Svaly krku

Táto skupina svalov zabezpečuje úklony a predklony hlavy. Sú uložené do niekoľkých vrstiev. Najvýraznejšími sú pravý a ľavý kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus).

Svaly hrudníku

Sú tiež uložené vo vrstvách. Vonkajšia vrstva spája hornú končatinu s hrudníkom a vnútorná vrstva tvorí svaly steny hrudníka. K vonkajšej vrstve patria veľký prsný sval (m. pectoralis major), malý prsný sval (m. p. minor) a predný pílovitý sval (m. serratus anterior). Svaly steny hrudníka tvoria vonkajšie a vnútorné medzirebrové svaly (m. intercostales). Kontrakciou vonkajších medzirebrových svalov sa dvíhajú rebrá, sú to teda svaly vdychové. Vnútorné medzirebrové svaly sú výdychové, sťahujú rebrá na pôvodné miesto.

Svaly brucha

Sú to ploché svaly, ktoré tvoria stenu brušnej dutiny. Patria k nim vonkajší a vnútorný šikmý sval brucha (m. obliquus abdominis externus, m. o. a. internus), priečny sval brucha (m. transversus) a priamy sval brucha (m. rectus abdominis).

Svaly chrbta

Sú uložené v niekoľkých vrstvách pozdĺž chrbtice. Povrchovo sú uložené napr. lichobežníkový sval (m. trapezius) a najširší sval chrbta (m. latissimus dorsi). Pod ním sú uložené zadné pílovité svaly (m. serratus posterior).

Svaly hornej končatiny

Sú veľmi početné a tvoria ich svaly ramena, svaly predlaktia a svaly ruky. K svalom ramena patria deltový sval (m. deltoideus), podlopatkový sval (m. subscapularis), dvojhlavý sval ramena (m. biceps brachii), trojhlavý sval ramena (m. triceps brachii). Medzi svaly predlaktia patria lakťový ohýbač zápästia (m. flexor carpi radialis), ramennovretenný sval (m. brachioradialis). Svaly ruky sú drobné a zabezpečujú presné pohyby prstov.

Svaly dolnej končatiny

Umožňujú chôdzu. Tvoria ich štyri skupiny: bedrové svaly, stehnové svaly, svaly predkolenia, svaly nohy.

Bedrové svaly zabezpečujú pohyb v bedrovom kĺbe. K nim patria bedrovodriekový sval (m. iliopsoas), najväčší sedací sval (m. glutaeus maximus), stredný sedací sval (m. glutaeus medius) a najmenší sedací sval (m. glutaeus minimus).

Stehnové svaly zabezpečujú pohyb v kolennom a bedrovom kĺbe. K nim patria štvorhlavý sval stehna (m. quadriceps femoris), krajčírsky sval (m. sartorius), dvojhlavý sval stehna (m. biceps femoris), poloblanitý sval (m. semimembranosus) a pološľachovitý sval (m. semitendinosus).

Svaly predkolenia pohybujú nohou a prstami. Patria k nim predný píšťalový sval (m. tibialis anterior), vystierače palca (m. extensor digitorum), trojhlavý sval lýtka (m. triceps surae). Trojhlavý sval lýtka sa pripája na pätovú kosť Achilovou šľachou.

Svaly nohy. K nim patria svalové skupiny palca, malíčka a kĺbové svaly nohy. Zabezpečujú klenbu nohy.

Hladké svaly

Hladké svalstvo sa skladá z buniek vretenovitého tvaru, ktoré nemajú zreteľnú povrchovú membránu, ale membrána sa tvorí okolo viacerých vláken. Vlákna sú vzájomne usporiadané do zväzkov. Sú ovládané autonómnymi nervami a rôznymi hormónmi, ich činnosť neovplyvňujeme vôľou. Spôsobujú zužovanie ciev, pohyby žalúdka a čriev - peristaltiku, ovládajú priesvit priedušiek, vyprázdňovanie močového mechúra, vytláčanie plodu z maternice. Hladké svaly sú i v dúhovke (zrenicový reflex), patrí sem i akomodačný sval, ktorý spôsobuje vyklenutie očnej šošovky. Sťahy hladkých svalov sú pomalšie, slabšie a vytrvalejšie ako kostrových svalov.

Srdcový sval

Stavba srdcového svalu (myokard) je pri pozorovaní pod mikroskopom rovnaká ako u kostrového svalu, ale s tým rozdielom, že vlákna sú usporiadané priečne. Bunky myokardu obsahujú okrem svalového tkaniva aj vodivé bunky, ktoré zabezpečujú neustále sťahy srdca. Je to tzv. prevodový systém srdca. Srdcový sval sa vyznačuje nepretržitou prácou nezávislou od vôle človeka.