

Podstatou zrážania krvi je premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny - fibrinogénu - účinkom trombínu na nerozpustný vláknitý fibrín. Reťazec chemických dejov končiacich premenou fibrinogénu na fibrín je veľmi zložitý a uplatňuje sa pri ňom mnoho iných látok obsiahnutých v krvnej plazme, v krvných doštičkách aj v tkanivách (celkovo asi 20 faktorov). Vytvorená zrazenina upchá poranenú cievu a zakryje poranené miesto. Tým sa zabráni ďalšiemu krvácaniu. Keď sa otvor v poranenej cieve zahojí, zrazenina sa rozpustí a odstráni.