Každá fáza sa vyznačuje určitými črtami, usporiadaním a chovaním chromozómov. Ťažko určiť hranice medzi jednotlivými fázami, pretože ide o kontinuálny proces. Jednotlivé fázy plynule na seba nadväzujú, a preto sú často používané rôzne pomenovania "medzifáz", napr. skorá alebo neskorá profáza, metafáza atď.
Po týchto štyroch fázach, ktoré predstavujú delenie jadra (karyokinéza), nastáva delenie bunky, tzv. cytokinéza. Na miestach budúceho rozdelenia bunky sa cytoplazma začína zaškrcovať, až kým sa úplne nerozdelí. V rastlinných bunkách sa v oblasti ekvatoriálnej roviny diferencuje plazmatická platnička, ktorá po dosiahnutí bunkovej steny materskej bunky rozdelí bunku na dve dcérske.
Meióza
Meióza je redukčné delenie, ktorým sa množia pohlavné bunky (spermie, vajíčka). Z pôvodnej diploidnej (2n) materskej bunky vznikajú 4 bunky, z ktorých každá má haploidný (n) počet chromozómov. Meiózu môžeme charakterizovať ako dve bezprostredne za sebou prebiehajúce mitotické delenia, pri ktorých dochádza len jeden raz k replikácii DNA. Táto redukcia je nevyhnutná pri vzniku pohlavných buniek, ak sa nemá počet chromozómov v jednotlivých generáciách neustále zmnožovať.
Meióza sa teda skladá z 2 delení. Prvé delenie, t.j. vlastné redukčné delenie sa nápadne odlišuje od normálnej mitózy a je často označované ako prvé zrecie delenie (heterotypické). Druhé delenie je tzv. druhé zrecie delenie (homeotypické). Pomenovanie jednotlivých fáz meiózy je v zásade rovnaké s mitotickými fázami.
I. meiotické delenie - heterotypické:
- profáza I.
omá zložitejší priebeh, delí sa na 5 štádií:
Z toho dôvodu, že profáza prvého meiotického delenia je vlastne najpodstatnejšou časťou celej meiózy, budem sa jej venovať podrobnejšie. Jej pochopenie nie je na prvý pohľad jednoduché. Určite vás poteším, keď poviem, že v prvej verzii BIOWEBu to bolo celé napísané prinajmenšom nepresne! :-)
Hoci uvádzam aj názvy štádií, pre stredoškolské potreby si ich nemusíte pamätať. Stačí, ak budete vedieť hlavné body, ktoré v profáze I. prebiehajú:
1.štádium - leptoténne:Chromozómy sa javia ako dlhé dešpiralizované vlákna. Chromatídy sú v tesnej blízkosti, v dôsledku čoho nie je viditeľná dvojitá štruktúra chromozómov.
2.štádium - zygoténne:Dochádza k vzájomnému priblíženiu homologických chromozómov (konjugácia) (pri mitóze sa to nedeje!). Vznikajú útvary, ktoré sú tvorené dvoma homologickými chromozómami, tzv. bivalenty. Bivalent má teda 4 chromatidy.
3.štádium - pachyténne:Tento krok je najdôležitejší, čo sa týka genetického vybavenia pohlavnej bunky. Chromatídy homologických chromozómov vytvoria medzi sebou vzájomné spojenia (chiazmy), pričom si navzájom vymenia úseky DNA. Tento presun génov medzi homologickými chromozómomami označujeme ako crossing-over.
4.štádium - diploténne:Homologické chromozómy ešte stále ostávajú spojené v mieste chiaziem až do anafázy I.
5.štádium - diakinézy:Nastáva špiralizácia chromatíd a chromozómy sa skracujú a silne hrubnú. Bivalenty bývajú krátke, takmer guľovité útvary. V tomto štádiu mizne jadrová membrána.
Výsledkom profázy prvého meiotického delenia sú bivalenty homologických chromozómov, ktoré si navzájom vymieňajú úseky genetickej informácie. To bude mať za následok (až v druhom meiotickom delení) vznik štyroch buniek s haploidným počtom chromozómov, ale na rozdiel od mitózy budú mať tieto bunky jedinečnú genetickú informáciu (preto nie je jedno, ktorá spermia oplodní vajíčko :-) ). - metafáza I.
orozpad jadrovej membrány
ovytvorenie deliaceho vretienka
ofragmentácia jadierka
ozoradenie bivalentov do ekvatoriálnej roviny bunky
omaximum kondenzácie chromozómov - anafáza I.
orozdelenie bivalentov na dva chromozómy, ktoré sú centromérami ťahané k opačným pólom bunky (tu nastáva samotná redukcia počtu chromozómov!, keďže ku každému pólu je priťahovaný len jeden homologický chromozóm) - telofáza I.
ochromozómy sú tvorené obidvoma chromatídami
onasleduje delenie bunky a po krátkej interfáze, kedy už ale nedochádza k replikácii DNA, následne II. meiotické delenie
