Baktérie a ich hostitelia

Baktérie majú pomerne obmedzené možnosti pohybu, a preto väčšinou žijú priamo v organizme svojho hostiteľa. Niekedy je súžitie baktérií s hostiteľom obojstranne prospešné; vtedy hovoríme o symbióze. Napr. v tráviacom systéme kráv žijú baktérie, ktoré pomáhajú rozkladať rastlinný materiál a uľahčujú tak jeho trávenie. Inokedy žijú baktérie v hostiteľskom organizme a neškodia mu ani nepomáhajú. To je prípad baktérií Escherichia coli, žijúcich v ľudskom čreve. Niekedy môžu baktérie parazitovať v organizme hostiteľa a poškodzovať ho uvoľňovaním jedovatých chemických zlúčenín nazývaných toxíny. Baktérie, ktoré spôsobujú choroby, nazývame patogény. Tie isté baktérie môžu v jednej časti hostiteľského organizmu žiť neškodne a v inej pôsobiť patogénne. Napr. práve baktérie Escherichia coli vyvolávajú ťažkosti, ak preniknú do močových ciest. Baktérie síce môžu byť pôvodcami chorôb, mnohé ich kmene sú však užitočné. Niektoré rozkladajú organickú hmotu a uvoľňujú do pôdy živiny, iné sú potrebné na liehové kvasenie alebo sa uplatňujú pri výrobe syrov. Baktérie majú veľký význam aj pre génové inžinierstvo.

Druhy mikroorganizmov

Existuje obrovské množstvo rôznych mikroorganizmov a ich systematické roztriedenie je veľmi zložité. Mikroskopické riasy a huby zvyčajne zaraďujeme medzi rastliny alebo ich vyčleňujeme do samostatnej skupiny. Sinice však priraďujeme k baktériám. Z autotrofných baktérií sa pravdepodobne vyvinuli všetky druhy rastlín; živočíchy pochádzajú z heterotrofných baktérií. V skupine primárnych jednobunkových organizmov sú najhojnejšie zastúpené prvoky. Podobne ako baktérie aj prvoky sú jednobunkové, dosahujú však oveľa väčšie rozmery, žijú samostatne vo vodnom prostredí a svojím spôsobom života z mnohých stránok pripomínajú živočíchy, napr. príjmom potravy, vylučovaním, dýchaním aj pohybom. Prvoky sú eukaryotické organizmy, kým baktérie sú prokaryotické. Niektoré druhy prvokov parazitujú v telách rýb a suchozemských živočíchov. Meňavky (améby) môžu spôsobiť napr. dyzentériu.

Tvar baktérií

Baktérie majú pevnú bunkovú stenu. Niektoré majú aj bičík, ktorého kmitaním sa pohybujú. Baktérie často rozlišujeme poľa tvaru: rozoznávame napr. guľaté koky, tyčinkovité bacily, zakrivené vibriá či závitnicovité spirily. Koky žijúce v pároch sa nazývajú diplokoky, ak žijú v zhlukoch, sú to stafylokoky, a ak v reťazcoch – streptokoky.

Vírusy

Vírusy patria k najjednoduchším organizmom a vďaka svojim malým rozmerom (0,0001m) sú viditeľné len pod výkonným elektrónovým mikroskopom. Na rozdiel od baktérií sú vírusy výlučne parazitické a rozmnožovať sa môžu len v organizme hostiteľa. Mimo neho sa správajú ako neživé. Keď víru napadne bunku, využije jej chemickú energiu a schopnosť tvoriť bielkoviny na vlastné rozmnožovanie. Nové vírusy potom narušia povrch bunky a rozšíria sa do jej okolia.

Choroby a patogény

Mnohé patogény vyvolávajú infekčné choroby. V nakazenom organizme sa začínajú pôvodcovia choroby (baktérie, vírusy alebo huby) množiť. Ich množenie narušuje bunky buď priamo (v prípade vírusov), alebo nepriamo vylučovaním škodlivých toxínov. Nákaza väčšinou vyvolá imunitnú reakciu; organizmus sa bráni, čo sa prejavuje rôznymi spôsobmi, napr. horúčkou, slabosťou či bolesťou kĺbov. Niekedy sa nákaza rozšíri do celého tela; vtedy hovorme o systémovej infekcii. Inokedy je napadnutá len časť organizmu; vtedy ide o miestnu infekciu. Ak do rany vnikne nečistota, môže dojsť k miestnej infekcii. Účinným opatrením proti miestnej infekcii je dodržiavanie hygieny.

Parazity

Pôvodcom niektorých chorôb (napr. dyzentérie, malárie, spavej choroby či toxoplazmózy) sú parazity, medzi ktoré patria okrem iných aj pásomnice či meňavky. Všetky parazity škodia organizmu hostiteľa, niektoré sa však dajú využiť aj v prospech človeka – napr. niektoré baktérie pomáhajú obmedzovať výskyt iných, nežiaducich mikroorganizmov.